Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Rastlinná výroba všeobecne

Multifunkčné okraje polí, resp. biopásy na ornej pôde – alternatíva zvyšujúca diverzitu poľnohospodárskeho prostredia

20-05-2019
doc. Ing. Ľuboš Vozár, PhD.1; doc. Ing. Jaroslav Slamečka, CSc.2; Ing. Tomáš Sládeček, PhD.2; Ing. Peter Kovár, PhD.1; Ing. Peter Hric, PhD.1 | Lubos.Vozar@uniag.sk
1 Katedra trávnych ekosystémov a kŕmnych plodín FAPZ SPU v Nitre; 2 NPPC – Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra

Intenzívne systémy hospodárenia poskytujú len obmedzené možnosti pre prežívanie množstva v minulosti bežných druhov rastlín a živočíchov. Rozorávanie medzí, ciest a intenzifikácia poľnohospodárstva sa negatívne odrazili na štruktúre krajiny, kde voľne žijúce živočíchy nemajú dostatok možností pre zaistenie potravy, miesta pre hniezdenie, chýba im prirodzený kryt v krajine.  Pokles druhovej diverzity je pritom problematický nielen z pohľadu zdravého fungovania prírodných ekosystémov, ale v konečnom dôsledku môže mať aj nedozerné dopady na ekonomiku hospodárenia. Týka sa to najmä komodít, ktoré sú úzko závislé od „pomoci“ prírody, predovšetkým opeľovačov. Zdravý ekosystém pritom plní ďalšie funkcie prínosné pre poľnohospodárstvo vrátane biologickej ochrany. Tiež sa nedá vynechať význam poľnohospodárstva pri formovaní a udržovaní atraktívnej krajiny pre plnohodnotný život vidieckych komunít.

Aby sa zabránilo negatívnym vplyvom intenzívneho poľnohospodárstva, začali sa v Európe zavádzať tzv. Agroevironmentálne opatrenia. Jedná sa o podporu poľnohospodárskych podnikov v zavádzaní rôznych prvkov systémov ekologickej stability (napr. remízky, trávne pásy, medze…), vďaka ktorým sa zvyšuje rôznorodosť krajiny a stabilita ekosystémov. Tieto pozemky poskytujú prirodzené podmienky pre rastlinné i živočíšne druhy, ktoré v konvenčne obhospodarovanej krajine, kde sa pestujú monokultúry obilnín alebo okopanín a všetky sprievodné rastliny nemajú. Sú  likvidované pomocou herbicídov a ťažkej mechanizácie. Sťažuje sa možnosť prežitia.

Aktuálnym problémom agrobiocenóz je aj ich častá izolovanosť a teda neschopnosť ponúknuť dostatočný priestor a množstvo zdrojov potravy organizmom s väčšími priestorovými nárokmi.

Preto výsledkom týchto opatrení by mala byť „mozaikovitá krajina“, ktorá podľa  dostupných informácií podporuje zvýšenú početnosť druhov. Takou možnosťou je aj využitie multifunkčných okrajov polí – biopásov na ornej pôde. Tie sa umiestňujú na okraji alebo v rámci pôdnych blokov ako prepojenie medzi krajinnými prvkami.

Ako môžeme charakterizovať multifunkčný pás, tzv. biopás?

Nariadenie vlády č. 75/2015 Z. z. (v znení č. 163/2015 Z. z., 70/2017 Z. z., 72/2018 Z. z.) ho definuje ako multifunkčný pás, ktorý je každoročne počas trvania záväzku (najmenej 5 rokov) osiaty zmesou osiva zloženou podľa prílohy č. 16 k nariadeniu vlády (Príloha 1).

Príloha 1 (Príloha č. 16 k nariadeniu vlády 75/2015 Z. z. v znení 72/2018 Z. z.)

Príloha 1

Prečo je potrebné sa venovať multifunkčným pásom?

V nadväznosti na dôsledky intenzívneho hospodárenia  v krajine prispievajú k pestrosti a rozmanitosti krajiny. Tým sa zvyšuje ponuka živočíšnej aj rastlinnej potravy pre voľne žijúce živočíchy. Mnoho živočíchov po zbere hlavných plodín trpí hladom, pretože takmer všetky pozemky sú podmietnuté, resp. poorané.

Veľký význam majú nie len ako zdroj peľovej znášky pre včely, ale v súčasnosti, keď sa prejavujú neustále hrozivejšie údaje o úbytku hmyzu, môžu predstavovať potenciálny prvok zmierňujúci tento stav.

V krajine, kde sa vzhľadom na systém hospodárenia „stratí“ vegetácia z obrovských plôch môžu slúžiť ako kryt pre všetku faunu, najmä mláďatá.

Čo má z multifunkčných pásov poľnohospodár?

  • biopásy môžu znížiť eróznu ohrozenosť, predovšetkým na svahových a veterných stanovištiach,
  • poskytujú životný priestor aj pre predátorov škodcov poľnohospodárskych plodín,
  • neobrábanie pôdy môže všeobecne zvýšiť diverzitu edafónu, ktorá je následným zdrojom mikroorganizmov  pre vytváranie štruktúry pôdy,
  • náklady spojené so založením ako aj kompenzácia za stratu príjmu z produkcie bola v roku 2018 vyčíslená na 482,20 EUR na ha a rok.

