Aká je skutočná hodnota pôdy?
Ekosystémové služby poľnohospodársky využívaných pôd (časť 1 – Produkčné ekosystémové služby)
Je hodnota pôdy ukrytá len v jej schopnosti poskytovať produkciu? Aký je jej význam z pohľadu udržiavania stability ekosystémov? Aká je jej hodnota s ohľadom na ľudský sociálno-kultúrny blahobyt? Je možné nejakým spôsobom ohodnotiť a oceniť všetky tieto úžitky? Odpoveďou na tieto otázky môže byť koncept ekosystémových služieb, ktorý sa pokúsime priblížiť v tomto príspevku.
Koncept ekosystémových služieb (ecosystem services) vznikol v minulom storočí ako reakcia na rastúci negatívny tlak na ekosystémy, zásoby prírodných zdrojov ako aj kvalitu životného prostredia. Každý ekosystém sa vyznačuje vlastnosťami, procesmi a funkciami. Tie, ktoré poskytujú úžitok ľuďom a je možné ich hodnotiť a oceniť, sú považované za ekosystémové služby. Ekosystémové služby poskytujú všetky ekosystémy, nielen prirodzené a poloprirodzené ekosystémy ale aj ekosystémy umelé (Obr.1), ku ktorým patria aj poľnohospodársky využívané pôdy (agroekosystémy).
| Obr. 1: Model agroekosystémových služieb |
Agroekosystémy predstavujú jeden z najväčších manažovaných systémov sveta. Agroekosystém je stále a v každých podmienkach multifunkčný. Úžitky, ktoré ľudia z poľnohospodársky využívaných ekosystémov získavajú, prispievajú k sociálno-kultúrnemu a ekonomickému blahobytu, ku kvalite zdravia ľudí, k zamestnanosti a príjmom.
Práve koncept ekosystémových služieb zavádza ekologický aj sociálny rozmer do vnímania, hodnotenia a riadenia poľnohospodárskych systémov. Prepojenie údajov o pôde a jej využívaní s charakteristikou územia do jedného celku, konceptu agroekosystémových služieb, sa stáva novou súčasťou informačných systémov o pôde.
Skupiny agroekosystémových služieb
Agroekosystémové služby (ekosystémové služby naviazané na prírodný kapitál, pôdu) tvoria tri základné skupiny služieb, a to produkčné, regulačné a kultúrne služby. Produkčné služby (zásobovacie) sú produkty získané z agroekosystémov (potrava, drevo, vláknina, prostredie pre živočíchy, rastliny, človeka a infraštruktúru). Regulačné služby umožňujú život v stabilnom, odolnom a zdravom životnom prostredí (regulácia klímy, zmiernenie povodní, filtrovanie živín, biologická detoxikácia, čistenie vody, odstraňovanie znečistenín, recyklácia odpadov a detoxikácia, sekvestrácia C a regulácia živín). Kultúrne služby vytvárajú nemateriálne úžitky (rekreácia a turizmus, vzdelávacie a inšpiračné hodnoty, vedecké hodnoty, hodnoty kultúrneho dedičstva).
Produkčné ekosystémové služby sú spoločnosťou najdlhšie oceňované a donedávna boli považované za hlavné služby, ktoré agroekosystémy ľudstvu poskytujú. Sú spájané predovšetkým s produkciou fytomasy, ktorej využitie je mnohostranné.
Regulačné ekosystémové služby boli v minulosti nedocenené. Tieto služby agroekosystému sú vzájomne prepojené medzi sebou navzájom a sú úzko spojené aj s ostatnými službami, ako sú zásobovacie či kultúrne služby. Podmienkou zdravého ekosystému sú aj podporné procesy prebiehajúce v ekosystéme a biodiverzita. Regulačné služby môžu mať globálny dosah (napríklad regulácia klímy, regulácia vodného režimu) ako aj regionálny a lokálny charakter (napr. regulácia mikroklímy, regulácia erózie, filtračné služby, biologická kontrola, opeľovanie).
Kultúrne služby majú svoj význam aj v prípade riadených ekosystémov, ku ktorým patria agroekosystémy, a to aj v prípade orných pôd, ktoré majú potenciál pre plnenie kultúrnych ekosystémových služieb, ako aj v prípade trávnych porastov, ktoré majú nielen potenciál ale aj reálny predpoklad pre plnenie kultúrnych ekosystémových služieb. Agroekosystém poskytovaním kultúrnych služieb môže výrazne prispievať k ekonomickej stabilite a prosperite konkrétneho regiónu napríklad využívaním pôd s nízkou produkčnou schopnosťou aj na rekreačné účely.
