Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Rastlinná výroba všeobecne

Agronomický pohľad na kvalitu presnej sejby

10-05-2018
prof. Dr. Ing. Richard Pospišil | richard.pospisil@uniag.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Pri zakladaní porastov poľných plodín požadujeme od sejačiek v prvom rade rovnomerné rozmiestnenie stanoveného výsevku. Detailne povedané, kvalitná sejba sa vyznačuje dodržaním rovnakej vzdialenosti riadkov a semien v riadku pri určenej hĺbke sejby aj na nerovnom pozemku bez poškodzovania osiva. Sejačky sú v súčasnosti univerzálne, umožňujúce výsev rôznych druhov osív bežných poľných plodín, prípadne aj aplikáciou hnojív "pod pätu". Na výsev špeciálnych plodín (zelenina, liečivé, okrasné a tonizujúce rastliny) sa používajú jednoúčelové stroje.

Moderné sejačky sú konštrukčne vyriešené tak,  aby mali jednoduché a spoľahlivé ovládanie a rýchle nastavenie všetkých pracovných častí. Samozrejmosťou je jednoduchá obsluha a manipulácia s osivom a dosahovanie primeraných denných výkonov. Z toho vyplýva, že vysievané osivo musí byť v stanovenom počte rozmiestnené v pôde rovnomerne v horizontálnom, aj vo vertikálnom smere. Kvalitným založením porastu vytvárame základné predpoklady na dosiahnutie vysokých úrod a kvality dopestovanej produkcie.  Rovnomerný porast umožňuje ďalšie kvalitné využitie mechanizačných prostriedkov pri ošetrovaní a zbere plodín.

Podľa technológie, akou bola vykonaná príprava pôdy pred sejbou, sa rozdeľujú presné sejačky do dvoch skupín. Prvú skupinu predstavujú stroje určené pre sejbu v konvenčných technológiách obrábania pôdy a do druhej skupiny patria sejačky pre technológie konzervačného či pôdoochranného obrábania pôdy, prípadne aj pre sejbu do mulču.

Súčasné sejačky sú univerzálne stroje, schopné uskutočniť sejbu v rôznych podmienkach. Technicky ich rozdeľujeme na: konvenčné sejačky vykonávajúce sejbu do pripravenej pôdy, sejačky na priamy výsev, umožňujúce výsev do nepripravenej pôdy  pokrytej pozberovými zvyškami, alebo do medziplodiny (priama sejba), sejačky na presný výsev (kukurica, slnečnica a iné plodiny) a sejačky umiestňujúce osivo na konečnú vzdialenosť (repa, zelenina). V záujme zlepšenia kvality presnej sejby sa používa kalibrované, obrusované a obaľované osivo. Sejačky na presný výsev môžu byť vybavené prídavnými zariadeniami ako je aplikátor priemyselných hnojív alebo aplikátor mikrogranulovaných pesticídov.

Aktuálny vývoj či už univerzálnych sejačiek, alebo sejačiek pre presný výsev preto jednoznačne smeruje k zvyšovaniu výkonnosti sejby a k nárastu precíznosti (presnosti) rozdeľovania osiva. Ponúkaná sejacia technika sa vyznačuje tým, že okrem zvyšovania pracovného záberu sejačiek sú zdokonaľované aj systémy rozdeľovania a dopravy osiva rovnomerne po celej šírke záberu a ich elektronická výbava umožňuje rešpektovanie požiadaviek presného poľnohospodárstva na prípadnú plynulú zmenu výsevku počas práce súpravy.

Pri plodinách pestovaných v širokých medziriadkoch je potrebné chrániť pôdu pred eróziou. Odporúča sa používať jednoznačne pôdoochranné pestovateľské technológie. Zároveň by mali byť pri týchto spôsoboch sejby rešpektované pravidlá  o protieróznej ochrane územia. Sejačka musí byť vždy cielene nastavená z hľadiska výsevku, šírky medziriadkov, hĺbky sejby a rovnomernosti vysievania semien.

