Ekonomika prevádzky poľnohospodárskej techniky IV.
V závere prechádzajúcej časti príspevku k problematike venovanej ekonomike prevádzky poľnohospodárskej techniky bol uvedený vzťah pre výpočet nákladovej položky spojenej s údržbami a opravami prevádzkovaných strojov. Ako tam taktiež bolo uvedené, stanoveniu tejto nákladovej položky budeme ešte aspoň čiastočne venovať pozornosť.
Z hľadiska metodického výpočtu je kalkulačný vzťah pomerne ľahko pochopiteľný, ale jeho parametre, predovšetkým koeficient opráv strojov a normované ročné využitie strojov môžu spôsobovať pri výpočte určité problémy. V tabuľke 2 predchádzajúcej časti príspevku síce boli uvedené niektoré odporúčané hodnoty uvedených parametrov, no pri ich praktickom použití je potrebné zohľadniť aj niektoré ďalšie faktory.
Pokiaľ ide o koeficient opráv, jeho presnú hodnotu by sme v skutočnosti mali stanoviť zo vzťahu:
ko(t) = rNo(t)/rNa (10)
Z uvedeného vzťahu je zrejmé, že tak ročné náklady na opravy a v konečnom dôsledku aj samotný koeficient opráv sú závislé na dobe prevádzky stroja, pre ktorý chceme túto nákladovú položku stanoviť. Preto by možno bolo potrebné v prevádzkových podmienkach pre jednotlivé kategórie strojov (najlepšie by bolo až pre jednotlivé stroje) odsledovať ako sa uvedené parametre vyvíjajú. V podnikových podmienkach by uvedené sledovanie nákladov na prevádzkované stroje nemal byť až tak veľký problém. V praxi viacerých podnikov sú už v súčasnosti používané rôzne databázové súbory, z ktorých je možné „históriu“ nákladov na opravy strojov pomerne ľahko zistiť a na ich základe potom vypočítať predpokladaný koeficient opráv strojov pre nasledujúce plánovacie obdobie.
Pre príklad takéhoto výpočtu čiastočne použijeme údaje použité hneď v 1. časti príspevku. Z uvedených údajov (hlavne nákladov na odpisy) je zrejmé, že hodnotený traktor bol zakúpený v roku 2005 za obstarávaciu cenu 5 176 000 Sk (171 812 €). Nakoľko bol traktor do prevádzky zaradený až ku koncu uvedeného roku 2005, pri výpočte skutočného koeficientu opráv sa budeme orientovať iba na roky 2006 až 2015. Po doplnení údajov a výpočte koeficientu opráv podľa vzťahu (10) možno konštatovať (viď tabuľka 1), že v závislosti na dobe prevádzky stroja sa koeficient opráv mení a jeho skutočná hodnota v závislosti na dobe prevádzky rastie. To je nakoniec zrejmé aj z obr. 1, v ktorom je doplnená aj funkcia regresnej závislosti. Z nej je zrejmé, že s rastom nákladov na opravy traktora pri jeho ďalšom používaní bude potrebné rátať aj v ďalších rokoch.
V tabuľke 1 je uvedená vypočítaná priemerná hodnota koeficientu opráv na úrovni ko = 0,597. Je to hodnota o niečo vyššia oproti hodnote uvádzanej v predchádzajúcej časti príspevku zverejnenej v MMvP č.4/2016. Tam sa v tabuľke 2 pre traktor výkonovej kategórie nad 180 kW uvádza ako odporúčaná hodnota koeficientu opráv číslo ko = 0,5. Keď sa však budeme podrobnejšie venovať tomuto koeficientu tak zistíme, že v priemere je takýto koeficient dosahovaný v prvých 8-mich rokoch prevádzky traktora, a až po prekročení tejto doby začínajú náklady na opravy a údržby nadpriemerne (exponenciálne) narastať. Za prvých 8 rokov prevádzky traktor dosiahol svoju prognózovanú životnosť (podľa odporúčaní výrobcov traktorov na úrovni cca 10 000 Mh), a tak sa nemožno nárastu nákladov na opravy, ako aj vyššiemu koeficientu opráv ani čudovať.
Tabuľka 1: Výpočet koeficientu opráv traktora s výkonom motora 210 kW, rok obstarania 2005
| Obr. 1: Vývoj skutočnej hodnoty koeficientu opráv vybraného traktora |
Z uvedeného príkladu sledovania nákladov na opravy a koeficientu opráv vybraného traktora je zrejmé, že odporúčané hodnoty koeficientov opráv, ktoré boli uvedené v predchádzajúcej časti príspevku sú vhodné pre orientačné výpočty tejto nákladovej položky, no asi by bolo potrebné v praxi venovať väčšiu pozornosť aj ich skutočnému vývoju v závislosti na dobe používania jednotlivých strojov.
Náklady na spotrebované energie
Ako už bolo naznačené v predchádzajúcich častiach príspevku, výška nákladov na spotrebované energie (pohonné hmoty, mazivá a v niektorých prípadoch aj elektrickú energiu) závisí od viacerých faktorov (druh práce, pôdne podmienky, technický stav stroja, kvalita obsluhy a pod.) Pre ekonomické úvahy však často postačia aj priemerné hodnoty spotreby energií a zjednodušené výpočty vykonané spravidla na základe odporúčaných normatívov ich spotreby.
