Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Rastlinná výroba všeobecne

Maštaľný hnoj, významný zdroj organickej hmoty a živín

11-10-2018
prof. Dr. Ing. Richard Pospišil | richard.pospisil@uniag.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

V súčasnosti na Slovensku hospodári na pôde široké spektrum podnikov. Majú  rôznu veľkosť, výrobné zameranie, štruktúru plodín a uplatňujú aj rozdielne systémy obrábania pôdy. Ich štruktúra  často nezodpovedá klasickému usporiadaniu výrobnej sústavy komplexného poľnohospodárskeho podniku (majú len rastlinnú výrobu). Tým sa značne zmenil tradičný kolobeh živín vo vnútri ich hospodárskej jednotky. Ďalšou zmenou je skutočnosť, že z pozemkov sa síce neodvážajú vedľajšie produkty (slama obilnín, prípadne skrojky repy), ale pri absencii živočíšnej výroby sa neaplikuje ani maštaľný hnoj. Ak sa realizuje napríklad výroba bioplynu, alebo sa slama spaľuje, je podstatne narušená bilancia živín, ktorú je nutné vyrovnávať nákupom minerálnych hnojív. Výživa a hnojenie poľných plodín tak vyžaduje individuálne riešenie kolobehu a bilancie živín v každom podniku, prípadne časti pozemkov.

Je nesporné, že maštaľný hnoj zaujíma významné postavenie v obnove a vytváraní pôdnej úrodnosti. Je zdrojom organických látok i živín. Majú tiež výrazný mobilizačný vplyv na vyššie využitie pôdnych rezerv a zvýšenie mikrobiálnej aktivity. Dodáva do pôdy pre mikroorganizmy energetický materiál a stimulačné látky. Treba však súčasne pripomenúť, že dlhodobé jednostranné uplatňovanie  hnojenia len maštaľným hnojom je do istej miery preceňované a to z pohľadu prínosu živín i zdrojov organických látok.  V rámci kolobehu živín v intenzívnej rastlinnej produkcii je zrejmé, že eliminácia všetkých úbytkov živín nie je možná len hospodárskymi hnojivami. V dôsledkov predaja výrobkov rastlinnej výroby a nevyhnutných strát je kolobeh živín v pôde deficitný. Pritom je tiež nutné mať na zreteli to, že ak chýba niektorá živina v pôdach, chýba aj v produkcii rastlinnej výroby má nižší obsah. Zároveň sa môže stať limitujúcim faktorom tvorby úrod, lebo ostatné živiny aj keď sú v dostatku sa nemôžu prejaviť (zákon minima). K riešeniu chýbajúcich živín musia byť použité minerálne hnojivá. Preto predstavy o tom, že len organické hnojivá stačia k úhrade živín sú mylné a vo väčšine prípadov nezaručujú plné využitie úrodového potenciálu stanovišťa a dostatočnú kvalitu produkcie. Ak by mal maštaľný hnoj plne kryť export živín z pôdy, musela by byť na podniku vysoká hustota dobytka na jednotku plochy (holandská sústava hospodárenia). Intenzívna živočíšna výroba vyžaduje aj nákup krmív. Živiny v exkrementoch  tiež pomáhajú eliminovať export živín z pôdy (živiny obsiahnuté v produkcii a vyplavovanie dusíka). Aj pri nákupe živín v krmivách by rovnako nie je zaistený úplne harmonický prísun živín, pretože nie vždy obsah živín v hospodárskych hnojivách kryje potrebu hnojenia u všetkých živín pri intenzívne pestovaných plodinách. Zároveň pri animálnych hnojivách možno predpokladať aj prehnojovanie niektorou živinou, predovšetkým draslíkom. Ak uvažujeme súčasnú priemernú produkciu ustajňovacích hnojív (pri hustote dobytka 0,4 DJ / ha) tak sa ročne produkuje okolo 4 t hnoja na ha poľnohospodárskej pôdy. Ak by sme chceli vyhnojiť ornú pôdu tak vychádza pri dávke 35 t / ha interval hnojenie asi 6 rokov, čo je pomerne dlhá doba. V niektorých podnikoch je maštaľných hnojív ešte dostatok a môžu byť aplikované v pravidelných cykloch. Pri väčšej výmere pôdy odporúčame dodržiavať zásadu radšej vyhnojiť väčšie plochy nižšími dávkami, než hnojiť vysokými dávkami menšie plochy.