Kvalitu sejby danú požadovaným rozmiestnením semien v riadku ovplyvňuje okrem iného množstvo a veľkosť pozberových zvyškov predplodiny, predsejbová príprava pôdy a vyrovnanosť pôdneho povrchu. Nezanedbateľnú úlohu má samozrejme kvalita osiva. Požadované uloženie kvalitného osiva do pôdy spolu s vhodnými pôdnymi a poveternostnými podmienkami vytvára predpoklady vysokej vzchádzavosti a rovnomerne zapojeného porastu. Kompletný porast je základným predpokladom vysokej úrody a tým aj ekonomiky pestovania danej plodiny.

Z agronomického pohľadu požadujeme, aby osivo bolo uložené do správnej hĺbky na spevnenú pôdu a aktívnu kapilárnu vrstvu. To zabezpečuje, že aj pri nedostatočných zrážkach je osivo zásobené vlahou kapilárnej vody zo spodných vrstiev. Vo všeobecnosti platí, že najlepší prestup vody z pôdy do semena je umožnený vtedy, ak veľkosť pôdnych častíc v oblasti uloženia osiva sa rovná 1/5 až 1/10 jeho priemerného rozmeru (drobnohrudkovitá štruktúra s maximálnym podielom hrudiek 0,25 – 10 mm ). Nad osivom sa má nachádzať kyprá, ale nie veľmi rozdrobená vrstva pôdy, ktorá umožňuje výmenu plynov, prehrievanie pôdy, odstraňuje nadbytočnú vodu, chráni klíčiacu rastlinku pred účinkami herbicídov a neskorých mrazov. Takáto štruktúra pôdy zabraňuje tiež tvorbe prísušku. Dosiahnutie takýchto podmienok klíčenia je po niektorých predplodinách komplikované.

Uskutočniť kyprenie pôdy na hĺbku budúceho uloženia osiva je problematické a to hlavne z pohľadu nevyrovnanosti povrchu. V praxi sa preto pôda kyprí na hĺbku o 30 – 50 mm väčšiu, ako je hĺbka sejby a naviazanie kapilárnej vlahy sa zabezpečuje dodatočným utláčaním pôdy pred alebo za výsevnou pätkou. Vplyv nerovnomerného prekyprenia pôdy je úzko spätý s kolísaním hĺbky sejby a tým aj nepravidelným vzchádzaním porastu. Táto situácia komplikuje vývin porastu aj v ďalších fázach vegetácie. Urovnaný pôdny povrch s drobnohrudkovitou štruktúrou pôdy vytvára predpoklady dodržania priamych riadkov pri sejbe, čím sa eliminuje možnosť poškodzovania rastlín napríklad pri plečkovaní v medziriadku. Podobne aj vo fáze zberu je predpoklad lepšieho navádzania zberových strojov na riadky. Naopak nevyrovnaný pôdny povrch často spôsobený ťažkými podmienkami pri jesennej príprave pôdy si vyžaduje na jar pri predsejbovej príprave pôdy jeden, dva a niekedy aj viac prejazdov kombinátora, kompaktora alebo germinátora. Treba si uvedomiť, že každý prejazd, navyše pri jemnej štruktúre pôdy na jar, je spojený s jej zvýšeným utláčaním, vytváraním zhutnených koľají, čo sa negatívne odzrkadlí znížením poľnej vzchádzavosti rastlín v kolesami ovplyvnenej oblasti. Tu je jednoznačne nutné využívať dvojmontáže pneumatík, alebo pásovú techniku.

Kvalita predsejbovej prípravy pôdy i použité osivo ovplyvňujú nielen kvalitu výsevu, ale aj rovnomernosť a rýchlosť vzchádzania porastu. Dnes už nepostačuje dosiahnuť len požadovaný počet jedincov v rozsahu, ale požadujeme predovšetkým kompletný a vyrovnaný porast. Oneskorené vzchádzanie niektorých rastlín nemá za následok nielen skrátenie ich vegetačnej doby, ale spôsobuje aj nežiaducu konkurenciu medzi skôr a neskôr vzídenými rastlinami a nerovnomerne dozrievajúci porast.