Založenie a ošetrovanie multifunkčného pásu

Do podpory môže byť zaradená orná pôda v nížinných oblastiach SR (Podunajská nížina, Trnavská tabuľa, Východoslovenská nížina a Záhorská nížina). Podľa nariadenia vlády sa musí zabezpečiť každoročný výsev multifunkčných pásov do konca apríla, pričom ich umiestnenie sa môže každý rok meniť. Mal by byť najmenej 6 m široký, s dĺžkou najmenej 200 m, nachádzajúci sa na okraji alebo vo vnútri dielu pôdneho bloku ornej pôdy, pričom plocha osiateho multifunkčného pásu nesmie presiahnuť jednu tretinu výmery pôdneho bloku, na ktorom je multifunkčný pás osiaty.

Biopásy je vhodné umiestniť na okraji pôdnych blokov, napr. popri medziach, pozdĺž ciest, vodných tokov, vetrolamov, stromoradí, lesov a remízok. Odporúča sa zvážiť umiestnenie tak, aby neobmedzovalo hospodárenie a prihliadalo k miestnym podmienkam, napr. svahovitosť, vodné toky ap. Rovnako je vhodné brať do úvahy blízkosť ciest, kde môže prísť k stretom s dopravnými prostriedkami. Na druhej strane by malo umiestnenie viesť k prepojeniu medzi krajinnými prvkami.

Počas celého roka sa multifunkčné pásy nesmú kosiť a najneskôr do začiatku vegetačného obdobia nasledujúceho roku sa majú zapraviť do pôdy. Samozrejmosťou je nepoužívanie chemických prípravkov na ochranu rastlín ani minerálne hnojivá.

Skúsenosti

V súlade s novelizovaným nariadením (Nariadenie vlády č. 75/2015 Z. z. (v znení č. 163/2015 Z. z., 70/2017 Z. z., 72/2018 Z. z.) bola v roku 2018 v NPPC – Výskumnom ústave živočíšnej výroby Nitra zostavená zmes osiva, ktoré sa vysialo na niekoľkých pokusných políčkach v troch poľovných revíroch západného Slovenska. Zmes pozostávala zo štyroch druhov ďatelinovín, zo šiestich druhov plodín a troch druhov bylín. Sejba sa realizovala v druhej dekáde apríla. Výsevu predchádzala hlboká orba na jeseň a klasická predsejbová príprava. Sialo sa mechanickou sejačkou na obilie a následne bola plocha povalcovaná.

Ďalej boli sledované aj zahraničné zmesi. Prvá bola navrhnutá maďarskou firmou. Tá bola vysiata na 4 pokusných poliach. Zmes pozostávala zo 4 druhov ďatelinovín, 4 druhov plodín a 3 druhov bylín. Všetky agrotechnické operácie boli totožné ako pri zmesi z dielne NPPC. Druhou testovanou bola miešanka rakúskej proveniencie, ktorá obsahovala najviac bylín (10 druhov), 4 druhy plodín a 3 druhy ďatelinovín. Zmes bola vysiata v dvoch lokalitách. Podobne ako predchádzajúce zmesi, aj táto sa vysievala v druhej aprílovej dekáde, rovnakými agrotechnickými postupmi.

Z hľadiska vývoja porastu prvé rastliny, ktoré sa objavovali v porastoch boli rýchlo sa vyvíjajúce druhy ako pohánka, horčica, facélia a reďkev. Tieto v porastoch dominovali  a do dvoch mesiacov po vysiatí začali kvitnúť.

V letných mesiacoch sa postupne v porastoch objavovali aj ďatelinoviny, slez, borák a pod., ktoré kvitli až do jesene. V jesennom termíne postupne dopĺňali porast mladé rastliny z výdrolu (horčica, pohánka...).

Možno skonštatovať, že všetky tri skúmané miešanky svojím druhovým zložením veľmi rýchlo vytvorili súvislé husté porasty počas celého vegetačného obdobia, čím zabránili zaburineniu plôch. Pozorovali sme, napr. znížený výskyt pichliača roľného. Zaujímavým zistením bolo aj potlačenie rozvoja piliarky repkovej, ktorá na susednej ploche totálne zdecimovala porast horčice.

Záver

Napriek skeptickému pohľadu sa v prvom roku na sledovaných porastoch nepotvrdili negatívne postoje k multifunkčným pásom. Je na škodu, že toto opatrenie sa realizuje v praxi v malej miere. Pri správnom postupe môže byť ideálnym spôsobom ako zastaviť pokles diverzity v agrárnej krajine. Ak sa zvolí vhodná plocha, napr. sa využijú menej produkčné časti honov, môže byť zaujímavý aj ekonomický efekt. Určite je potrebné pokračovať aj v ďalšom sledovaní a riešiť vývoj a rozšírenie niektorých problematických druhov, ako je napr. mak vlčí. Nemal by to však byť dôvod na odsúdenie biopásov, ale skôr ako príležitosť, ktorú však je potrebné aj s kompetentnými orgánmi rozvíjať. V tomto smere môžeme poskytnúť informácie aj praktické poznatky z výskumu.