Globálny konflikt: poľnohospodárska výroba vs. biodiverzita
Poľnohospodárska krajina je krajina pretváraná po stáročia prevažne poľnohospodárskou činnosťou človeka. Typický je pre ňu výskyt ekosystémov, ktoré sa poľnohospodársky využívajú (tzv. agroekosystémov) spoločne s ekosystémami, ktoré poľnohospodársky využívané nie sú. Racionálne plánovanie využívania poľnohospodárskej krajiny by mohlo zmierniť konflikt medzi poľnohospodárskou výrobou a ochranou prírody. Tím výskumníkov zosumarizoval celosvetové dáta o geografickom rozšírení a ekologických požiadavkách tisícov živočíšnych druhov s podrobnými informáciami o produkcii svetových poľnohospodárskych plodín. Výsledky boli publikované v Global Change Biology.
Zvyšovanie poľnohospodárskej produkcie zvyčajne vedie k rôznym vedľajším negatívnym účinkom, ako je lokálny pokles voľne žijúcich živočíchov a strata funkcií ekosystému. Moderné poľnohospodárstvo má skôr tendenciu minimalizovať diverzitu využitia krajiny než ju udržiavať alebo obohacovať. Dôvodom je snaha aplikovať veľkoplošné spôsoby hospodárenia, ktoré sa snažia prekonať a potlačiť rôznorodosť krajiny. Poľnohospodárska krajina výrazne prispieva k celkovej biodiverzite, vyskytuje sa v nej celý rad biotopov, rastlinných a živočíšnych druhov, z ktorých mnohé patria k ohrozeným.
Ale čo by sa stalo, ak by sa poľnohospodársky rast zameral na tie oblasti sveta, v ktorých by boli postihnuté iba niektoré druhy živočíchov? Výskumníci odhadli do akej miery by takéto plánovanie mohlo minimalizovať stratu globálnej biodiverzity. Zistili, že 88% biodiverzity, ktorá sa stratí v rámci budúceho zvýšenia poľnohospodárskej produkcie, by sa dalo vyhnúť, ak by sa globálne využívanie pôdy priestorovo optimalizovalo.
| Obr. 1: Poľnohospodárska krajina strednej Európy v Nemecku |
Druhové zloženie jednotlivých spoločenstiev a prežívanie druhov a druhových populácií je závislé od celého radu faktorov, dôležité sú polohové faktory, veľkosť biotopu, stupeň izolácie a fragmentácie, konektivita, mobilita organizmu a mnohé iné. Celosvetová optimalizácia však naznačuje, že krajiny bohaté na živočíšne druhy, najmä v tropických oblastiach, by mali byť zodpovednejšie za ochranu svetových prírodných zdrojov - na úkor vlastných výrobných príležitostí a hospodárskeho rozvoja. Poľnohospodárska krajina strednej Európy sa vyvíjala niekoľko storočí až tisícročí, často v nej pretrvávajú tzv. historické krajinné štruktúry, ktoré určujú charakter krajiny. Týka sa to najmä krajín, ktoré sú veľmi závislé od poľnohospodárstva. Pokiaľ príde k takýmto protichodným záujmom, globálna spolupráca sa stane nepravdepodobnou a môže spôsobiť nové sociálno-ekonomické problémy.
Desať krajín by už teraz mohlo znížiť očakávanú stratu biodiverzity o jednu tretinu, ak by postupovali podľa rád výskumníkov. Každá krajina by sa tak dokázala vyhnúť strate až 61% očakávanej globálnej biodiverzity. Niekoľko tropických krajín vrátane Indie, Brazílie alebo Indonézie by malo oveľa väčší vplyv na udržateľnosť celosvetovej poľnohospodárskej produkcie. Bohužiaľ, tieto krajiny sú často známe svojimi domácimi konfliktami v oblasti využívania pôdy, ako aj relatívne slabými štátnymi inštitúciami, ktoré sú brzdou v optimalizácii využívania pôdy. V týchto štátoch je potrebné vynaložiť úsilie na zlepšenie plánovania využiteľnosti krajiny. Keďže však viaceré biotopy poľnohospodárskej krajiny vyžadujú určitý typ a intenzitu hospodárenia, pre zachovanie biodiverzity poľnohospodárskej krajiny na veľkých plochách sú podstatné opatrenia v rezorte pôdohospodárstva, najmä také, ktoré podporujú aj neprodukčné funkcie poľnohospodárstva.
Zdroj: Lukas Egli, Carsten Meyer, Christoph Scherber, Holger Kreft, Teja Tscharntke, 2018. Winners and losers of national and global efforts to reconcile agricultural intensification and biodiversity conservation. In Global Change Biology, 2018; DOI: 10.1111/gcb.14076
Ľuboš Halada, 2007. The Biodiversity of Agricultural Landscape in Slovakia. In Život. Prostr., Vol. 41, No.1, p. 30 – 34, 2007