Hodnotenie agroekosystémových služieb
Agroekosystémové služby môžeme hodnotiť nepeňažne (nemonetárne) cez indikátory, ktoré sú konštruované tak, aby sa ich sumárne hodnoty pre dve hlavné skupiny služieb agroekosystémov a to zásobovacie služby a regulačné služby pohybovali v rozmedzí 20-100 nemonetárnych jednotiek (100 predstavuje maximálnu hodnotu agroekosystémovej služby) a pre kultúrne služby v rozmedzí 10 až 50 nemonetárnych jednotiek. Celková hodnota môže byť najviac 250 nemonetárnych jednotiek. Priemerná hodnota produkčných agroekosytémových služieb na Slovensku je 44 jednotiek, vyššia je v prípade orných pôd (47 jednotiek) v porovnaní s trávnymi porastmi (41 jednotiek) (Obr. 2). Hodnota regulačných služieb trávnych porastov (63 jednotiek) je vyššia ako orných pôd (55 jednotiek), pričom celková priemerná hodnota regulačných služieb agroekosystémov je 59 jednotiek. Hodnoty kultúrnych agroekosystémových služieb sa pohybujú od 10 do 50 jednotiek, s priemernou hodnotou pre orné pôdy 21 jednotiek, pre trávne porasty 27 jednotiek a pre agroekosystémy 24 jednotiek.
| Obr. 2: Hodnota agroekosystémových služieb SR |
Napriek názoru, že ekosystémové služby treba zachovať a chrániť predovšetkým pre ich vnútornú hodnotu, spoločnosť často prijíma rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú a menia potenciál prírodného kapitálu (napr. zmeny vo využívaní pôdy, manažment agroekosystémov). Zmena využívania územia, zmena druhu pozemku, najvýraznejšie ovplyvňuje potenciál regulačných služieb ekosystémov a to buď pozitívne, napríklad pri zmene orných pôd na trávne porasty, alebo negatívne, pri rozoraní trávnych porastov. Poľnohospodársky systém, ktorý kombinuje produkciu potravín, krmovín a biomasy vhodnej pre energetické využitie, je optimálny pre ekonomickú aj environmentálnu udržateľnosť agroekosystémov. Bioenergetická zložka je v ňom zastúpená pásmi rýchlorastúcich drevín (vŕby, jelše, liesky) vysadených na poliach, na ktorých sa pestujú napríklad obilniny alebo krmoviny. Vyjadrenie hodnoty týchto služieb môže pomôcť spoločnosti lepšie sa rozhodovať v prípadoch, v ktorých je treba zvážiť existujúce kompromisy. Tým, že pôda podmieňuje mnohé ekosystémové služby, odráža sa na nej aj konflikt ich spolupôsobenia. Napríklad plnenie zásobovacích služieb môže byť v konflikte s plnením regulačných či kultúrnych služieb. Vysokú produkciu biomasy je často možné dosiahnuť len na úkor jej znečistenia ťažkými kovmi alebo organickými polutantmi, dochádza k zhoršeniu kvality pôdy, čo následne znižuje jej schopnosť poskytovať ekosystémové služby.
Degradačné procesy v pôde majú negatívny vplyv na ekosystémové služby. Preto ochrana pôdy pred degradačnými procesmi znamená aj ochranu agroekosystémových služieb. Zdravá pôda, ktorá plní všetky svoje funkcie v optimálnom rozsahu pri konkrétnom spôsobe jej využitia, je základným predpokladom pre stabilitu ekosystému a je aj základným predpokladom udržateľného poľnohospodárstva.
Medzi zabezpečením produkcie potravín a environmentálnym spôsobom obhospodarovania agroekosystémov vždy budú potrebné kompromisy. Je dôležité si však uvedomiť, že agroekosystémy nie sú schopné poskytovať agroekosystémové služby bez intervencie zo strany ľudí (ľudský a sociálny kapitál). Je však dôležité, aby zvyšovanie primárnej a sekundárnej produkcie agroekosystémov bolo manažované so zreteľom na udržateľnosť multifunkčnosti pôdy a tým aj udržateľnosť potenciálu agroekosystému poskytovať ekosystémové služby v celom rozsahu.
