Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Pôda

Príprava pôdy a sejba jarných plodín – predpoklady úspešného pestovania

26-02-2020
Ing. Rastislav Bušo, PhD.; Ing. Roman Hašana, PhD. | rastislav.buso@nppc.sk
NPPC – VÚRV Piešťany

Poľnohospodárstvo a pôda

Ako uvádzajú viacerí autori, poľnohospodárstvo má v európskych krajinách viacero spoločenských funkcií. Zabezpečuje výrobu zdravých a kvalitných potravín, udržiava a chráni prírodné zdroje a kultúrnu krajinu správnym obhospodarovaním pôdy a tiež prispieva k zachovaniu životaschopného vidieka. K tomu, aby poľnohospodárstvo mohlo plniť tieto funkcie, musí byť odvetvie hospodársky udržateľné, to znamená musí zabezpečiť trvalú obnovu svojich výrobných faktorov.

Poľnohospodárstvo využíva, udržuje a obnovuje prírodné zdroje a ekosystémy (spolu s lesníctvom), aktívne pôsobí na prírodu a životné prostredia ako aj na ekonomické a sociálne podmienky života na vidieku. Poľnohospodárstvo podstatnou mierou prispieva k udržaniu funkčnej sídelnej štruktúry vidieka, udržiavaniu vidieckej infraštruktúry a osídlenia. Disponuje materiálnymi a ľudskými zdrojmi pre počiatočné investície do diverzifikácie ekonomických aktivít na vidieku, rozvoj podnikania v oblasti služieb, remeselnej výroby a obchodu. Prosperujúce poľnohospodárstvo stimuluje sociálny a hospodársky rozvoj regiónu, prispieva k vyrovnanej reprodukcii a štruktúre ľudského kapitálu, a teda prispieva aj k zmierňovaniu regionálnych rozdielov. Práve pre Slovensko sú typické výrazné hospodárske, sociálne, kultúrne i demografické rozdiely medzi jednotlivými oblasťami štátu.

Je dôležité, aby sa v Slovenskej republike rozvíjalo produkčne výkonné poľnohospodárstvo, ktoré sa postará o celoplošné, účelné a efektívne obhospodárenie pôdneho fondu krajiny a zabezpečí kvalitné a zdravotne neškodné potraviny pre domáce obyvateľstvo a medzinárodnú výmenu.

Predpoklady úspešného pestovania

Technológia pestovania poľných plodín, v neposlednom rade príprava pôdy a sejba, je veľmi komplexný proces vyžadujúci neustálu pozornosť. Je to proces, pri ktorom najsilnejšími faktormi sú podmienky pestovania, odroda (hybrid) a v neposlednom rade samotný pestovateľ. Podmienky pestovania každý rok stavajú pestovateľa do novej a novej situácie a zodpovedajú meniacemu sa klimatickému charakteru pestovateľských regiónov.

Výber osiva

Významným faktorom v technológii pestovania výber odrody, resp. hybridu. Je nutné pestovať také, ktoré sa budú vedieť adaptovať na rôznorodé podmienky pestovania v SR, „v súčinnosti“ s našou snahou dosiahnuť vyrovnané a kvalitné úrody. Pri výbere treba posudzovať odrody nielen podľa výkonnosti, ale tiež ďalších kritérií, ktorými sú napr. odolnosť k napadnutiu škodcami a chorobami, odolnosť k poliehaniu a v neposlednom rade aj podľa dosahovaných kvalitatívnych ukazovateľov. Ďalšími významnými znakmi, ktoré by pestovateľ nemal opomínať  je skorosť a ekonomická výnosnosť vo vzťahu k intenzite pestovania. Z pohľadu zvládnutia zberových prác (pri väčších výmerách v rámci podniku) je dôležité vysievať odrody (hybridy) s rôznym stupňom skorosti, aby bol zber zvládnutý bez zbytočných stresov a s tým strát na úrode. Pri vlastnom výbere odrody, resp. hybridu treba brať na zreteľ, že vysoko produkčné odrody a hybridy sú náročné na intenzitu vstupov, preto je vhodné ich zaraďovať na hony s kvalitatívne vysokými parametrami a vyberať ich vtedy ak pestovateľ dokáže naplniť podmienku zvýšenej intenzity vstupov. Na „chudobnejších“ pôdach, na pieskoch, tam kde sa vytvárajú prísušky, alebo pri možnosti nižšej intenzity vstupov je výber vysoko produkčných hybridov prehnaným luxusom. Základným pravidlom by malo byť,  že nikdy sa pri výbere neorientovať len ​​na jednu odrodu, pretože nikdy nie je dopredu známy vývoj počasia v pestovateľskom roku.

