Poľnohospodársky výhľad OECD-FAO predstavuje trendy v oblasti produkcie, spotreby, obchodu a cien na nadchádzajúce desaťročie
Globálne agropotravinárske systémy sa musia transformovať, aby dosiahli ciele trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030.
Podľa novej správy, ktorú zverejnili Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo OSN (FAO) a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), musia vlády zintenzívniť úsilie o splnenie globálnych cieľov v oblasti potravinovej bezpečnosti a životného prostredia do roku 2030, na ktoré zostáva menej ako 10 rokov.
Aj keď sa očakáva, že v budúcom desaťročí dôjde k pokroku pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja - za predpokladu rýchleho zotavenia sa z globálnej pandémie COVID-19 a stabilných poveternostných podmienok a politického prostredia - minulý rok ovplyvnený pandémiou COVID-19 posunul svet ďalej od dosiahnutia spomínaných cieľov. Je preto potrebné venovať pozornosť podpore výkonnosti agro-potravinárskych systémov.
Poľnohospodársky výhľad OECD-FAO na roky 2021 - 2030 poskytuje tvorcom politík hodnotenie desaťročných vyhliadok pre 40 hlavných produktov z oblasti poľnohospodárstva a rybolovu na regionálnej, národnej a globálnej úrovni. Výhľad popisuje očakávané trendy na základe existujúcich politík, pričom zdôrazňuje oblasti, v ktorých je na splnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja potrebné ďalšie úsilie.
Zabezpečenie potravinovej bezpečnosti a zdravej výživy pre rastúcu globálnu populáciu zostane výzvou. Celosvetový dopyt po poľnohospodárskych komoditách - využívaných ako potraviny, krmivo, palivo a priemyselné vstupy - by mal v nadchádzajúcom desaťročí rásť o 1,2 percenta ročne, aj keď pomalšie ako v predchádzajúcom desaťročí. Očakáva sa, že budúci dopyt budú ovplyvňovať demografické trendy, nahradenie červeného mäsa hydinou v bohatých krajinách a v mnohých krajinách so stredným príjmom a rozmach spotreby mlieka a mliečnych výrobkov na obyvateľa v južnej Ázii.
Udržateľný rast produktivity je kľúčový
Kľúčom k udržateľnému zásobovaniu rastúcej globálnej populácie, ktorá má do roku 2030 dosiahnuť 8,5 miliárd, bude zlepšenie produktivity. Očakáva sa, že nárast globálnej produkcie plodín do roku 2030 bude na 87 % tvoriť rast výnosov, 6 % bude pochádzať z rozšíreného využívania pôdy a 7 % zo zvýšenia intenzity pestovania plodín. Podobne sa očakáva, že veľká časť predpokladanej expanzie produkcie v oblasti chovu hospodárskych zvierat a rýb bude výsledkom zvýšenia produktivity. Rozšírenie stáda pravdepodobne tiež významne prispeje k tomuto rastu v rozvíjajúcich sa ekonomikách a krajinách s nízkym príjmom.
Obchod bude naďalej rozhodujúci pre globálnu potravinovú bezpečnosť, výživu, príjmy poľnohospodárov a boj proti chudobe na vidieku. V priemere sa na celom svete dováža asi 20 percent toho, čo sa spotrebuje na domácom trhu. Do roku 2030 sa predpokladá, že dovoz bude predstavovať 64 % celkovej domácej spotreby v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky, zatiaľ čo v Latinskej Amerike a karibskej oblasti sa predpokladá export viac ako tretiny celkovej poľnohospodárskej produkcie.
Predpokladá sa, že globálne emisie skleníkových plynov z poľnohospodárstva sa v nasledujúcich desiatich rokoch zvýšia o 4 %, najmä v dôsledku rozšírenia živočíšnej výroby. A to aj napriek očakávanému významnému zníženiu emisií na jednotku výstupu v danom období (uhlíková náročnosť výroby).
Celková dostupnosť potravín v nasledujúcom desaťročí pravdepodobne vzrastie o 4% a dosiahne niečo cez 3 000 kalórií na osobu a deň. Predpokladá sa, že spotreba tukov na obyvateľa bude rásť najrýchlejšie spomedzi hlavných skupín potravín z dôvodu vyššej spotreby spracovaných potravín a polotovarov a rastúcej tendencie jesť mimo domova. Súvisí to s pokračujúcou urbanizáciou a zvyšovaním účasti žien na trhu práce. Tento trend posilňuje nedostatok príjmov a inflácia cien potravín v dôsledku pandémie COVID-19.
V krajinách s vysokými príjmami sa nepredpokladá, že by sa dostupnosť potravín na obyvateľa zo súčasnej vysokej úrovne významne zvýšila. Rast príjmov a zmena preferencií spotrebiteľov však podporí prechod od základných výrobkov a sladidiel k potravinám s vyššou hodnotou vrátane ovocia a zeleniny a v menšej miere živočíšnych produktov.
V krajinách s nízkym príjmom sa predpokladá zvýšenie dostupnosti potravín o 3,7 %, čo zodpovedá 89 kalóriám na osobu a deň, hlavne zo základných potravín a sladidiel. Ekonomické obmedzenia budú limitovať zvyšujúcu sa spotrebu živočíšnych produktov, ovocia a zeleniny. Z dôvodu obmedzenia príjmu sa predpokladá, že spotreba živočíšnych bielkovín na obyvateľa mierne poklesne v subsaharskej Afrike, kde by sa sebestačnosť pre hlavné potravinové komodity podľa súčasných trendov mala do roku 2030 znížiť.
Zo strednodobého hľadiska budú ceny potravín a poľnohospodárskych produktov ovplyvňované faktormi: počasie, ekonomický rast a rozdelenie príjmov, demografia, zmeny stravovacích návykov, technologický vývoj a politické trendy. Zatiaľ čo index cien potravín FAO v minulom roku výrazne vzrástol, očakáva sa, že po tomto zvýšení bude nasledovať obdobie poklesu. Vo výhľade sa predpokladá, že ceny potravín budú v reálnom vyjadrení vzhľadom na spomalenie rastu dopytu a očakávané zvyšovanie produktivity postupne klesať.
Výťah a preklad z originálu
Zdroj: