Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Spoločná poľnohospodárska politika 2021-2027 / Informácie a správy

Intervenčná stratégia - časť prvá: Ako sa zmenia priame platby?

02-07-2021
prof. Ing. Ján Pokrivčák, PhD; doc. Ing. Marián Tóth, PhD. | marian.toth@uniag.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

MPRV zverejnilo Intervenčnú stratégiu novej SPP na roky 2023 – 2027. Ide o pracovnú verziu, ktorá je v súčasnosti v pripomienkovom konaní. Intervenčná stratégia je časť Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Vychádzať musí zo SWOT analýzy a analýzy potrieb. SWOT má poskytnúť rozhodovacím subjektom nezávislé zhodnotenie a na jej základe sa vypracujú potreby slovenského pôdohospodárstva a vidieka na roky 2023-2027. Na tieto potreby by mala reagovať Intervenčná stratégia, ktorá obsahuje návrh intervencií (politík), finančných alokácií a cieľových indikátorov, ktoré sa prostredníctvom týchto intervencií plánujú dosiahnuť. Cieľové indikátory musia byť kvantifikované t.j. stanovené číselne, čo mnohé v súčasnej verzii zatiaľ nie sú.

Obr. 1

Čo teda čaká slovenské poľnohospodárstvo podľa Intervenčnej stratégie? Pozrieme sa na jednotlivé časti Intervenčnej stratégie, ktorých je 10. Deväť z nich sa venuje špecifickým cieľom, ktoré Strategické plány podľa EÚ majú napĺňať a desiaty je prierezový cieľ modernizácia slovenskej poľnohospodárskej politiky. V tomto článku sa venujeme prvému špecifickému cieľu, ktorý je zameraný na podporu príjmu fariem.

Špecifickým cieľom 1 podľa návrhu Nariadenia Rady a EÚ je podporiť hospodársky udržateľný poľnohospodársky príjem a odolnosť poľnohospodárstva na celom území Únie v záujme zvýšenia potravinovej bezpečnosti.

Nariadenie stanovuje, že na dosiahnutie špecifického cieľa 1 sa majú použiť nasledovné intervencie:

  • základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti,
  • komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti,
  • intervencie na riešenie prírodných alebo iných prekážok súvisiacich s konkrétnou oblasťou,
  • intervencie na riešenie znevýhodnenia súvisiaceho  vyplývajúce z určitých povinných požiadaviek
  • podpora nástrojov na riadenie rizík.

Ide o cieľ, na ktorý MPRV SR plánuje použiť 37% všetkých prostriedkov I. a II. piliera (55,1% prostriedkov I. piliera a 20% prostriedkov II. piliera).

Navrhované intervencie pre špecifický cieľ 1 na obdobie 2023 - 2027

Tab. 1

Základná platba/SAPS

Intervenčná stratégia plánuje použiť na odviazané platby na plochu, teda na základnú platbu, 1 041 mil. EUR. Na hektár to pri období rokov 2023-2027 predstavuje v priemere 112 EUR., keďže na Slovensku sa podpora aplikuje na 1,85 mil. ha poľnohospodárskej pôdy. Priemerná základná platba, ktorá sa doteraz volala SAPS, teda bude v priemere 112 EUR na ha. Pre porovnanie bola SAPS v rokoch 2015 – 2020  aj kvôli presunu z II. piliera do I. piliera v priemere 133 EUR/ha. V  roku 2021 ja SAPS plánovaná vo výške 117 EUR na ha.

Graf 1

Degresivita priamych platieb

Navrhovaná intervenčná stratégia uvažuje s degresivitou priamych platieb, čo znamená, že základná sadzba sa bude meniť. Najvyššia bude na prvé hektáre. Priame platby sa budú od sumy 60 tisíc EUR znižovať o 25%, od sumy 150 tisíc EUR o 35%, od sumy 250 tisíc o 55% a od sumy 450 tisíc EUR bude hektárová platba znížená o 85%. V praxi to bude znamenať na prvých 460 ha sadzbu 130 EUR/ha, na hektáre 461-1150 sadzbu 97,5 EUR/ha a najnižšia sadzba by bola na hektáre 3461 a viac vo výške 19,50 EUR/ha.

Ako bude klesať hektárová sadzba v závislosti od počtu hektárov?

