Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Rastlinná výroba všeobecne

Ako zvýšiť diverzitu poľnohospodárskeho prostredia? Chcete podporiť poľovnú zver? Skúste biopásy!

16-09-2020
doc. Ing. Ľuboš Vozár, PhD.1; doc. Ing. Jaroslav Slamečka, CSc.2; Ing. Tomáš Sládeček, PhD.2; Ing. Peter Kovár, PhD.1; Ing. Peter Hric, PhD.1 | Lubos.Vozar@uniag.sk
1 SPU v Nitre - Katedra rastlinnej výroby a trávnych ekosystémov FAPZ; 2 NPPC – Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra

Intenzifikácia hospodárenia na ornej pôde poskytuje len obmedzené možnosti pre prežívanie množstva v minulosti bežných druhov rastlín a živočíchov. Rozorávanie medzí a ciest sa negatívne odrazili na štruktúre krajiny. Voľne žijúce živočíchy, zajace, bažanty a i. nemajú dostatok možností pre zaistenie potravy, miesta pre hniezdenie, chýba im aj prirodzený kryt v krajine.  Pokles druhovej diverzity je pritom problematický nielen z pohľadu zdravého fungovania prírodných ekosystémov, ale v konečnom dôsledku môže mať aj nedozerné dopady na ekonomiku hospodárenia. Uniformita agrárnej krajiny totiž negatívne vplýva aj na prirodzené opeľovače. No a práve biopásy okrem potravy pre poľovnú zver majú nezastupiteľný potenciál v ich podpore ako zdroj potravy v období kedy na väčšine polí nerastú žiadne kultúry. Umožňujú rozloženie včelej pastvy do celého vegetačného obdobia. Tiež sa nedá vynechať význam poľnohospodárstva pri formovaní a udržovaní atraktívnej krajiny pre plnohodnotný život vidieckych komunít.

Aktuálnym problémom agrobiocenóz je aj ich častá izolovanosť a teda neschopnosť ponúknuť dostatočný priestor a množstvo zdrojov potravy organizmom s väčšími priestorovými nárokmi.

Našou snahou by mala byť preto tvorba „mozaikovitej krajiny“, ktorá podporuje zvýšenú početnosť voľne žijúcich druhov zveri. Takou možnosťou je aj využitie multifunkčných okrajov polí – biopásov na ornej pôde. Tie sa umiestňujú na okraji alebo v rámci pôdnych blokov ako prepojenie medzi krajinnými prvkami.

Čo je to biopás?

Naša legislatíva (Nariadenie vlády č. 75/2015 Z. z., v znení neskorších predpisov) ho definuje ako multifunkčný pás, ktorý je každoročne počas trvania záväzku (najmenej 5 rokov) osiaty určenou zmesou osiva zloženou podľa prílohy č. 16 k nariadeniu vlády. Pôvodne bolo určené zloženie striktne dvoma možnosťami v závislosti od vlahového režimu:

Pre vlhšie podmienky

Kôpor voňavý (3 %), borák lekársky (2 %), koriander siaty (2 %), pohánka jedlá (35 %), slnečnica ročná (9 %), ľan siaty (14 %), slez lesný (2 %), vtáčia noha siata (2,5 %), facélia vratičolistá (12 %), reďkovka (4 %), horčica biela  (7 %), ďatelina egyptská (2,5 %), ďatelina perzská (2,5 %) a vika siata (2,5 %).

Pre suchšie podmienky

Kôpor voňavý (3 %), borák lekársky (2 %), nechtík lekársky (5 %), nevädza poľná (5 %), koriander (3 %), pohánka jedlá (24 %), fenikel (5 %), slnečnica (13 %), žerucha siata (4 %), ľan siaty (12 %), vičenec vikolistý (5 %), vlčí mak (3 %), facélia (7 %), ďatelina purpurová (4 %) a vika siata (5 %).

Nariadením vlády č. 70/2017 Z. z. sa možnosti zloženia miešaniek pre biopásy upravili, resp. rozšírili:

Zmes osiva musí obsahovať najmenej sedem druhov rastlín v pomere 55 % ďatelinovín (najmenej tri druhy), 20 % až 25 % bylín (najmenej dva druhy) a 15 % až 20 % plodín (najmenej dva druhy), pričom zastúpenie facélie nesmie byť vyššie ako 3 % zmesi. Zmes osiva musí mať hmotnosť približne 12 kg/ha, pričom spektrum povolených rastlín je nasledovné:

Ďatelinoviny - vika siata, ďatelina egyptská, ďatelina perzská, vtáčia noha siata a vičenec vikolistý

Plodiny - pohánka jedlá, slnečnica, ľan siaty, horčica biela, reďkovka a facélia

Byliny - kôpor voňavý, borák lekársky, nechtík lekársky, nevädza poľná, koriander, fenikel, vlčí mak a slez lesný

Prečo je potrebné sa venovať biopásom?

V nadväznosti na dôsledky intenzívneho hospodárenia  v krajine prispievajú k pestrosti a rozmanitosti krajiny. Tým sa zvyšuje ponuka živočíšnej aj rastlinnej potravy pre voľne žijúce živočíchy. Mnoho živočíchov po zbere hlavných plodín trpí hladom, pretože takmer všetky pozemky sú podmietnuté, resp. poorané.

Veľký význam majú nielen ako zdroj peľovej znášky pre včely, ale v súčasnosti, keď sa prejavujú neustále hrozivejšie údaje o úbytku hmyzu, môžu predstavovať potenciálny prvok zmierňujúci tento stav.

V krajine, kde sa vzhľadom na systém hospodárenia „stratí“ vegetácia z obrovských plôch môžu slúžiť ako kryt pre všetku faunu, najmä mláďatá.

Čo má z biopásov poľnohospodár?

  • biopásy môžu znížiť eróznu ohrozenosť, predovšetkým na svahových a veterných stanovištiach,
  • poskytujú životný priestor aj pre predátorov škodcov poľnohospodárskych plodín,
  • neobrábanie pôdy môže všeobecne zvýšiť diverzitu edafónu, ktorá je následným zdrojom mikroorganizmov  pre vytváranie štruktúry pôdy,
  • náklady spojené so založením ako aj kompenzácia za stratu príjmu z produkcie bola v roku 2018 vyčíslená na 482,20 EUR na ha a rok.

Založenie a ošetrovanie biopásu

Do podpory môže byť zaradená orná pôda v nížinných oblastiach SR (Podunajská nížina, Trnavská tabuľa, Východoslovenská nížina a Záhorská nížina). Podľa nariadenia vlády sa musí zabezpečiť každoročný výsev multifunkčných pásov do konca apríla, pričom ich umiestnenie sa môže každý rok meniť. Mal by byť najmenej 6 m široký, s dĺžkou najmenej 200 m, nachádzajúci sa na okraji alebo vo vnútri dielu pôdneho bloku ornej pôdy, pričom plocha osiateho multifunkčného pásu nesmie presiahnuť jednu tretinu výmery pôdneho bloku, na ktorom je multifunkčný pás osiaty.

Biopásy je vhodné umiestniť na okraji pôdnych blokov, napr. popri medziach, pozdĺž ciest, vodných tokov, vetrolamov, stromoradí, lesov a remízok. Odporúča sa zvážiť umiestnenie tak, aby neobmedzovalo hospodárenie a prihliadalo k miestnym podmienkam, napr. svahovitosť, vodné toky ap. Rovnako je vhodné brať do úvahy blízkosť ciest, kde môže prísť k stretom s dopravnými prostriedkami. Na druhej strane by malo umiestnenie viesť k prepojeniu medzi krajinnými prvkami.

Počas celého roka sa multifunkčné pásy nesmú kosiť a najneskôr do začiatku vegetačného obdobia nasledujúceho roku sa majú zapraviť do pôdy. Samozrejmosťou je nepoužívanie chemických prípravkov na ochranu rastlín ani minerálne hnojivá.

