Niekoľko poznatkov o dážďovkách
Počet dážďoviek v pôde a ich vitalita vypovedá o kvalite pôdneho prostredia, o kvalite pôdy. Napriek tomu, že pozitívny vplyv dážďoviek na pôdu a rastliny bol pozorovaný už pred niekoľkými storočiami, i v súčasnosti sa výskumu vplyvu dážďoviek na pôdu, na životné prostredie, na výšku a kvalitu pestovaných rastlín venuje veľká pozornosť. Vedci celého sveta zisťujú nároky rôznych druhov dážďoviek na parametre pôdy, substrátov za účelom vytvorenia čo najvhodnejších podmienok pre ich rast a rozmnožovanie. Zisťujú, ktoré rody (druhy) dážďoviek sú optimálne pre účely ekologického zhodnotenia presne definovaných odpadov produkovaných chemickým, potravinárskym, textilným, papiernickým či iným druhom priemyslu. Zisťujú vplyv teploty a vlhkosti pôdy (prípadne kompostovej zmesi), obsahu solí, amoniaku, celkového dusíka, metánu, pomeru C : N na rýchlosť ich rozmnožovania, na rýchlosť rozkladu organických látok, pozberových zvyškov, na rýchlosť tvorby humusových látok.
Zo súčasných poznatkov je známe, že činnosťou dážďoviek sa v pôde zvyšuje obsah prístupného dusíka, a to najmä dusičnanového, ale aj prístupného fosforu, draslíka a viacerých mikroelementov, čo je pozitívne zistenie. Zvyšovanie mobility mikroelementov činnosťou dážďoviek však znamená i zvyšovanie mobility viacerých ťažkých kovov (najmä olova) a následne i ich vyšší obsah v rastlinách, čo je negatívne zistenie. Prítomnosť dážďoviek v pôde zlepšuje jej štruktúru, zlepšuje infiltráciu vody do pôdy a následne pomáha k lepšiemu hospodáreniu s vodou, k vyšším úrodám, k obmedzeniu vodnej erózie. Uvádza sa, že asi 100 gramov dážďoviek na jednom metri štvorcovom môže zvýšiť infiltráciu vody do pôdy o 150 mm za hodinu.
Vplyv dážďoviek na rastliny nie je doposiaľ dostatočne preskúmaný. Vedeckých poznatkov o vplyve dážďoviek na výšku a kvalitu úrod pestovaných rastlín je výrazne menej ako poznatkov o vplyve na pôdu. Sú zaznamenané nulové, kladné i záporné reakcie rastlín na prítomnosť dážďoviek.
Pozitívny vplyv dážďoviek (rôznych rodov) na rast rastlín, na výšku a kvalitu úrody rastlín bol zaznamenaný ako v oblastiach mierneho klimatického pásma, tak i v oblastiach trópov, či subtrópov. Na základe veľkého počtu analýz (meta-analýz) hodnotiacich účinky dážďoviek sa uvádza, že zastúpenie dážďoviek v ekosystéme zvyšuje úrodu rastlín v priemere o 25 %, tvorbu nadzemnej fytomasy o 23 % a podzemnej fytomasy o 20 %.
Nielen kladný, ale aj nulový, či záporný vplyv dážďoviek na rastliny bol zaznamenaný v každom klimatickom pásme. Napríklad na KAVR SPU v Nitre pri testovaní účinku dážďovky hnojnej (Eisenia fetida) sa zaznamenal jej negatívny vplyv na tvorbu buliev reďkovky siatej, ale pozitívny na úrodu koreňov mrkvy obyčajnej. V buľvách reďkoviek dážďovky zvýšili obsah vitamínu C a znížili obsah dusičnanov. V koreňoch mrkvy zvýšili celkovú antioxidačnú aktivitu.
| Obr. 1: Dážďovka hnojná (foto: autor) |
K pozitívnym účinkom dážďoviek sa zaraďuje i ich schopnosť prostredníctvom svojich výlučkov pôsobiť negatívne na škodlivé baktérie rodu Salmonella a Escherichia coli a výrazne pozitívne na počet jedincov voľne žijúcej, dusík viažucej baktérie Azotobacter chroococcum.
Rozdielnosť zaznamenaných výsledkov z oblasti vplyvu dážďoviek na kvantitatívne a kvalitatívne parametre pestovaných rastlín súvisí so skutočnosťou, že vo svete je v súčasnej dobe taxonomicky zatriedených okolo 3 000 druhov dážďoviek žijúcich v rôznych klimatických regiónoch.
Väčšina druhov dážďoviek sa živí rozkladajúcimi sa rastlinnými zvyškami, menšia časť požiera pôdu obsahujúcu organické látky a iné sú mäsožravé, prípadne všežravé. Rôzne druhy dážďoviek vyžadujú rôzne klimatické, pedologické, resp. environmentálne podmienky. Z hľadiska formy výživy a hĺbky zahrabávania sa do pôdy sa dážďovky zaraďujú do troch hlavných ekologických skupín.