Rozmery osiva dané dĺžkou (najväčším), šírkou (stredným) a hrúbkou (najmenším) rozmerom semien majú významný podiel na kvalite sejby cukrovej repy. Z hľadiska naberania osiva výsevným ústrojenstvom je najideálnejší tvar osiva guľovitý, dosiahnutie uvedeného tvaru u semien s nepravidelným tvarom, napríklad pri cukrovej repe, si vyžiadalo zavedenie obaľovania semien. Do obaľovacej hmoty sú pridávané látky zabezpečujúce chemickú ochranu proti chorobám a škodcom a tiež niektoré výživné látky. Zo širokoriadkových plodín sú najvyššie nároky na pravidelnosť vzdialeností medzi semenami kladené pri sejbe cukrovej repy. Keďže sejem na konečnú vzdialenosť, každá chyba pri sejbe, alebo nevyklíčené osivo znižujú počet jedincov. Stále platí, kde nie sú k dispozícii rastliny danej plodiny, tak tam nebude ani zodpovedajúca výška úrody.

Rovnako, ako sa zdokonaľoval proces úpravy osív, dochádzalo aj k zmenám v použití výsevnej techniky. V polovici minulého storočia sa prešlo od univerzálnej riadkovej sejby k presnej sejbe prostredníctvom pásikových a kotúčových výsevných ústrojenstiev s mechanickým naberaním semien. Neskôr so zavedením geneticky jednoklíčkového obaľovaného osiva sa v podmienkach praxe začínajú presadzovať výsevné ústrojenstvá s pneumatickým výsevným ústrojenstvom a začíname hovoriť o tzv. sejbe na konečnú vzdialenosť. V súčasnosti, so zvýšením kvality obaľovacieho procesu semien a odstránením niektorých konštrukčných nedostatkov mechanických výsevných ústrojenstiev, sa situácia opäť mení v ich prospech. Od výsevných ústrojenstiev požadujeme dodržiavanie rovnomerného oddeľovania jednotlivých semien, čím predchádzame dvojitému vypadnutiu semien alebo nevysiatiu semena. Zároveň požadujeme dodržiavanie vzdialenosti výsevu, aby bol poskytnutý optimálny priestor pre vývoj rastlín. Presná sejba sa okrem kukurice, začína uplatňovať aj pri ďalších plodinách napríklad pri repke olejke.

Elektropohon výsevných jednotiek priniesol prínosy užívateľom týchto sejačiek a bol spojený so začiatkom úspechu a popularity týchto presných sejacích strojov. Ďalšou z myšlienok inovácie bolo rozšírenia elektronických riadiacich systémov ISO Bus medzi všetkými poprednými výrobcami poľnohospodárskej techniky. Tak sa stali všetky sejacie stroje s elektropohonom ISO Bus navzájom kompatibilné. Obsluha týchto sejačiek je jednoduchšia, čo vedie k tomu, že sme schopní využívať viac funkcií a užitočných vlastností sejacích strojov. To vedie k zvýšeniu kvality odvedenej práce, zlepšenie organizácie porastu a úsporám osiva. Ďalším krokom je inovácia presnej synchronizácie sponu v susediacich riadkoch do obdĺžnika, štvorca alebo trojuholníka. Výsledkom takejto sejby je zlepšenie organizácie porastu. Sú k dispozícii dve úrovne synchronizácie. Prvá – základná je synchronizácia v susediacich riadkoch v rámci pracovného záberu stroja, čo znamená, že sa týka 6, 12, 18 alebo 24 riadkov. Druhým a vyšším stupňom je synchronizácia v rámci pracovného záberu stroja. Podmienkou úspechu je príjem signálu polohy v maximálnej možnej kvalite. Prínosom takto založeného porastu by mala byť jeho vyrovnanosť, čo následne vedie k zvýšeniu úrod, pretože každá rastlinka  má z hľadiska umiestnenia podmienky blížiace sa k ideálu.

