Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Rastlinná výroba všeobecne

Klasifikácia ekosystémových služieb trávnych porastov a ich hodnotenie

11-01-2018
Ing. Miriam Kizeková,PhD. 1; Ing. Jozef Čunderlík, PhD. 1; Ing. Zuzana Dugátová 1; Ing. Ľubica Jančová 1; Ing. Radoslava Kanianska,CSc. 2; RNDr. Jarmila Makovníková,CSc. 3 | kizekova@vutphp.sk
1 NPPC – Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva Banská Bystrica; 2 Fakulta prírodných vied, Univerzita Mateja Bela; 3 NPPC – Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy

Rozvoj spoločnosti a životná úroveň ľudí závisí od udržateľného využívania prírodných zdrojov a zachovania ekosystémov. Ľudstvo využíva prirodzené ekosystémy a  agroekosystémy nielen na uspokojenie svojich existenčných potrieb, ale slúžia mu aj ako zdroj poznania, a vytvárajú možnosti pre oddych, fyzickú aj duševnú regeneráciu. Avšak vysoká intenzita využívania prírodných zdrojov vedie k deštrukcii prirodzených aj poloprirodzených ekosystémov a má nepriaznivé dopady aj na kvalitu života obyvateľstva. Pre udržateľné využívanie zdrojov a zachovanie ekosystémov je nevyhnutné poznať všetky úžitky, ktoré ekosystémy poskytujú. Lúky a pasienky sú jedinečné ekosystémy, ktoré sprevádzajú ľudstvo už od obdobia mezolitu, kedy sa  začala cielená poľnohospodárska činnosť človeka. V priebehu stáročí  sa forma a intenzita využívania trávnych porastov menila. V zmysle  modernej teórie ekosystémových úžitkov a služieb poskytujú ľudskej spoločnosti celý rad týchto služieb v závislosti od prírodných podmienok, v ktorých sa nachádzajú.

Provízne služby trávnych porastov

Trávne porasty primárne slúžia ako najdôležitejší obnoviteľný zdroj potravy v potravnom reťazci hospodárskych zvierat, lesnej zveri, ostatných živočíchov a mikroorganizmov. Sú veľmi pestrou zásobárňou genetických informácií uložených v genotypoch rôznych rastlinných a živočíšnych druhov i pôdnych mikroorganizmov. Rastlinný materiál druhovo bohatých lúk sa okrem dekoratívnych účelov používa na obnovu degradovanej poľnohospodárskej pôdy a narušených území po výstavbe diaľnic, rekreačných areálov, vodných diel. V súčasnom období nachádza trávna fytomasa využitie v energetike. Príklady a indikatívne úžitky zásobovacích služieb trávnych porastov sú uvedené v tabuľke 1.

Tabuľka 1: Rozdelenie províznych ekosystémových služieb trávnych porastov

Tabuľka 1

Regulačné služby trávnych porastov

K regulačným službám trávnych porastov patrí napr. regulácia vodného režimu a klímy, čistenie vody, odstraňovanie znečisťujúcich látok, regulácia chorôb, kontrola prírodných škodcov, opeľovanie, ochrana pred prírodnými katastrofami. Poloprírodné trávne porasty majú schopnosť zmierniť extrémne javy, ako sú povodne alebo zosuvy pôdy. V porovnaní s ornou pôdou dokážu znížiť odtok vody o 20 % a v porovnaní s mestskými oblasťami až o 50 %.

Kultúrne služby trávnych porastov

Za kultúrne služby trávnych porastov sa považujú estetické hodnoty, duchovné/religiózne hodnoty, rekreácia a turizmus, vzdelávacie, inšpiračné a vedecké hodnoty. Estetický vzhľad lúk a pasienkov významne ovplyvňuje rekreačný potenciál krajiny. Niektoré európske štúdie ukázali, že diferencovaná vidiecka krajina s poloprírodnými trávnymi porastami je pre turistov viac príťažlivá ako jednotvárna krajina nížin alebo horských masívov. Z rekreačných aktivít sa trávne porasty spájajú najmä s celoročnou pešou turistikou, cykloturistikou v letnom období a bežeckým lyžovaním v zime. Ale sú aj súčasťou agroturizmu, ekoturizmu a geoturizmu, čím prispievajú k ekonomickej stabilite a prosperite vidieckych regiónov.
 

Trade-offs ekosystémových služieb trávnych porastov

Ekosystémové služby nie sú od seba nezávislé, ich vzájomné vzťahy sa vyznačujú niekoľkonásobnými interakciami. Vo všeobecnosti platí, že optimalizácia jednej služby často vedie k redukcii až potlačeniu inej služby. V zahraničnej literatúre sa táto situácia označuje ako „trade-offs“ ekosystémových služieb. Z pohľadu poľnohospodárov  patrí k najvýznamnejšie hodnoteným ekosystémovým službám trávnych porastov produkcia kvalitného objemového krmiva. Z hľadiska celospoločenských úžitkov, trávne porasty prispievajú najmä k zachovaniu biodiverzity, čistote vody, regulácii podnebia, podporujú kolobeh vody a živín v ekosystéme. Práve plnenie regulačných a podporných ekosystémových služieb si vyžaduje hľadanie kompromisov najmä na úkor produkcie objemových krmovín a ekonomickej efektívnosti chovu zvierat.