Je známe, že časť pestovateľov využíva aj farmárske osivo. Jeho hlavné nedostatky spočívajú v riziku zníženej biologickej hodnoty a tým aj nerovnomerného a slabšieho rastu, najmä ak sa jedná o osivo nemorené. Takéto osivo negarantuje kvalitu a odrodovú čistotu.

Predsejbová príprava pôdy

Predpokladom úspešného pestovania jarných plodín, no nielen ich, sú vhodné pôdy, ktoré sú výhrevné a dobre prevzdušnené, so slabo kyslým až alkalickým pH. Za nevhodné považujeme pôdy kyslé, s vysokou hladinou podzemnej vody. Z pohľadu poveternostných podmienok je potreba dostatku zrážok.

Ak sme pôdu na jeseň zorali bez povrchovej úpravy oráčiny, len čo to vlhkostné pomery skoro na jar dovolia, ju upravíme smykmi, bránami, či smykobránami. Už starí roľníci hovorili, že smyky majú ísť na jar do pôdy hneď ako obschnú vrcholce brázd. Stav pôdy vedeli posúdiť aj jej stiskom v dlani a jej samotným vypracovaním do tvaru guľky. Tak vedeli odhadnúť tzv. pôdne garé (pôdnu zrelosť).

Pri predsejbovej príprave pôdy je potrebné zabezpečiť jej dobrú prekyprenosť. Vtedy je koreňový systém schopný preniknúť hlbšie do podorničia a v prípade hydromorfných pôd čerpať vlahu aj z hlbších vrstiev pôdy.

Pred sejbou je však možné použiť kombinátor, ktorým by sme mali pripraviť optimálne sejbové lôžko a pôdu tak, aby sme dosiahli jej optimálny predsejbový stav (drobnohrudkovitá štruktúra). Lôžko pre osivo je vlastne vrstva uľahnutej alebo utlačenej pôdy, ktorá má okrem termodynamických podmienok poskytovať vysiatemu semenu nepretržite dostatok ľahko prijateľnej vody pre napučiavanie, klíčenie a vhodné prostredie pre rast koreňov. Cieľom je vytvoriť v pôde dve vrstvy s odlišnými fyzikálnymi a funkčnými vlastnosťami. Nemožno opomínať i jarnú redukciu burín.

Optimálna pórovitosť v lôžku pre osivo by všeobecne mala byť 48 - 52% na pôdach hlinitých a 50 - 58% na pôdach ílovitých; vlhkosť sejbového lôžka 55 - 65% poľnej vodnej kapacity. Množstvo vody, ktoré potrebujú semená plodín k napučiavaniu, aby mohli vyklíčiť     je rôzne. Hustosiate obilniny potrebujú k vyklíčeniu 50 - 65% vody vzhľadom k hmotnosti ich suchých semien, kukurica a konopa 44%, väčšina strukovín 88 - 107%, repa cukrová 120 - 130%, ďatelina lúčna 120%, lucerna siata 56%, repka 60%, ľan siaty 100%, trávy 26 - 30% a pod.