Ukladanie osiva do riadkov pri presnej sejbe môže byť riešené jednokotúčovými výsevnými pätkami umiestnenými šikmo na smer riadkov. Pri sejbe odsúvajú časť pozberových zvyškov nabok, časť prerezávajú a umiestňujú osivo do pôdy. Musia byť v dobrom technickom stave, aby slamu prerezávali a nezatláčali do ryhy. Požadujeme aby pätka vytvárala klinovitý V- tvar, ktorý v oblasti dna brázdičky zasekne osivo. Takýto tvar je schopná vytvoriť iba neopotrebovaná výsevná pätka. Naopak opotrebovaná pätka vytvára U- tvar výsevnej brázdičky (s tendenciou dodatočného odvaľovania semien), ktorý negatívne vplýva na pravidelné vzdialenosti medzi semenami v riadku. Zároveň opotrebovaná výsevná pätka (odpracovaných cca 250 – 300 ha) má tendenciu nedodržiavať hĺbku sejby obzvlášť pri vyšších pracovných rýchlostiach (2 m.s-1) s dopadom na poľnú vzchádzavosť. Zníženie hĺbky sejby o cca 5 mm od požadovanej hodnoty môže spôsobiť zníženie poľnej vzchádzavosti plodín v rozsahu 8 – 11 %. Opotrebované kotúče navyše pri sejbe neprerezávajú pozberové zvyšky, ale ich zatláčajú na dno brázdičky, čím sa osivo izoluje od pôdnej vlhkosti a neskoršie vschádza. Ak sú poškodené, alebo „tupé“ osivo potom nemá kontakt s pôdou, leží na slame a pozberových zvyškoch a naberá vlhkosť až po daždi. Takto založený porast vschádza nerovnomerne!

Pestovanie kukurice v našich podmienkach sa nachádza na prechode medzi konvenčnou a pôdoochrannou technológiou pestovania. Pri konvečnej technológii pestovania vytvárame výsevnú brázdičku radličkovou výsevnou pätkou podobnou pätke pre sejbu repy. Pri pôdoochrannej technológii s väčším množstvom rastlinných zvyškov používame kotúčové výsevné pätky, ktoré musia prerezávať rastlinné zvyšky a vytvárajú v pôde brázdičku. Konštrukčne môžu byť riešené ako jednokotúčové alebo dvojkotúčové, často môžu byť doplnené ešte o predné prerezávacie koleso (kolter), prípadne dvojicu kotúčov odhrňujúcich rastlinné zvyšky do strán, pri dvojkotúčových býva umiestnená v zadnej časti zábrana proti „vyskočeniu“ osiva z brázdičky.

Pri odhrňovaní rastlinných zvyškov do strán však môže na svahoch dochádzať k vodnej erózii v riadkoch. Pri prerezávaní rastlinných zvyškov je dôležité, aby výsevné pätky nevťahovali rastlinné zvyšky na dno vytvorenej brázdičky, čo by mohlo obmedziť príjem vody k semenu s následným zhoršeným klíčením a vzchádzaním. Pre dosiahnutie požadovaného kontaktu semien s pôdou je potrebné buď semeno zatlačiť do dna brázdičky a to použitím stredného zatlačovacieho kolesa , alebo brázdičku zahrnúť a potom intenzívne utláčať. Zatláčacie a zahrňovacie systémy umožňujú nielen zmenu intenzity utláčania pôdy, ktorá má vplyv aj na hĺbku sejby, ale vytvárajú i výsledný najčastejšie „strieškovitý“ profil riadku. Uvedený tvar je výhodný obzvlášť pri vytvorení pôdneho prísušku, kde na vrchole dochádza k praskaniu a tým následne i ľahšiemu vzchádzaniu. Pri jesenných sejbách sa zase na vyvýšených miestach zráža ráno rosa, podporujúca klíčenie osiva.

Pri ďalšom spôsobe sejby sa používajú podrezávacie radličky, ktoré nadvihnú pôdu aj pozberové zvyšky a osivo je ukladané pod širokú vrstvu pôdy rozptýlené v pásiku. Pôdu na povrchu po sejbe následne upravia zavlačovače a zatláčacie valčeky. Zároveň by mali byť rešpektované pravidlá  o protieróznej ochrane územia. Výhodou tohto systému sejby je, že osivo nie je natlačené v úzkom riadku, ale rozptýlené v pásiku, čím je zabezpečený väčší priestor pre rozvoj koreňového systému i nadzemnej fytomasy  každej rastlinky.