Graf 2

Z intervenčnej stratégie nie je jasné, či sa limity budú viazať na priame platby bez alebo so zohľadnením osobných nákladov. Teda, či znižovanie o 25% začne od 60 000 EUR priamych platieb alebo až od 60 000 EUR priamych platieb plus osobné náklady. Intervenčná stratégia totiž v úvode uvádza zohľadnenie mzdových nákladov, avšak pri opise samotnej intervencie už mzdové náklady nespomína.

Zaujímavým detailom je, či sa bude degresivita aplikovať na všetky priame platby, alebo len na niektoré. Európska komisia a EP navrhujú, aby sa degresivita a stropovanie aplikovalo na všetky platby okrem ekologických. Návrh Rady ministrov uvažuje, že degresivita a stropovanie budú aplikované len na základnú platbu. Intervenčná stratégia túto časť nešpecifikuje. My sme vychádzali z predpokladu, že degresivita sa v Intervenčnej stratégii použije len na základnú platbu.

Stropovanie nebude

Intervenčná stratégia neuvažuje so stropovaním priamych platieb. Komisia[1], ale aj Rada EÚ a  Európsky parlament (EP) uvažujú so stropovaním priamych platieb. Podľa Rady sa majú členské štáty rozhodnúť, či zavedú stropovanie dobrovoľne, kým Európsky parlament aj Komisia uvažujú s povinným stropovaním.

Čo hovoria o stropovaní návrhy nariadení?

Tab. 2

Slovenská intervenčná stratégia neuvažuje so stropovaním priamych platieb a navrhovaná degresivita je miernejšia ako je stanovisko Komisie, Rady, alebo EP. MPRV SR teda vychádza v ústrety väčším farmám viac ako Európsky parlament alebo Európska komisia.

Graf 3

Veľké farmy na Slovensku produkujú podstatnú časť slovenskej poľnohospodárskej produkcie, ale dosahujú na hektár nižšiu pridanú hodnotu, ako malé a stredné farmy v EÚ (napríklad v Poľsku, Rakúsku, Holandsku ale aj v iných členských štátoch EÚ).

Nechceme potravinovú sebestačnosť

MPRV SR snaží vyhnúť zavedeniu stropovania priamych platieb, ale na druhej strane požadovalo, aby viazané platby tvorili až 25% všetkých priamych platieb. Tieto dve pozície sú nekonzistentné. Keď chceme  viazať 25% priamych platieb na produkciu, mali by sme chcieť aj stropovanie, lebo tieto dve politiky slúžia na to isté.

Keď zvýšime objem viazaných platieb, tak musíme znížiť o rovnakú sumu objem peňazí na platby na plochu. Tí čo produkujú, získajú viac na viazaných platbách. Tí čo neprodukujú, získajú menej dotácii, lebo živočíšnu a špeciálnu výrobu, ktoré sú podporované viazanými platbami, nemajú a podpora na plochu klesne.   

Podobne je to aj so stropovaním. Ak sa zavedie stropovanie so zohľadnením osobných nákladov, tak tým farmám, ktoré produkujú a zamestnávajú sa priame platby navýšia na úkor tých, čo neprodukujú a nezamestnávajú. Priame platby pôjdu hore produkujúcim a zamestnávajúcim farmám a tým, čo nezamestnávajú ostatnú priame platby zastropované.

Bojovať proti stropovaniu so zohľadnením osobných nákladov je v podstate to isté, ako nemať záujem o rast potravinovej sebestačnosti.

Konečný užívateľ výhod nebude

Intervenčná stratégia sa v špecifickom cieli 1 nevenuje podpore na konečného užívateľa príjmu. Všetky politiky sú nastavené na IČO. To znamená, že príjmy jedného vlastníka bude Slovensko podporovať prostredníctvom dotovania niekoľkých jeho fariem, ktoré vlastní.

Pritom na Slovensku niekoľko veľkých investorov ovláda podstatnú časť slovenskej poľnohospodárskej pôdy, na ktorú čerpajú dotácie. A títo investori žijú a naďalej budú žiť prevažne z peňazí daňových poplatníkov určených na podporu príjmov chudobných poľnohospodárov.

Malí a strední poľnohospodári dostanú viac

Z potrieb v intervenčnej vypadla potreba stabilizácie príjmu malých a stredných fariem a zostala len všeobecná potreba podporovať príjmy akýchkoľvek fariem. Aj malých aj veľkých. V EÚ sa hovorí o stabilizácii príjmov malých a stredných fariem.