Maštaľný hnoj je zušľachtená zmes podstielky s tuhými a tekutými výkalmi hospodárskych zvierat. Vzniká fermentáciou (zrením) vyvezenej podstieľky. Pri výrobe maštaľného hnoja je hlavnou úlohou zabezpečiť uchovanie čo najväčšieho množstva organických látok a živín. Pri dobrom ošetrovaní maštaľného hnoja sa straty organickej hmoty pohybujú od 25 do 30%. To znamená, že z 1 t vyvezeného hnoja sa vyrobí 0,70 - 0,75 t maštaľného hnoja. Pri bežnom ošetrovaní sa straty pohybujú okolo 40 a pri zlom až 60%. K stratám organickej hmoty pristupujú aj straty živín, ktoré robia pri dusíku 30 - 40%, pri fosfore 10% a pri draslíku 20%. Obsah organických látok, sušiny a živín v maštaľného hnoji závisí od použitého krmiva, druhu a kategórie hospodárskych zvierat, podstielke a spôsobe ošetrovania maštaľného hnoja.

Zloženie maštaľného hnoja môže byť veľmi variabilné. V priemere obsahuje 75 - 80% vody, 20 - 25% sušiny, z toho 16 - 18% tvorí sušina organických látok. V priemere maštaľný hnoj obsahuje 0,4 - 0,5% N, 0,15 - 0,25% P2O5, 0,6 - 0,7% K2O, 0,6% CaO, 0,1% MgO a pomer C: N je 20 - 30: 1. Ďalej maštaľný hnoj obsahuje aj makro- a mikroelementy, najmä  Fe, B, Mn, Cu, Zn, Mo i. Maštaľný hnoj je aj zdrojom veľkého množstva oxidu uhličitého, ktorý sa tvorí pri jeho rozklade a ktorý rastliny využívajú v procese syntézy organických látok (najmä repa cukrová ho dokáže absorbovať aj cez koreňové vlásie). Obohacuje pôdu humusom, ktorý zlepšuje pôdnu štruktúru pôdy, ako aj je vlahové, vzdušné a tepelné vlastnosti .

V jednej tone maštaľného hnoja sa nachádza až 12 kg mikroorganizmov, ktoré svojou činnosťou sprístupňujú rastlinám živiny, nachádzajúce sa v organickej hmote. Treba si uvedomiť, že slama premiešaná s výkalmi, tak ako sa vyváža z maštale, ešte nie je maštaľný hnoj. Stáva sa ním až po určitom čase, keď zmiešaná hmota prejde celým procesom premien a dozreje. Proces zrenia hnoja sa uskutočňuje kvasením a hnitím. Ide o chemicko-biologický proces, kde sa jednotlivé zložky maštaľného hnoja rozkladajú a menia na látky iného kvalitatívneho zloženia.

Maštaľný hnoj je cenným organickým hnojivom podporujúci tvorbu humusu v pôde, na ktorý sú naše pôdy chudobné. Napriek tomu skladovaniu a ošetrovaniu maštaľného hnoja sa nevenuje patričná pozornosť. Pri dozrievaní v neodpovedajúcich podmienkach dochádza k vysokým stratám na organickej hmote i živinách, hlavne dusíka. Uvádza sa, že pri dlhodobom skladovaní sa takto za prístupu vzduchu rozkladnými procesmi stráca až 70 % organickej hmoty, 60 % dusíka a 30 % fosforu. Pri správnom skladovaní sú straty na organickej hmote 40 %, dusíka 30-40 %, fosforu 10 % a draslíka 20 %. Rozdiel je významnou stratou živín a vzniknuté úniky negatívne vplývajú na životné prostredie. Z obidvoch aspektov je tiež dôležité, aby sa hnojiská budovali s dostatočným záchytným systémom na hnojovku odtečenú z ukladaného čerstvého maštaľného hnoja, ktorá sa môže tiež využiť na hnojenie.
Okrem organických látok je významným dodávateľom živín. Maštaľný hnoj dobrej kvality by mal obsahovať aspoň 24 % sušiny, najmenej 18 % mineralizovateľných organických látok, 0,56 % dusíka, 0,13 % fosforu a 0,58 % draslíka.