Tretí spôsobom sejby je vytváranie rýh úzkymi dlátovitými výsevnými pätkami. Základnou podmienkou ich použitia je dokonalé rozptýlenie pozberových zvyškov na pozemku. Po sejbe ostáva povrch pozemku jemne profilovaný (hrebenitý) čo má význam pri protieróznej ochrane územia, ale aj pri zásobovaní klíčencov vodou. Vyvýšené kopčeky pôdy v noci ochladnú a ráno sa na nich vyzráža rosa, ktorú môžu využiť mladé rastlinky na štart vegetácie. To má význam najmä pri výsevoch ozimín po suchom lete.

Pri bezorbových systémoch obrábania pôdy je v podstate pravidlom so sejbou zapracovať do pôdy aj hnojivá. Tento systém ukladania tuhých alebo kvapalných hnojív pod osivo oddelené od hnojiva tenkou vrstvičkou pôdy označujeme ako hnojenie pod pätu. Osivo nesmie prísť do kontaktu s hnojivom, až neskôr sa hnojivo podieľa na formovaní koreňového systému plodiny smerom do hĺbky. Hnojíme tak jednoznačne plodinu a nie burinu v medziriadkoch.  Zároveň do hĺbky sa formujúci koreňový systém neskôr v období sucha lepšie zásobuje rastlinky vlahou.

Kvalitu sejby danú požadovaným rozmiestnením semien v riadku ovplyvňuje okrem iného množstvo a veľkosť pozberových zvyškov predplodiny, predsejbová príprava pôdy a vyrovnanosť pôdneho povrchu. Nezanedbateľnú úlohu má samozrejme kvalita osiva a technické parametre použitej sejačky. Za ostatné roky došlo pri pestovaní širokoriadkových plodín k výrazným zmenám nielen z hľadiska pestovateľských technológií, ale aj z hľadiska použitej techniky pre presnú sejbu.

Pri zakladaní širokoriadkových plodín je potrebné dodržiavať určité zásady, ktoré platia ako pre konvenčné technológie pestovania širokoriadkových plodín, tak aj pre pôdoochranné technológie. Požadované uloženie kvalitného osiva do pôdy spolu s vhodnými pôdnymi a poveternostnými podmienkami vytvára predpoklady vysokej vzchádzavosti a rovnomerne zapojeného porastu. Predpokladom dodržania uvedených podmienok je aj použitie vhodnej obslužnej techniky.

Sejačka musí byť vždy cielene nastavená z hľadiska výsevku, šírky medziriadkov, hĺbky sejby a rovnomernosti vysievania semien. Výsevné pätky musia mať požadovanú ostrosť a musia byť vo vodorovnej rovine. Ak nepoužívame navigáciu, má byť správne nastavený značkovač.  Požadované uloženie kvalitného osiva do pôdy spolu s vhodnými pôdnymi a poveternostnými podmienkami vytvára predpoklady vysokej vzchádzavosti a rovnomerne zapojeného porastu. Kompletný porast je základným predpokladom vysokej úrody a tým aj ekonomiky pestovania danej plodiny.

Pri dnešných vysokovýkonných sejačkách so širokým záberom je samozrejmosťou elektronické signalizačné zariadenie sledujúce kvalitu sejby, informujúce o množstve osiva vo výsevnej skrini a ďalších parametroch sejby, ktoré je možné preniesť do počítača a pracovať s nimi počas celej vegetácie. Na súčasné sejačky sú kladené vysoké požiadavky aj v oblasti vysokých výkonov a kvalite práce. K tomu konštruktérmi vyvinuté nové typy výsevných pätiek, systémy ich plnenia osivom, kontroly sejby, zahlbovania a ukladania osiva do stanovenej hĺbky. Nové technické riešenia umožňujú zakladať porasty na plochách s veľkým množstvom pozberových zvyškov, po medziplodinách i priamo do nepripravenej pôdy. Pri plodinách pestovaných v širokých medziriadkoch je potrebné chrániť pôdu pre eróziou. Odporúča sa používať jednoznačne pôdoochranné pestovateľské technológie, ktoré rešpektujú pravidlá  o protieróznej ochrane územia.