Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Rastlinná výroba všeobecne

Význam minimalizačných technológií z hľadiska produkcie fytomasy

31-07-2019
Ing. Zuzana Kováčiková, PhD.; Ing. Vladimíra Vargová, PhD.; Ing. Milan Michalec, CSc. | [email protected]
Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum - Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva Banská Bystrica

Dôvodom uplatnenia minimalizačných technológií je dlhoročné nevyužívanie trávnych porastov, alebo len niekoľkoročné mulčovanie. Nahromadená fytomasa zhoršuje druhové zloženie, preto je potrebné tieto porasty vertikutovať a následne zlepšovať prísevmi. Význam prísevov neustále narastá, pretože súvisí so zvyšovaním druhovej diverzity a s trvalo udržateľným hospodárením. Technológiu prísevov je vhodné použiť na stanovištiach, kde je obnova trávnych porastov problematická z ekologických aj pratotechnických dôvodov. Ide hlavne o svahovité pozemky a pozemky s plytkou orničnou vrstvou, kde by sme klasickou orbou spôsobili veľkú eróziu a vyorali množstvo kamenia. Význam spočíva v tom, že touto technológiou viac alebo menej narúšame trávnu mačinu pôvodného porastu. Súčasne prísevom dodáme vhodné druhy tráv a ďatelinovín do pôvodných trávnych porastov. Cieľom je vytvoriť produkčnejší a kvalitnejší porast na danom stanovišti s dlhodobým efektom pri nízkych finančných vstupoch. Uvedené zabezpečíme zvýšeným zastúpením kvalitných trávnych druhov a ďatelinovín s vyšším obsahom energie (napr. mätonoh trváci a ďatelina plazivá). Prínosom prísevov je aj zníženie erózie a zmyvu pôdy na svahoch, prísevom ďatelinovín zvýšime fixáciu biologického N a znížime náklady na renováciu trávnych porastov.

Ďalšou minimalizačnou technológiou je vertikutácia. Cieľom je vertikálne prerezať a prečesať splstnatený trávny porast. Zásah sa robí pri nahromadení plsti v hrúbke vyše 10 mm. Presekávajú sa nadzemné výbežky, čím sa rozruší splsnatenie, prípadne zamachovanie, vyčesáva sa odumretá nadzemná fytomasa a súčasne sa jemne nakyprí najvrchnejšia vrstva pôdy. Pri vertikutácii sú vytrhávané a dozadu odhadzované hrubé časti splsnatenej mačiny. Nesmú byť pritom poškodené vegetačné orgány tráv, avšak nadzemné výbežky listových ružíc burín by mali byť odstraňované. Utlačená mačina silno obmedzuje cirkuláciu vzduchu a jeho prenikanie ku koreňom spolu so živinami, zasakovanie zrážkovej vody, bráni odnožovaniu. Nemenej významná úloha vertikutácie je zvýšenie prívodu svetla k odnožovacej zóne a podpora rastu. Nedostatok kyslíka a anaeróbne prostredie v mačine vedie k zmene chemických vlastností pôdy, najmä k zníženiu pH. Dôsledkom je spomalenie rastu koreňov a intenzity mikrobiálnej činnosti. Vhodným termínom pre zrealizovanie vertikutácie je skorá jar (apríl – máj) alebo neskoré leto (august – september), keď trávy do jesene dokážu ešte zregenerovať, nie však neskoro v jeseni alebo pri zamrznutej pôde. Po vertikutácii je trávny porast opäť schopný prijímať v dostatočnej miere vzduch, vodu a živiny, podporí sa odnožovanie tráv a trávny porast sa zmladí.

Prezentované výsledky predstavujú pokus (tab.1), pri ktorom sme sledovali uplatnenie bezorbovej sejačky VREDO a pneumatickej sejačky PNEUMATICBOX. Experiment bol založený v roku 2016 metódou dlhých blokov v štyroch opakovaniach s veľkosťou pokusnej plochy 380 m2 (38 x 10 m).

Tabuľka 1: Varianty pokusu

Tabuľka 1

Skoro na jar sa realizovala  (13.4.2016) vertikutácia a prísev s výsevkom 20 kg.ha-1 pri lúčnej miešanke a aj  pri pasienkovej miešanke. Zloženie miešaniek je uvedené v tabuľke 2. V máji (31.5.2016) bola zrealizovaná prvá tzv. presvetľovacia kosba pri výške pôvodného porastu 20 - 25 cm. Prvá produkčná kosba bola 25.7.2016 a druhá 10.10.2016. V ďalších rokoch sa realizovali už tri kosby. Termíny kosieb - začiatok odnožovania (pri pasienkovej miešanke) resp. klasenia (pri lúčnej miešanke) prevládajúcich druhov tráv, 6 – 8 týždňov po prvej kosbe a 8 – 10 týždňov po druhej kosbe a pri pasienkovej miešanke 6 – 8 týždňov po tretej kosbe.

Tabuľka 2: Zloženie miešanky (percentuálny podiel jednotlivých druhov)

Tabuľka 2

Rok 2016 bol zrážkovo (950 mm) nadpriemerný ako nasledujúce roky. Z Walterovho klimatogramu vyplývajú dve obdobia, v ktorom dominovali zrážky na začiatku a na konci daného roku. V mesiaci júl padlo 147 mm zrážok. Najmenej zrážok v priebehu vegetácie s prvým rokom sledovania spadlo v 2018, je to o 105 mm zrážok menej. Rok 2018 možno ale považovať za extrémne suchý, pretože počas celého roku spadlo len 697 mm zrážok. V porovnaní s 2016 je to pokles až o 253 mm zrážok. Tieto suché obdobia spolu so stúpajúcimi teplotami evidujeme aj vo Walterovom klimatograme (obr. 1). Najnižší úhrn sa zaznamenal v mesiaci apríl – len 28 mm. Naopak mesiac máj a august boli zrážkovo nadpriemerné. Pokles úhrnu zrážok, aj keď nie tak výrazný, sledujeme aj v roku 2017. V danom roku sme zaznamenali najnižšie teploty vzduchu počas vegetácie (15,71 °C) a aj v priebehu roku (8,95 °C). Výrazne teplotne nadpriemerný bol opäť rok 2018. Walterov klimatogram  poukazuje na pomerne výrazný vrchol, v ktorom dominovali teploty nad zrážkami. Mesačné teploty vzduchu v porovnaní s rokom 2016 stúpali. Priemerná mesačná teplota za vegetáciu bola až na úrovni 17,55 °C (zvýšenie o 1,84 °C).

Obrázok 1: Walterov klimatogram za roky 2016 – 2018

Obrázok 1

Presvetľovacia kosba v roku 2016 mala nízku produkciu sušiny 1,08 t.ha-1. Pratotechnické zásahy realizované v prvom roku sa výrazne prejavili na produkcii sušiny. Produkcia sa zvyšovala na všetkých prisievaných variantoch a znižovala na vertikutovaných voči kontrole. Najvyššia produkcia sušiny v priebehu roka 2016 bola zaznamenaná na variantoch prisievaných lúčnou zmesou, variant 3 produkcia sušiny 5,24 t.ha-1 a variant 6 produkcia sušiny na úrovni 5,61 t.ha-1. Pri prisievaných porastoch pasienkovou zmesou sme nižšiu produkciu sušiny zaznamenali na poraste prisievanom sejačkou VREDO (4,44 t.ha-1). Porasty, ktoré boli ošetrované len vertikutáciou mali produkciu sušiny na úrovni 3,06 a 3,79 t.ha-1 (tab. 10). V roku 2017 sa v porovnaní s prvým sledovaným rokom znížila produkcia sušiny na všetkých sledovaných variantoch. Produkcia sušiny bola na hranici 2 t.ha-1. Nízka produkcia sušiny bola zapríčinená aj nerovnomerným rozložením zrážok a vysokými teplotami v priebehu vegetačného obdobia. V mesiaci máj sme zaznamenali úhrn zrážok len na úrovni 35 mm a v mesiacoch jún a august boli priemerné mesačné teploty vzduchu na úrovni 19,4 a 20,0 °C (tab. 3). Najnižšiu produkciu sušiny v roku 2017 dosiahol variant vertikutovaný sejačkou PNEUMATICBOX (1,87 t.ha-1). Pri porovnaní prisievaných porastov dosiahli vyššiu produkciu sušiny porasty prisievané sejačkou VREDO. Najvýraznejšie zníženie produkcie sušiny (o 3,60 t.ha-1) došlo na poraste prisievanom lúčnou zmesou sejačkou PNEUMATICBOX. Rok 2018 bol zrážkovo podpriemerným a teplotne nadpriemerným rokom. Priebeh agroklimatických faktorov sa výrazne prejavil na produkcii sušiny. Najvyššia produkcia sušiny bola opäť v prvej kosbe. Prisievané porasty sejačkou VREDO dosiahli vyššiu produkciu sušiny v porovnaní s druhým typom sejačky. Produkcia sušiny bola na úrovni 2,94 a 2,98 t.ha-1. Pri vertikutovaných porastoch mal vyššiu produkciu sušiny (2,46 t.ha-1) variant 5 - sejačka PNEUMATICBOX.

Obrázok 2

Obrázok 2: Disková sejačka VREDO

Obrázok 3

Obrázok 3: Pneumatická sejačka PNEUMATICBOX

V priemere troch sledovaných rokov možno konštatovať, že obidve minimalizačné technológie - prísev a aj vertikutácia mali vplyv na zvýšenie produkcie sušiny. Prisievané porasty dosiahli vyššiu produkciu sušiny ako pôvodný porast. Pri porovnaní jednotlivých typov sejačiek, porasty prisievané sejačkou VREDO mali vyššiu produkciu sušiny (tab. 13). Porasty prisievané lúčnou zmesou mali produkciu na úrovni 3,60 t.ha-1 (sejačka VREDO) a 3,21 t.ha-1 (sejačka PNEUMATICBOX). Porasty prisievané pasienkovou zmesou mali nižšiu produkciu sušiny. Pri porovnaní porastov ošetrovaných vertikutáciou, nižšiu produkciu sušiny dosiahol porast ošetrený sejačkou VREDO (2,53 t.ha-1).

Tabuľka 3: Produkcia sušiny v t.ha-1  priemer rokov 2016 – 2018 

Tabuľka 3

Na základe výsledkov môžeme odporučiť obidve minimalizačné technológie – prísev aj vertikutáciu. Tieto technológie sú aktuálne predovšetkým tam, kde sa nemôže uplatniť hnojenie trávnych porastov a kde boli porasty dlhšie obdobie využívané len mulčovaním alebo nevyužívané vôbec. Prísevom vhodných ďatelinotrávnych miešaniek zabezpečíme porast s požadovanou kvalitou a produkciou aj pri nízkych vstupoch. Vertikutácia zároveň prispieva k zlepšeniu pôdnych vlastností, zlepšuje príjem vody, živín a vzduchu rastlinám. Súčasne sa podporí aj odnožovanie trávnych druhov.

Poďakovanie

Tento príspevok bol spracovaný vďaka podpore Operačného programu Výskum a vývoj v rámci EÚ, ITMS 26220220042 ,,Manuál pratotechniky pre raticovú zver a priaznivý stav životných podmienok Tetrova hôľneho vo vysokohorských oblastiach“ spolufinancovaného zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.