V závislosti od stupňa rozkladu maštaľný hnoj môže byť čerstvý a slabo rozložený, v tom prípade slamená podstielka si zachová svoju pôvodnú formu a svoju určitú pevnosť. Ďalej môže byť polo rozložený, kde slama nadobúda tmavohnedú farbu, stráca svoju pôvodnú pevnosť a ľahko sa trhá, v tomto štádiu maštaľný hnoj stráca 15 – 20 % zo svojej pôvodnej hmotnosti. Maštaľný hnoj je rozložený vtedy, keď slama v ňom stratila svoju pôvodnú štruktúru a je ťažko identifikovateľná. V tomto stupni rozkladu stratil maštaľný hnoj cca 50 % svojej pôvodnej hmotnosti. Úplne rozložený maštaľný hnoj (mrva), je kyprá, rovnorodá hmota.  V tomto štádiu zrelosti sa z pôvodnej hmotnosti maštaľného hnoja stratilo asi 75 % pôvodnej hmotnosti.

Z hľadiska obsahu vody sa maštaľný hnoj delí na horúci, sem patrí konský a ovčí hnoj a na studený, ku ktorému patrí hnoj hovädzieho dobytka a ošípaných. Horúci hnoj, ktorý má nižší obsah vody, sa rozkladá rýchlejšie. Preto sa v praxi používa do parenísk, teplých záhonov ako biologický tepelný zdroj.           

Pri jednoduchom spôsobe výroby maštaľného hnoja kompostovaním sa čerstvý maštaľný hnoj vyváža na okraj poľa, ktoré chceme hnojiť. Premiešame ho so zeminou v pomere 1 váhový diel zeminy na 10 váhových dielov maštaľného hnoja a urovnávame ho do pravidelných tvarov vysokých asi 1,8 m v nakyprenom stave. Počas dozrievania sa kompostovaný hnoj zavlažuje vodou alebo močovkou. Treba ho aspoň 1 – 2 razy prevrstviť. Dozrievanie trvá 2 – 3 mesiace. Zrelý kompostovaný hnoj obsahuje 50 % stáleho humusu z celkového množstva organických látok (nekompostovaný hnoj ich má len okolo 7 %). Ďalšou prednosťou kompostovania je, že vyrobené organické hnojivo má vyššiu kvalitu a účinok než normálne ošetrovaný hnoj. Nevýhodou tejto metódy je vyššia potreba práce, preto sa v poľnohospodárskych  podnikoch používa len málo.

Výroba hnoja a uloženie pod hospodárskymi zvieratami sa uplatňuje len pri niektorých druhoch zvierat, napr. hydine, hovädzom dobytku na výkrm, ovciach. Hnoj má dobrú kvalitu. Je neustále vlhký, utlačený a rovnomerne premiešaný. Vznikajú menšie straty dusíka a organickej hmoty.

Závažnejšie problémy s bilanciou živín nastávajú v podnikoch s obmedzenou živočíšnou výrobou, prípadne v podnikoch, zameraných len na rastlinnú produkciu. Je pochopiteľné, že tu je nedostatok, prípadne úplne chýbajú hospodárske hnojivá a naopak sú prebytky slamy. Preto sa jej zaorávka stáva bežným opatrením. Súčasná technika umožňuje pomerne dobré rozbitie slamy a jej rovnomerné rozmiestnenie po pozemku. Ďalšou zásadou je jej zapracovanie pri vlhkom stave  pôdy a upravenie pomeru C: N - prihnojením dusíkom. Ideálne je použitie močovky, hnojovice, digestátu, roztoku minerálnych hnojív močoviny alebo síranu amónneho v dávke 4 - 8 kg N na 1 t zaoranie slamy. Nižšie dávky dusíka možno aplikovať na úrodných pozemkoch, zatiaľ čo na chudobnejších pozemkoch odporúčame vyššie dávky. Na pôdach s nižším obsahom prijateľného fosforu je výhodné použitie Amofos ako zdroja dusíka a fosforu.

V podnikoch s nedostatkom hospodárskych hnojív je nutné pre zabezpečenie obnovy pôdnej úrodnosti pestovať dostatočné plochy plodín na zelené hnojenie. Zapracujú sa do pôdy buď samostatne alebo v kombinácii s inými organickými hnojivami, prípadne v kombinácii so slamou. Pôsobia výrazne na zvýšenie biologickej aktivity pôdy - poskytujú veľké množstvo ľahko rozložiteľnej organickej hmoty. Okrem priaznivého vplyvu na živinový režim pôd a celkovo pôdnu úrodnosť je značným prínosom aj to, že obmedzujú zaburinenie a pôsobia ako prerušovač medzi pestovanými plodinami najmä pri vysokom zastúpení obilnín.

Pokles stavov hospodárskych zvierat výrazne znížil produkciu hospodárskych hnojív a tým aj prísun živín a organických látok do pôdy. Tým sa bilancia živín v intenzívnej rastlinnej výrobe výrazne zmenila, i keď sa znížil export živín - väčšina vedľajších produktov (slama, skrojky repy) zostávajú na poli. Podobne je tomu aj s bilanciou organických látok. Časté otázky a úvahy praktických hospodárov sa v súvislosti so znížením produkcie klasických ustajňovacích hnojív týkajú toho, akým spôsobom bude ovplyvnená pôdna úrodnosť, obsah a kvalita organických látok v pôde. S poklesom obsahu a kvality humusu súvisí však aj zhoršená obrábateľnosť a vododržnosť pôdy. Doterajšie výsledky ukazujú, že oveľa väčší význam majú hospodárske hnojivá pri obnove pôdnej úrodnosti na menej úrodných pôdach stredných a vyšších polôh, teda zemiakovej výrobnej oblasti ako v nížinných polohách. V repnej výrobnej oblasti možno pôdnu úrodnosť pomerne dobre udržovať aj bez klasických ustajňovacích hnojív pravidelným pestovaním ďatelinovín a plodín na zelené hnojenie.

Menej bežným opatrením vo výrobnej praxi je nákup organických hnojív od iných podnikov. Jedná sa hlavne o využitie hnojovice z veľkokapacitných chovov, ktoré hospodária bez pôdy. Jej použitie je výhodné zvlášť v kombinácii so zaorávkou slamy, pestovaním zeleného hnojenia pod. Perspektívne sa ukazuje aj použitie moderných organických hnojív, vyrábaných riadenou aeróbnou termofilnou fermentáciou z odpadov rastlinného pôvodu a niektorých odpadov živočíšnej výroby (hydinový trus, hnojovica). Pri ich použití je významné najmä obnovenie a podpora mikrobiálnej aktivity pôdy pri súčasnej zaorávke slamy. Pri aplikácii digestátu po výrobe bioplynu, treba upozorniť na nízky obsah živín a organickej hmoty. Moderné bioplynové stanice majú už vysokú efektívnosť využitia substrátu na energiu, čím v zostatkovom biokale je málo uhlíkatej hmoty a živín.

Rastlinné živiny sa v maštaľnom hnoji nachádzajú v organickej i minerálne forme. Dusík je prítomný zo 70% v organickej forme, 29% činí N - NH4 + a 1% N - NO3-. Produkcia maštaľného hnoja, obsah sušiny, organických látok a živín závisí od druhu a počtu ustajnených zvierat, ich veku, kŕmenia, spôsobu ustajnenia, množstva a druhu podstielky. V priemere sa získava 36 kg maštaľného hnoja na 1 DJ za deň. Odpočítaním strát, ktoré pri dobrom ošetrení činia v priemere asi 30%, vypočítame produkciu maštaľného hnoja, s ktorou môžeme počítať pri zostavovaní plánu hnojenia. Na 1 DJ (500 kg živej hmotnosti zvierat) sa počíta priemerná ročná produkcia 10 t maštaľného hnoja. Zrenie vyvezenej podstieľky  na maštaľný hnoj je zložitý biochemický proces, pri ktorom jednotlivé komponenty maštaľného hnoja podliehajú čiastočnému odbúravaniu činnosťou mikroorganizmov, najmä baktérií, aktinomycét a plesní. O intenzite odbúravanie rozhoduje prístup vzdušného kyslíka, teplota a vlhkosť prostredia. V aeróbnych podmienkach postupuje odbúravanie organických látok oveľa rýchlejšie ako bez prístupu vzduchu, čím dochádza k veľkým stratám.