Skúsenosti

V súlade s novelizovaným nariadením (Nariadenie vlády č. 75/2015 Z. z. (v znení č. 163/2015 Z. z., 70/2017 Z. z., 72/2018 Z. z.) bola v roku 2019 v NPPC – Výskumnom ústave živočíšnej výroby Nitra zostavená zmes osiva, ktorá sa vysiala na demonštračnej ploche SPU v Nitre. Následne bol sledovaný vývoj počas vegetačného obdobia ako aj v mimovegetačnom období. Zmes mala nasledovné zloženie:

vičenec vikolistý (2,50 %), ďatelina purpurová (5,20 %), ďatelina egyptská (0,50 %), ďatelina alexandrijská (6,30 %), komonica lekárska (0,75 %), vika siata (16,40 %), peluška.(10,50 %), lupina (7,50 %), facélia (1,75 %), pohánka (15,50 %), horčica (0,75 %), ovos (10,50 %), ľan (10,50 %), proso (6,00 %), slnečnica (1,50 %), reďkev siata (0,75 %), slez (0,60 %), nevädza (0,25 %) a koriander (2,25 %).

Porast bol založený v najneskoršom povolenom termíne 30.4. 2019.

Výsevu predchádzala hlboká orba na jeseň a klasická predsejbová príprava. Sialo sa naširoko ručne a následne bola plocha povalcovaná.

Vývoj porastu dokumentujeme pre lepšiu ilustráciu vývoja obrazovou formou (Obrázok 1 – 11). Porasty po sejbe neboli žiadnym spôsobom ošetrované, realizovali sme iba fotografickú dokumentáciu a záznam botanického vývoja.

Po 1. mesiaci (Obr. 1) sme zistili postupné vzchádzanie rýchlo sa vyvíjajúcich druhov, napr. pohánky, facélie, horčice a rovnako aj väčšiny ďatelinovín.

Obr. 1

Obr. 1: 3. júna 2019

Na začiatku júna (2 mesiace po zasiatí) už bol porast plne zapojený. Z vysiatych druhov sme pozorovali hlavne ovos, ľan, reďkev, horčicu, facéliu ako aj ostatné, tie sa však  podieľali menej na fyziognómii porastu.

Počas leta (júl, august, september) postupne časť rýchlo dozrievajúcich rastlín (reďkev, horčica, ľan a i.) zoschla a vytvorené semená tvorili potenciálny zdroj výživy pre drobnú pernatú zver. Zároveň začiatkom jesene a na jeseň (september, október a november) z podrastu vyrastali predovšetkým ďatelinoviny, resp. aj slez a z vypadaných semien dorástli napr. aj nové rastliny reďkvi, ľanu a viky.

Obr. 2

Obr. 2: 3. júla 2019

Obr. 3

Obr. 3: 2. augusta 2019

Obr. 4

Obr. 4: 3. septembra 2019

Obr. 5

Obr. 5: 4. októbra 2019

Obr. 6

Obr. 6: 8. novembra 2019

Pozitívom je, že aj v zimnom období sa udržala časť rastlín zelená, najmä ďatelinovín.

Obr. 7

Obr. 7: 19. decembra 2019

Obr. 8

Obr. 8: 10. januára 2020

Obr. 9

Obr. 9: 13. februára 2020

Obr. 10

Obr. 10: 17. marca 2020

Obr. 11

Obr. 11: ... a teraz 8. júna 2020

Ďalším pozitívom a protiargumentom mnohých hlasov z praxe je, že počas celého obdobie sme nezaznamenali výraznejšie zaburinenie. Čiastočne sa presadil iba bar zelený. Aj ten však bol potlačený vysiatou miešankou. Čo sa týka výskytu zveri, tá sa koncentrovala najmä v zimnom období. Pozorovali sme zajačiu aj bažantiu zver.

Záver

Napriek skeptickému pohľadu sa v prvom roku na sledovanom porastoch nepotvrdili negatívne postoje k multifunkčným pásom. Je na škodu, že toto opatrenie sa realizuje v praxi v malej miere. Pri správnom postupe môže byť ideálnym spôsobom ako zastaviť pokles diverzity v agrárnej krajine. Ak sa zvolí vhodná plocha, napr. sa využijú menej produkčné časti honov, môže byť zaujímavý aj ekonomický efekt. Určite je potrebné pokračovať aj v ďalšom sledovaní a riešiť vývoj a rozšírenie niektorých problematických druhov, ako je napr. mak vlčí. Nemal by to byť dôvod na odsúdenie biopásov, ale skôr ako príležitosť, ktorú však je potrebné aj s kompetentnými orgánmi rozvíjať. V tomto smere môžeme poskytnúť informácie aj praktické poznatky z výskumu.