- epigeické druhy (žijúce vo vrchnejších vrstvách pôdy),
- endogenické druhy (žijúce v hlbších vrstvách pôdy),
- anektické druhy (žijúce hlboko v pôde).
Epigeické dážďovky žijú vo vrchnejších vrstvách pôdy (tesne pri povrchu až niekoľko cm pod povrchom) a vyznačujú sa vysokou rýchlosť rozkladu organických látok, vysokou rýchlosťou metabolizmu a reprodukcie. Dĺžka ich tela sa pohybuje v rozmedzí 3 – 10 cm a sú červenohnedej farby. Keďže obývajú vrchnejšie vrstvy pôdy, sú adaptabilné k rôznym environmentálnym podmienkam na povrchu pôdy. Z Európskych druhov tu patrí: Lumbricus rubellus, Eisenia andrei, Eisenia fetida, Dendrobaena rubida, ale aj Dendrobaena veneta (Južná Európa).
Endogeické druhy dážďoviek sa nachádzajú o niečo hlbšie ako epigeické druhy. Zvyčajne vytvárajú horizontálne systémy chodbičiek. Živia sa materiálom nachádzajúcim sa pod povrchom pôdy, napríklad koreňmi a rastlinnými zvyškami. Ich využitie pre proces vermikompostácie je menší ako epigeických dážďoviek. Dĺžka ich tela sa pohybuje v rozmedzí 3 –15 cm a ich telo má mliečnobiele až šedé sfarbenie. Z európskych druhov tu patrí najmä Octolasion cyaenum, Allobophora caliginosa a Allobophora rosea.
Anektické druhy dážďoviek môžu prenikať do hĺbky jedného až dvoch metrov pôdy. Zvyčajne žijú vo zvislých chodbách do ktorých si sťahujú rôzne rastlinné zvyšky z povrchu pôdy. Sú významné z pedologického hľadiska. Ich rozmer tela je najväčší v porovnaní s ostatnými druhmi. Dĺžka ich tela dosahuje až 30 cm a majú červené až hnedé sfarbenie. Z európskych druhov tu patrí najmä druh Lumbricus terrestris a Aporrectodeatra pezoides Allolobophora longa.
| Obr. 2: Dážďovka zemná (foto: autor) |
Pre účely výroby vermikompostu nie sú vhodné všetky druhy dážďoviek. Vhodné sú epigeické druhy, t.j. dážďovky, ktoré sa vyznačujú veľkou žravosťou, rýchlym trávením, rastom a dospievaním, tolerantné k veľkému počtu faktorov životného prostredia, vyznačujúce sa veľkou reprodukčnou schopnosťou, dobrou kolonizačnou schopnosťou organických zvyškov, dobrou reakciou na manipuláciu. Uvedené spĺňajú nasledovné druhy: Eisenia fetida, Eisenia andrei, Lumbricus rubellus, Dendrobaena rubida, Dendrobaena veneta. Z endogenických dážďoviek spĺňa dané požiadavky druh, ktorý sa v Európe nevyskytuje.
Aké dážďovky, ale najmä koľko ich máme v pôde, sa dá zistiť viacerými spôsobmi. K menej šetrným spôsobom patrí ich vykopanie, vyrýľovanie z pôdy, prípadne ich vypudenie pomocou saponátov, alebo elektrických agregátov. K šetrnejším spôsobom sa zaraďuje ich vypudenie pomocou vodných výluhov z cibule, či horčičného semena. Počet 35 a viac jedincov dážďoviek z jedného metra štvorcového sa považuje za dobrý obsah, 15 až 30 jedincov za stredný a 10 kusov a menej sa považuje za malý, nedostatočný obsah, za malé množstvo.
Pestrá škála dážďoviek je aj predmetom obchodovania. Využívajú sa pre výživu rôznych druhov zvierat, ale aj ľudí, a to priamo, alebo ako komponent kŕmnych zmesí (ryby, vtáky). Desiatky rokov sa využívajú vo výžive hydiny a rýb, a to najmä v lyofilizovanej forme. Stáročia nachádzajú niektoré druhy uplatnenie vo výžive ľudí ako významný zdroj bielkovín a aminokyseliny lyzín. Pri love rýb a rodinnom chove hydiny sa využívajú v živej forme, a to už niekoľko tisícročí.
Riadne tepelne upravené dážďovky nepredstavujú pre ľudí mikrobiologické riziko, ale ich konzumácia si vyžaduje vykonať testy toxicity, resp. zistiť aké reakcie môžu v tele človeka vyvolať proteíny obsiahnuté v telách dážďoviek. Dážďovky sa využívajú aj pri výrobe liečiv slúžiacich na zmiernenie reumatizmu.
Pre poľnohospodára je však kľúčový ten fakt, že dážďovky významne prispievajú k tvorbe drobnohrudkovitej štruktúry pôdy, k zlepšeniu fyzikálnych parametrov pôdy determinujúcich výšku a kvalitu úrody pestovaných rastlín.