Obr. 1

Obr. 1: Jarné plodiny možno zakladať i inak ako konvenčnou technológiou

Spodná vrstva pod osivom má byť primerane uľahnutá, objemová hmotnosť 1250  - 1450 kg.m-3. Vrchná vrstva nad osivom (sadivom) má byť kyprá s objemovou hmotnosťou 800 – 1000 kg.m-3, aby bol dobrý kontakt semien s pôdou. Najlepší kontakt medzi semenami a pôdou sa dosiahne, keď sa semená pri sejbe zatlačia spodnou časťou do spevneného lôžka a skyprená vrstva nad lôžkom sa k nim mierne pritlačí. V krátkosti to znamená známe tvrdé lôžko, mäkká perinka! Nutná je i pórovitosť pôdy celková okolo 60%, prevládať majú štruktúrne agregáty od 0,25 do 10 mm, hrudy nemajú byť väčšie ako 50 mm. Dôležitý je i prívod vody hydraulickou vodivosťou pôdy, dostatok prístupných živín a dostatok kyslíka.

Rovný povrch pôdy uľahčí zapravenie osiva pri sejbe do rovnakej hĺbky. Napomáhajú nám k tomu i dnes už bežne využívané stroje na prípravu pôdy a sejbu.

Pokiaľ by sme pripravili pôdu príliš najemno (i keď pod kukuricu je možné pripraviť pôdu i mierne „na hrubo“), môže sa to obrátiť proti nám vo forme vytvárania nežiaduceho prísušku a následného odplavovania vrchnej vrstvy pôdy pri vyšších úhrnoch jarných dažďov (erózia). Najmä vodná erózia je pri kukurici siatej, no nielen pri nej, veľmi nebezpečná.

Erózia patrí medzi nevratné degradačné procesy, ktoré spôsobujú také zmeny pôd, že v priebehu niekoľkých desaťročí sa môžu zmeniť ich morfologické i fyzikálno-chemické vlastnosti.

Na Slovensku prevláda viac vplyv vodnej erózie, ktorou je ohrozených okolo polovica poľnohospodárskych pôd. Veternou eróziou je ohrozených asi desatina poľnohospodárskych pôd. Je to teda výrazný problém dnešnej doby.

Sejba

Najväčší význam pri zakladaní porastu, z hľadiska úrody a kvality, má termín sejby. Za každý oneskorený deň v porovnaní so sejbou v období keď to stav pôdy dovoľuje, sa úroda znižuje o niekoľko kg.ha-1.

Sejba (sadenie) je agrotechnická operácia, ktorou sa pomocou sejačky (vysadzovača) rozmiestňujú v pôde semená (sadivo) do určitej hĺbky a na určitú vzdialenosť od seba.

Siať sa má v agrotechnickom termíne potrebný počet semien pri ich optimálnom plošnom rozmiestnení a do správnej hĺbky. Agrotechnický termín, v dnešnej dobe, často nekorešponduje s okamžitými pôdno-poveternostnými podmienkami.

Obr. 2

Obr. 2: Príprava sejačky Grat Plains na sejbu

Hĺbku sejby ovplyvňujú viaceré faktory. Z biologických vlastností pestovanej plodiny je to najmä veľkosť semien, spôsob klíčenia, množstvo vody potrebné pre vyklíčenie semien a druhové vlastnosti rastu rastlín. Z pôdnych vlastností to je druh pôdy, vlhkosť pôdy, kultúrny stav pôdy a z ďalších faktorov to sú predovšetkým meteorologické podmienky.

Z hľadiska veľkosti semien pri väčšine druhov plodín platí pravidlo, že väčšie semená vysievame relatívne hlbšie a menšie semená plytšie. Pri dvojklíčnolistových rastlinách rovnako veľké semená tých druhov, ktoré klíčia epigeicky (zárodočné listy so semenom vychádzajú nad povrch pôdy), sa vysievajú relatívne plytšie, ako semená druhov, ktoré klíčia hypogeicky (semeno ostáva v pôde). Semená, ktoré potrebujú k vyklíčeniu viacej vody sa sejú hlbšie.