Oceňovanie ekosystémových služieb

Ekonomické hodnotenia environmentálnych tovarov a služieb sa začali rozvíjať v 60. rokoch 20. storočia. Na začiatku sa týmito metódami posudzovali najmä environmentálne a zdravotné dopady priemyselných činností v USA. V Európe sa začali objavovať štúdie oceňovania ekosystémových služieb o 20 rokov neskôr. Praktické uplatnenie našli aj v oblasti poľnohospodárstva a sú prítomné v Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ (SPP) už od roku 1992. Environmentálne vyvážený poľnohospodársky proces šetrný voči pôde, klíme a ochraňujúci biodiverzitu je základom druhého piliera SPP. V rámci agroenvironmentálno-klimatických opatrení majú významné postavenie trvalé trávne porasty.

Analýze vybraných ekosystémových služieb trvalých trávnych porastov sa venuje projekt Analýza, modelovanie a hodnotenie agroekosystémových služieb (APVV-0098-12). Vzhľadom na komplexnosť uvedenej problematiky sa na projekte podieľa kolektív odborníkov z oblasti výskumu trávnych porastov, pôdoznalectva a ochrany pôdy z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra a to z Výskumného ústavu trávnych porastov a horského poľnohospodárstva a Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy, a aj špecialisti z odboru environmentálneho manažérstva a výskumu vplyvu spoločnosti na životné prostredie z Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. V rámci projektu sa v rokoch 2014 a 2015 uskutočnil výskum trávnych porastov na 6 lokalitách v rôznych pôdno-klimatických podmienkach (tabuľka 2).

Tabuľka 2: Charakteristika lokalít

Tabuľka 2

Pri hodnotení diverzity flóry ako podpornej ekosystémovej služby sa potvrdila známa skutočnosť nízkej druhovej bohatosti pri intenzívnom obhospodarovaní trávnych porastov a v extrémnych environmentálnych podmienkach. Najnižšou diverzitou flóry sa vyznačoval intenzívny pasienkový porast v Stráňanoch (tabuľka 3). Rovnako nízku diverzitu rastlinného spoločenstva sme evidovali na trávnom poraste v lokalite Závod, kde sa nachádzalo druhovo chudobné spoločenstvo kyslých viatych pieskov.

Tabuľka 3: Druhová bohatosť (S), Shannonov index diverzity (H´) a vyrovnanosť (E) trávnych porastov

Tabuľka 3

Zásobovacia služba trávnych porastov je reprezentovaná úrodou a kvalitou sušiny nadzemnej fytomasy. Vyššou produkciou sušiny sa vyznačovali lokality s lepšími vlhkostnými a živinovými podmienkami v Čoltove na báze svahu (7,62 t.ha-1), Stráňanoch (5,89 t.ha-1) a Medovarciach (5,89 t.ha-1). Najnižšou produkciou sa paradoxne v obidvoch rokoch sledovania vyznačovali  trávne porasty nachádzajúce sa na eróznej časti svahu v Čoltove. Pri biotopoch trávnych porastoch, ktoré sa nachádzajú vo vyšších nadmorských výškach sme v priemere evidovali úrodu sušiny 3,07 t.ha-1 (Tajov) a 3,27 t.ha-1 (Vikartovce).

Obr. 1: Pasienkový porast v Tajove

Obr. 1: Pasienkový porast v Tajove                                                    (foto: Ing. Radoslava Kanianska, CSc.)

Z hľadiska kvalitatívnych parametrov (Graf 1) sa fytomasa zo všetkých lokalít vyznačovala koncentráciou vlákniny nad 250 g.kg-1 sušiny,  t. z. nad hornou hranicou  optimálnych  hodnôt pre zvieratá. V obsahu vlákniny a dusíkatých látok sa k optimálnym hodnotám blížil pasienkový porast v lokalite Tajov. Koncentrácia  NEL  sa pohybovala v rozpätí od 5,10 MJ NEL.kg -1 po 5,33 MJ NEL.kg-1 sušiny a postačovala potrebám dojnice na záchov a produkciu  mlieka, podľa potrieb živín pre dojnicu.

Graf 1

Koreňový systém trávnych porastov má kľúčové postavenie pri poskytovaní regulačných služieb. Proces jeho tvorby a schopnosti poskytovať služby ako je napr. akumulácia uhlíka, ovplyvňujú environmentálne faktory súčasne s manažmentom trávnych porastov. Výsledky nášho výskumu ukázali, že koncentrácia uhlíka v koreňovej biomase varírovala od 2,1 t.ha-1 do 8,9 t.ha-1, pričom najvyšším obsahom sa vyznačoval pasienkový porast v Tajove. Naopak nízky obsah uhlíka dosahovali trávne porasty na suchších stanovištiach ako je erózna časť svahu v Čoltove a viate piesky v lokalite Závod (Graf 2).

Graf 2

Obr. 2: Odber vzoriek koreňovej biomasy

Obr. 2: Odber vzoriek koreňovej biomasy                                            foto: Ing. Radoslava Kanianska, CSc.)

Na základe komplexnej štúdie vznikla hodnotná databázu údajov, ktorá bude slúžiť na vypracovanie modelov hodnotenia a oceňovania ekosystémových služieb. Práve problematika oceňovania je vysoko aktuálna a môže hrať významnú úlohu pri podpore poľnohospodárov hospodáriacich na trávnych porastoch.

Poďakovanie: Príspevok bol podporený z projektu „APVV-0098-12 Analýza, modelovanie a hodnotenie agroekosystémových služieb“.