Pravidelné hnojenie pôd maštaľným hnojom je pre udržanie pôdnej úrodnosti nevyhnutné. Na hnojenie sa používa hnoj dobre vyzretý obvykle 1krát za 3 - 4 roky v priemernej dávke 30 - 35 t.ha-1. Ak má byť optimálne využitý, je nutné, aby bol rovnomerne aplikovaný na pozemok a ihneď orbou zapravený do pôdy, inak dochádza najmä k stratám živín. Zaorávka sa vykonáva na ťažkých pôdach plytšie, na ľahkých hlbšie. Hnoj sa používa hlavne k plodinám s dlhšou vegetačnou dobou, ktoré sú náročné na živiny a organickú hmotu. Sú to najmä o okopaniny (cukrová repa, zemiaky), jednoročné krmoviny, niektoré druhy olejnín, zeleniny (hlavne hlúboviny a plodová zelenina) a vytrvalé kultúry (vinohrady a ovocné sady). Je dobré ak pri zvýšenej koncentrácii obilnín v osevnom postupe (nad 50%)  môžeme použiť nižšie dávky maštaľného hnoja (okolo 20 t.ha-1) aj k obilninám, najmä v horších pôdno klimatických podmienkach. Pri hnojení na ľahších pôdach je odporúčaný cyklus 2 - 3 ročný, na ťažších 3 - 4 ročný. K plodinám vysievanými skoro na jar je nutné hnojiť maštaľným hnojom na jeseň (cukrová repa). Ideálne je zaorávať maštaľný hnoj na jeseň s celou dávkou fosforečných a draselných hnojív.

Výška produkcie maštaľného hnoja a jeho kvalita (obsah sušiny, organických látok a živín) závisí predovšetkým od druhu a veku zvierat, spôsobu kŕmenia, množstva a akosti skrmovaných krmív, spôsobu ustajnenia, výroby a ošetrenia hnoja, a hlavne od množstva a kvality podstielky. Pri výrobe hnoja je cieľom získať čo najviac organickej hmoty s vysokým obsahom dusíka. Najväčšia intenzita rozkladu organických látok prebieha za prístupu vzduchu (t.j. za aeróbnych podmienok). Z hľadiska obmedzenia strát organickej hmoty, ale aj živín, hlavne dusíka, je preto dôležité obmedziť prístup vzduchu a celkový styk s prostredím. Najvhodnejším priestorom na skladovanie maštaľného hnoja je pevná, odkanalizovaná  zastrešená plocha. Vytesnenie vzduchu sa dá v praxi dosiahnuť vrstvením hnoja do výšky najmenej 3 m. Pri dobrej starostlivosti o hnoj (vrstvenie do blokov a obmedzením vplyvu poveternosti malým povrchom skladovaného hnoja počas zrenia) by straty nemali prekročiť 30 %. Na druhej starne je pri často používanej technológii nespevnených poľných hnojísk (kedy je hnoj z návesov len vyklopený vedľa seba a neutlačený) úbytok organických látok 50 až 60 %, čo predstavuje značné finančné straty.

Poľnohospodárska výroba bola v minulosti organizovaná ako bezodpadové hospodárstvo. Zvieracie exkrementy a rastlinné zvyšky boli využívané ako hnojivo a neboli považované za odpad. V obidvoch prípadoch sú to produkty s vysokým obsahom organickej hmoty a minerálnych látok. Najstarší a najjednoduchší spôsob ich zužitkovania je priama aplikácia na pôdu a ich následné zaoranie. Bez týchto zdrojov organickej hmoty je totiž nemysliteľné udržovať, prípadne zlepšovať pôdnu úrodnosť. Poľnohospodársky podnik  by mal byť aj v súčasnosti bezodpadovým hospodárstvom s uzavretým kolobehom látok podľa schémy: pôda -> krmivo -> zviera -> exkrementy -> pôda. Celý kolobeh látok a živín začína a opäť by mal končiť v pôde. Rastlinnou produkciou sú živiny odčerpávané z pôdy. Množstvo živín, ktoré sa zapája do kolobehu závisí od množstva dopestovanej produkcie, štruktúre pestovaných plodín, vonkajších podmienkach a iných faktorov. Časť rastlinnej produkcie odchádza z podniku predajom a časť slúži ako krmivo a podstielka, takže druhým článkom kolobehu sú objekty živočíšnej výroby, kde zvieratá spotrebujú časť živín z krmiva (asi 60 % organických látok, až 30 % fosforu, 20 % dusíka a iba 5 % draslíka). Predaj živočíšnych výrobkov vedie k ďalšiemu úniku živín z podniku. Je pochopiteľné, že rozmanitosť poľnohospodárskych podnikov čo do veľkosti a výrobného zamerania nutne vedie k rôznej štruktúre pestovaných plodín a takisto odlišnej intenzite živočíšnej výroby. Sú podniky viac zamerané na rastlinnú produkciu, iné špecializované na živočíšnu produkciu s nedostatočnou plochou pôdy i podniky bez živočíšnej výroby, kde nie sú produkované klasické hospodárske hnojivá. Tieto rozdielnosti významne ovplyvňujú kolobeh látok a živín v podnikoch a poukazujú na nutnosť individuálneho kolobehu živín i potrebnej úhrady živín hnojením.