Na piesočnatých pôdach semená toho istého druhu plodiny vysievame v rámci rozpätia normy hlbšie, ako na pôdach s vyšším obsahom ílovitých častíc. Na pôdach dostatočne vlhkých sejeme o niečo plytšie ako na suchších. Na štruktúrnych pôdach sejeme na stred normou stanovenej hĺbky, na zlievavých pôdach o niečo plytšie.

Z klimatických a meteorologických podmienok hĺbku sejby najviac ovplyvňujú zrážky. V suchších oblastiach sa ten istý druh vysieva o niečo hlbšie ako vo vlhkejších.

Okrem dodržania stanovenej hĺbky sejby je tiež dôležité, aby sa všetky semená zasiali rovnako hlboko. Inak nerovnomerne klíčia a zle vzchádzajú.

Veľký vplyv na úrody má agrotechnický termín sejby (sadenia). Je to optimálne obdobie, v ktorom sa má určitá plodina zasiať (zasadiť).

Pri intenzívnom pestovaní poľných plodín výšku a kvalitu dosahovaných úrod významnou mierou ovplyvňuje termín sejby. Stále častejšie sa stretávame s tým, že sa vhodné termíny pre zakladanie porastov poľných plodín skracujú a sústreďujú do niekoľkých málo dní. V takýchto podmienkach je nutné zvažovať jednotlivé zásahy do pôdy,  ich postupnosť nielen z hľadiska časového, ale aj hľadiska nákladového.

Ako už bolo napísané, predčasná i neskorá sejba sú škodlivé. Pri jarných plodinách závisí termín sejby od minimálnej teploty potrebnej k vyklíčeniu a vzídeniu určitej plodiny. Siať sa majú vtedy, keď teplota pôdy dosiahne vo vrchnej vrstve osivového lôžka uvedené teploty. Zásadne sa majú jarné plodiny, pri zohľadnení teploty pôdy, siať čo najskôr.

Škodám a nedostatkom pri ošetrovaní spôsobeným neorganizovanými vstupmi do porastov možno predísť vytvorením koľajových riadkov, alebo vodiacich stôp. V súčasnosti sa vo väčšej miere už využíva navigácia strojov pomocou systému GPS, takže hovoríme o tzv. skrytých koľajových riadkoch (v poraste nie sú vynechaná „chodníčky“ pre pohyb poľnohospodárskej techniky), ale stroj je navádzaný signálom cez satelit.

Vodiaca stopa je nezasiaty riadok alebo riadky pre vedenie jedného kolesa aplikačnej techniky, ktorý slúži hlavne pre orientáciu vodiča. Vytvárajú sa pri sejbe. Pri tvorbe koľajových riadkov sa vychádza z pracovného záberu sejačiek a aplikačnej techniky a z rozchodu kolies a šírky pneumatík traktorov a strojov na aplikáciu hnojív a pesticídov. Koľajové riadky a zostava strojov má byť taká, aby pracovné zábery aplikačnej techniky boli deliteľné pracovným záberom sejačky.

Konzervačné obrábanie pôdy

V dnešnom čase nárastu cien vstupov do poľnohospodárskej prvovýroby sa zavádzajú do praxe už aj iné technológie ako iba konvenčná. Tým sa dostávajú čoraz viac do zorného poľa nielen slovenských farmárov.

Už v Správe o poľnohospodárstve a potravinárstve z roku 2000 sa uvádzalo, že využívanie iných technológií ako konvenčnej technológie, by malo byť na ploche až 15% výmery ornej pôdy SR. Na trhu dnešnej poľnohospodárskej prvovýroby je už veľa domácich i zahraničných firiem núkajúcich stroje na konzervačné (minimalizačné alebo pôdoochranné)  obrábanie pôdy. Obstarávacie ceny mechanizácie by mali byť vynahradené nižšími energetickými vstupmi, kvalitnou a rýchlo vykonanou prácou a v konečnom dôsledku krátkou dobou návratnosti vložených finančných prostriedkov do ich kúpy. To môže byť limitujúci prvok v príprave pôdy na jar.