Ročné náklady na spotrebovanú energiu (vrátane prípadne používaných mazív) potom vypočítame zo vzťahu:
rNe = Q.Ce.rW.1,1 (11)
alebo
rNe = Q.Ce.rT.1,1 (12)
kde: Q - spotreba energie v l.ha-1, l.h-1, kWh.h-1, kWh.t-1
Ce - cena energie (l nafty alebo kWh),
rW - ročná výkonnosť stroja v mernej jednotke (MJ) pracovnej operácie (ha, t, m3, km, h, ostatné),
rT - ročné využitie traktora, alebo nákladného automobilu (energetického, alebo dopravného prostriedku) v h,
1,1 – je konštanta zohľadňujúca spotrebované oleje a mazacie tuky.
Jednotkové náklady na energiu potom možno stanoviť zo vzťahu:
jNe = Q.Ce.1,1 (13)
Pri výpočte nákladov na spotrebované pohonné hmoty a mazivá (PHM) sa spravidla ceny pohonných hmôt riadia cenami bežnými na čerpacích staniciach. Náklady na mazivá sa spravidla odvodzujú od nákladov na palivo. Pre zjednodušenie výpočtov sa náklady za pohonné hmoty a mazivá na jednu hodinu prevádzky uvažujú ako konštantné po celú dobu používania stroja, hoci sa so starnutím a opotrebovaním motora dá očakávať ich mierne zvýšenie.
Ako už bolo spomenuté, pri orientačných výpočtoch nákladov sa spotrebované PHM je možné využiť rôzne typy spracovaných normatívov spotreby nafty. V minulosti takéto normatívy spracovávali viaceré odborné pracoviská (napr. aj VÚPT v Rovinke, VÚEPaP v Bratislave, VÚZT v Prahe, a pod., v súčasnosti sú normatívy prezentované hlavne na internetových stránkach niektorých zahraničných odborných inštitúcií. Ako príklad sú v tabuľke 2 uvedené orientačné hodnoty spotreby nafty pre vybrané pracovné operácie vykonávané v rozličných pracovných podmienkach.
Tabuľka 2: Orientačné hodnoty spotreby nafty v závislosti od výrobných podmienok
Pri dôkladnejšej kalkulácii nákladov na spotrebované pohonné hmoty a mazivá vo vzťahu ku konkrétne prevádzkovanej súprave sa odporúča brať do úvahy predovšetkým údaje o hodinovej spotrebe nafty, ktoré udáva napr. výrobca traktora. V prípade, že by takýto údaj nebol k dispozícii, je možné hodinovú spotrebu nafty vypočítať z inštalovaného výkonu motora, koeficientu jeho využitia a mernej spotreby paliva. Spotrebu paliva na jednotku spracovanej plochy potom možno stanoviť na základe hodinovej spotreby paliva a noriem spotreby času na vykonanie práce na jednotke plochy.
Náklady na živú prácu (mzdové náklady)
Predstavujú nákladovú položku, ktorá sa v niektorých zahraničných cenníkoch poľných mechanizovaných prác vôbec neuvádza. Často je to aj z toho dôvodu, že farmári si pri poskytovaní služieb navzájom odpracované hodiny „započítavajú“ a vtedy sú k kalkulačných vzťahov tieto náklady vyňaté. Ak sa však budeme tejto nákladovej položke pri výpočte celkovej ceny práce stroja venovať, je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že ich výška sa stanovuje aj s prihliadnutím na miestne podmienky odmeňovania pracovníkov, ktoré sa môžu v jednotlivých podnikoch odlišovať. Dôležitou požiadavkou je, aby v nákladoch bol zohľadnený (pripočítaný) aj podiel nákladov, ktorý je zamestnávateľ povinný odviesť za zamestnanca na zdravotnom a sociálnom poistení.
Jednotkové náklady na živú prácu sa potom stanovia zo vzťahu:
(14)
kde: hNzp - hodinová mzda v €.h-1,
no - počet pracovníkov obsluhujúcich súpravu,
hWs - skutočná hodinová výkonnosť súpravy v ha.h-1.
Ročné náklady na živú prácu je potom možné stanoviť zo vzťahu:
rNzp = jNzp.rW (15)
alebo
rNzp = jNzp.rT (16)
Náklady na spotrebovaný materiál
Pri niektorých súpravách ďalšiu zložku priamych jednotkových nákladov tvoria náklady na pomocný materiál jNpm, ktorý sa spotrebováva pri práci súpravy a ich výšku možno vyjadriť zo vzťahu:
(17)
kde: Gi - hmotnosť pomocného materiálu v kg.MJ-1,
Nmi - nadobúdacia cena pomocného materiálu v €.kg-1,
n - počet druhov pomocného materiálu,
Záver
V predchádzajúcich, ako aj tejto časti príspevku, bola postupne popísaná metodika výpočtu priamych nákladov spojených s prevádzkou mechanizačného prostriedku. V nasledujúcich pokračovania sa budeme venovať konkrétnym výpočtom nákladov na niektoré vybrané súpravy a vykonávané pracovné operácie a pokúsime sa aspoň o náznak tvorby cenníka poľných mechanizovaných prác, ktorý by mohol byť využiteľný pri riadení prevádzky strojov na podnikovej, ale aj nadpodnikovej úrovni.