Vo veľkochovoch zvierat, ktoré boli vybudované bez akejkoľvek väzby na pôdu sa často pozerá na exkrementy zvierat ako na odpad. Je to však organické hnojivo alebo surovina na výrobu ďalších organických hnojív veľkého významu. Organické hnojivá dodávajú plodinám pohotové živiny, udržujú pôdu v dobrej biologickej činnosti a zlepšujú aj jej fyzikálne vlastnosti. Účinok organických hnojív v porovnaní s priemyselnými je všestrannejší. Sú výrobným prostriedkom získaným z vlastných zdrojov,  pôdu zúrodňujú a zvyšujú jej produktívnosť.

Význam používania maštaľného hnoja:

  • maštaľný hnoj je univerzálnym hnojivom. Obsahuje okrem organických látok všetky rastlinné živiny, niektoré mikroorganizmy a rad biologicky aktívnych látok. Je to hnojivo objemové s nízkym obsahom živín a vysokým obsahom vody.
  • umožňuje lepšie využitie živín z minerálnych hnojív aj z pôdnej zásoby. Hnojom dodávame do pôdy asi 30% N, P, K, Ca, Mg potrebných k tvorbe úrod poľných plodín.
  • je zdrojom živín, energie i uhlíka pre pôdne mikroorganizmy, resp. ich biologickú činnosť v pôde.
  • ovplyvňuje agrochemické vlastnosti pôd, sorpčné a pufračné procesy v pôde. Humusové látky vytvorené z maštaľného hnoja vykazujú vysokú sorpčnú schopnosť pre živiny (6 - 7-násobku koloidov z minerálnych hnojív).
  • maštaľný hnoj dodáva pôde schopnosť lepšie zadržiavať vodu a pomáha tak rastlinám prekonávať obdobie sucha.
  • ovplyvňujú aj ďalšie vlastnosti pôd, ako je tvorba drobnohrudkovitej štruktúry, úprava pomeru vzduchu a vody v pôde, zlepšuje obrábateľnosť pôd.
  • maštaľný hnoj má priaznivý vplyv na obsah prijateľného fosforu v pôde a môže pôsobiť pozitívne na detoxikáciu cudzorodých prvkov v pôde.

Napriek týmto nesporne pozitívnym stránkam svojho pôsobenia, zostávajú organické hnojivá často na podnikoch nedocenené. Tento nesprávny vzťah poľnohospodárskych podnikov k vlastným výrobným prostriedkom sa prejavuje nielen na  množstve a kvalite vyrobených organických hnojív, ale i spôsobe, úrovni a ekonomike hnojenia. To má nepriaznivý vplyv na hospodárske výsledky a prírodné prostredie. Ročné harmonogramy produkcie, spotreby a zásoby organických hnojív, zostavené pre jednotlivé mesiace v týchto prípadoch by veľmi napomohli k zlepšeniu nepriaznivého stavu.

Efektívne a hlavne vhodné využívanie organických hnojív v poľnohospodárstve závisí na úzkej väzbe rastlinnej a živočíšnej výroby a na dodržiavaní systému hnojenia vo všetkých pôdno-klimatických podmienkach. Z hľadiska hnojenia je rozhodujúcim kritériom zabrániť kumulácii organických hnojív v jednej na úkor ostatných lokalít, a tým zvýšiť účinnosť organického hnojenia a zabezpečiť rovnomerné zúrodnenie pôdy na celom záujmovom území.