Ale aj napriek neexistencii potreby v intervenčnej stratégii, malé a stredné farmy budú navyše podporované prostredníctvom komplementárnej redistributívnej podpory príjmu aplikovanej na prvých 100 ha. Na komplementárnu podporu príjmu MPRV SR vyčlenilo 102,4 mil. EUR na 5 rokov, čo je 45 EUR na hektár.

V roku 2021 bude redistributívna platba na prvých 28 ha so sadzbou 50 EUR/ha.  Farma s výmerou 20 ha v porovnaní so súčasným systémom stratí na redistributívnej platbe 100 EUR ročne (5 EUR x 20ha), ale 100 hektárova farma ako aj väčšie farmy získajú so zvýšeného počtu hektárov na ktoré sa bude aplikovať redistributívna platba celkove 3 100 EUR (100 ha x 45 EUR -28 ha x 50 EUR).

Tab. 4

Presné nastavenie redistributívnej platby však nie je zo zverejneného dokumentu úplne jednoznačné. MPRV SR môže napríklad uplatniť rôzne sadzby redistributívnej platby v závislostí od obhospodarovaných hektárov.  

ANC podporí živočíšnu výrobu

Vyššie ANC platby budú dostávať farmy, ktoré sa špecializujú na živočíšnu výrobu v porovnaní s farmami, ktoré sa špecializujú na rastlinnú výrobu. Ak má farma aspoň 0,3 VDJ na hektár (na celú výmeru), tak bude považovaná za živočíšnu farmu a EÚ jej bude platiť vyššie sadzby na hektár.  Farma s menej ako 0,3 VDJ bude rastlinná farma. Dá sa predpokladať, že by táto zmena mohla pomôcť zvýšiť ŽV na Slovensku.

Zaujímavé je, že na ANC sa taktiež uplatňuje degresivita platieb, ale iná ako na priame platby. Aký je dôvod inej degresivity pre ANC ako pre priame platby zostáva otázkou.  

Tab. 5

Riadenie rizika z európskych zdrojov

V čase klimatickej zmeny je poľnohospodárska produkcia aj viac riziková. Súkromné poisťovacie trhy však nefungujú efektívne a vysoké poistné odrádza od poistenia sa mnohých poľnohospodárov. Podpora poistenia by mohla tento problém riešiť a MPRV SR vyčlenilo na podporu poistenia sumu 40 mil. EUR na roky 2023- 2027, čo predstavuje 8 mil. EUR ročne. Pri dobrom nastavení podpôr poistný trh v poľnohospodárstve porastie a sumu bude možné vyčerpať.

Závery

Intervenčná stratégia prostredníctvom degresivity priamych platieb a redistributívnej platby bude podporovať v prepočte na hektár príjmy malých a stredných fariem viac ako veľkých fariem. Samozrejme, že veľké farmy stále získajú podstatne viac zdrojov v prepočte na podnik alebo konečného užívateľa výhod ako malé farmy.

Pre malých a stredných farmárov by však návrhy z dielne európskych inštitúcii boli výhodnejšie, ako tie, ktoré im ponúka Slovenská republika.

Plánovaná degresivita pri ANC platbách je nižšia ako pri priamych platbách. V rámci ANC sa bude diferencovať podpora rastlinných a živočíšnych fariem. Viac sa plánujú podporovať farmy špecializujúce sa na živočíšnu výrobu.

Intervenčná stratégia sa nevenuje stanoveniu podpôr na konečného užívateľa výhod a sústredí sa na podpory fariem podľa IČO. Vynechanie konečného užívateľa výhod znevýhodní tradičné transformované družstvá, ktoré sa dostanú pod tlak veľkých investorov. Umožnenie delenia fariem za účelom optimalizovania dotácii nepomôže poctivým podnikom, ale umožní obísť nariadenie špekulantom.

Tradičným slovenským transformovaným družstvám, ktoré majú aj živočíšnu výrobu a špeciálnu rastlinnú výrobu by najviac pomohlo stropovanie priamych platieb so zohľadnením osobných nákladov na konečného užívateľa výhod.

 

[1] Rozhodovanie na úrovni EÚ o novej SPP ešte nie je ukončené. Návrh novej SPP podala Európska komisia. Rada EÚ (ministri pôdohospodárstiev členských štátov) upravili návrh Komisie a schválili verziu Rady. Podobne EP upravil návrh Komisie a schválil verziu EP. V trialógu Komisie, Rady a EP sa dohodne výsledná verzia.

Image by David Mark from Pixabay