Medzi najdôležitejšie dôvody riešenia problematiky konzervačných (minimalizačných a pôdoochranných) technológií patrí obmedzenie spotreby pohonných hmôt, úspora pracovných síl, vývoj nových strojov na obrábanie pôdy, uľahčenie a urýchlenie obrábania pôdy, skrátenie pracovnej špičky, poznanie vplyvu mechanického obrábania na pôdne vlastnosti a vývoj rastliny, zavedenie účinných herbicídov, ochrana pred vodnou a veternou eróziou, uchovanie pôdnej vlahy, zníženie počtov prejazdov po poli a mnohé ďalšie. Nezanedbateľné je i ekonomické hľadisko, najmä v dnešnom čase nárastu cien vstupov do poľnohospodárskej prvovýroby.

Na spresnenie, konvenčná technológia je charakteristická podmietkou po zbere predplodiny do hĺbky 0,08 – 0,10 m, aplikáciou organických alebo anorganických hnojív a jesennou orbou do hĺbky 0,25 – 0,28 m. Na jar možno na urovnanie povrchu pôdy použiť smyk a pred sejbou na skyprenie a prípravu pôdy kombinátor, či iné náradie (kultivátor, ťažké brány). Môže sa, podľa potreby, rozhodiť ešte dávka priemyselných hnojív (PH).

Obr. 3

Obr. 3: Vzchádzanie jačmeňa siateho jarného pri konzervačnom a konvenčnom systéme zakladania porastov

Je možné použiť i technológie tzv. konzervačného obrábania pôdy. Plodiny môžeme pestovať minimalizačnou technológiou, ale i pôdoochrannými technológiami: nastielacou (Mulch-till), či bezorbovou technológiou (No-till). Pásové obrábanie (Strip-till) a sejba do hrobkov (Ridge-till) sa u nás už tiež rozbiehajú.

Rozdiel medzi konvenčnou a konzervačnými technológiami je rozdiel v objeme rastlinných zvyškov, alebo percente pôdy, ktorá je nimi po sejbe pokrytá. Podľa zaužívanej definície vychádzajúcej z poľnohospodárskej praxe USA a  Kanady konvenčná technológia je taká, pri ktorej rastlinné zvyšky po sejbe pokrývajú 0 - 15% povrchu pôdy, pôdoochranné technológie zanechávajú pôdu pokrytú na viac ako 30%. Za minimalizačné sa považujú technológie, pri ktorých zostáva po sejbe 15 – 30% povrchu pôdy pokrytého rastlinnými zvyškami.

Diskusie o vhodnosti konvenčnej i konzervačných technológii obrábania pôdy pokračujú, efekt ich používania je rôzny v rozdielnych agroekologických podmienkach. Pre rozdielne pôdnoklimatické podmienky je potrebné overiť vhodné rôzne technologické postupy obrábania pôdy a zakladania porastov a potom podľa toho upraviť celú pestovateľskú  technológiu. Naďalej je potrebný výskum a overovanie v praxi vhodných postupov pre konkrétne podmienky.

Záver

Napriek klesajúcemu podielu poľnohospodárstva na HDP a zamestnanosti, ktorých trend s tempom hospodárskeho rastu akceleruje, je pre udržateľný a bezpečný rozvoj spoločnosti jeho význam nezastupiteľný. Budúcnosť poľnohospodárstva závisí aj od vývoja vzťahu verejnosti k tomuto odvetviu. Zmena súčasného názoru verejnosti na poľnohospodárstvo ako na odvetvie kultivujúce ekonomické, ekologické a tradičné vidiecke kultúrne hodnoty, je kľúčovou otázkou pre ďalšiu dlhodobú perspektívu hospodárenia a života na vidieku. Odvetvia poľnohospodárstva a lesníctva prispievajú v tvorbe národného bohatstva nielen svojím podielom na tvorbe hrubého domáceho produktu, ale aj zatiaľ ekonomicky málo preskúmanými a spoločnosťou opomínanými mimo produkčnými funkciami.