Produkčné (zásobovacie) agroekosystémové služby
Agroekosystémy sú vo všeobecnosti podmienené a modifikované ľudskou intervenciou za účelom zabezpečenia potravinovej bázy pre ľudskú spoločnosť a predstavujú tak jeden z najväčších manažovaných systémov sveta. Poľnohospodárske systémy, ktoré prevládajú od druhej polovice 20-teho storočia, však viedli k neudržateľnému využívaniu prírodných zdrojov, predovšetkým ku strate biodiverzity. Pokračovanie energeticky intenzívnej, znečisťujúcej poľnohospodárskej výroby už nie je vhodnou alternatívou pre zabezpečenie potravinovej bezpečnosti a ľudského blahobytu. Existuje preto naliehavá potreba zavádzať nové koncepty, ako je aj koncept ekosystémových služieb, zameraný na zachovanie potenciálu prírodného kapitálu. V úvode článku, v časti skupiny agroekosystémových služieb (ekosystémové služby naviazané na prírodný kapitál, pôdu) sme uviedli tri základné skupiny služieb, a to produkčné (zásobovacie), regulačné a kultúrne služby.
Produkčné ekosystémové služby ako hmotné produkty alebo tovary, ktoré ľudstvo priamo využíva sú spoločnosťou najdlhšie oceňované. Sú spájané predovšetkým s produkciou fytomasy (poskytovanie potravy a krmovín), produkciou vlákien (napríklad ľan, konope) či biopalív (organická hmota používaná na energetické účely, rýchlorastúce dreviny, poľnohospodárske odpady). Agroekosystémy sú aj rezervoárom genetických zdrojov rastlín a zvierat.
Potenciál produkčnej (zásobovacej) služby ekosystémov poľnohospodárskych pôd je ovplyvnený ich polohou v krajine s danými klimatickými podmienkami (teplota, zrážky) a vlastnosťami týchto pôd, ktoré tvoria prostredie pre rast a vývoj rastlín. Rastliny vyžadujú predovšetkým štruktúrne pôdy umožňujúce vysoké prekorenenie pôdneho profilu smerom do hĺbky, s dostatkom vzduchu, vody a živín. Tieto požiadavky rastlín najlepšie napĺňajú hlinité pôdy. Ľahké, prevzdušnené piesočnaté pôdy majú nízku schopnosť pútať vodu a živiny v dôsledku nízkeho podielu ílovej frakcie a humusu. Ťažké pôdy dokážu pútať viac vody a živín, no limitujúcim je ich nedostatočné prevzdušnenie.
Heterogenita klimatických podmienok ako aj pôdnych typov, druhov, svahovitosti, skeletovitosti i hĺbky pôd sa odzrkadľuje v rozdielnych hodnotách potenciálu zásobovacej služby ekosystémov poľnohospodárskych pôd (Obr. 3, potenciál je hodnotený v piatich kategóriách, kategória 1 – veľmi nízky potenciál, 2 – nízky potenciál, 3 - stredný potenciál, 4 – vysoký a kategória 5 – veľmi vysoký potenciál). Veľmi vysoký potenciál zásobovacej služby má 29,14% ekosystémov poľnohospodársky využívaných pôd Slovenska. Ide predovšetkým o ekosystémy orných pôd teplej klimatickej oblasti lokalizovaných v Podunajskej nížine. Ekosystémy trvalých trávnych porastov sú najviac zastúpené v kategórii s nízkym, príp. stredným potenciálom zásobovacej služby. Hlavnými limitujúcimi prvkami nízkeho potenciálu zásobovacej služby sú mierne chladná klíma a značná svahovitosť, obmedzená hĺbka príp. pomerne vysoká skeletovitosť pôd ekosystémov.
| Obr. 3: Hodnota agroekosystémových služieb SR |
Poďakovanie
Príspevok bol spracovaný s podporou grantu APVV-18-0035 Oceňovanie ekosystémových služieb prírodného kapitálu ako nástroja hodnotenia sociálno-ekonomického potenciálu území a vďaka podpore v rámci Operačného programuIntegrovaná infraštruktúra pre projekt: Udržateľné systémy inteligentného farmárstva zohľadňujúce výzvy budúcnosti 313011W112, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
