Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Ekonomika, financie, trh / Odborné články

Obvyklá výška nájomného nahnevala poľnohospodárov

24-07-2020
Eva Gernátová | gernatova@sppk.sk
Slovenská poľnohospodársaj a potravinárska komora
(zdroj: Roľnícke noviny 29/2020, str.6)

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zverejnilo k 30. júnu tohto roka obvyklú výšku nájomného (OVN) za užívanie poľnohospodárskych pozemkov v jednotlivých katastroch Slovenska za rok 2019. Ide o priemernú výšku nájomného za 1 ha poľnohospodárskej pôdy užívanej pri prevádzkovaní podniku, ktorá bola zistená okresnými úradmi z údajov poskytnutých nájomcami z ich evidencie nájomného.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora porovnala zverejnené údaje s predchádzajúcim rokom. Vyplýva z toho, že zverejnená obvyklá výška nájomného v 1605 katastrálnych územiach oproti minulému roku  vrástla, v 983 katastrálnych územiach klesla a v 971 katastrálnych územiach ostala bezo zmeny.

To, že inštitút obvyklej výšky nájomného naďalej nevykazuje dôveryhodné čísla zodpovedajúce skutočnej trhovej výške nájmu poľnohospodárskej pôdy v katastroch, potvrdzujú extrémne rozdiely, ktoré sme zaznamenali v mnohých prípadoch.

Konkrétne príklady

Najväčší nárast je v k.ú. Majerka, okres Kežmarok, kde obvyklá výška nájomného vzrástla v roku 2019 viac ako 9-násobne v porovnaní s rokom 2018 (ide o nárast zo 4,50 €/ha na 42,82 €/ha). Naopak, najväčší pokles nastal v k.ú. Chvojnica, okres Prievidza, kde obvyklá výška nájomného klesla v roku 2019 viac ako 18-násobne v porovnaní s rokom 2018 (ide o pokles zo 76,46 €/ha na 4,05 €/ha).

Obvyklá výška nájomného zverejnená v tomto roku je najvyššia v k.ú. Zúgov, okres Galanta, predstavuje sumu 233,48 €/ha, a najnižšia v k.ú. Košické Hámre, okres Košice vo výške 2,39 €/ha. Najvýraznejšie hodnoty obvyklej výšky nájomného sú v okrese Dunajská Streda (v rozmedzí od 68,86 €/ha do 221,28 €), Nové Zámky (OVN v rozmedzí od 44,23 €/ha do 214,56 €/ha) a Galanta (OVN v rozmedzí od 32,39 €/ha do 233,48 €/ha).   

Potrebujeme stabilitu

Medziročné výkyvy sú alarmujúce. Ohrozujú poľnohospodársku výrobu v regiónoch, nakoľko na to, aby boli slovenskí poľnohospodári konkurencieschopní a mohli postupne rozširovať a skvalitňovať svoju produkciu, musia mať vytvorené podmienky, ktoré im zabezpečujú nielen ekonomickú únosnosť nákladov, ale aj ich stabilitu a predvídateľnosť. Obzvlášť v oblasti poľnohospodárstva platí, že na to, aby boli podnikatelia konkurencieschopní, musí byť podnikateľské prostredie stabilné.

Negatívne dôsledky sa v tomto roku prejavili aj v prípade určenia obvyklej výšky nájomného ako 2 % z hodnoty ornej pôdy uvedenej pre jednotlivé katastrálne územia v Prílohe č. 1 zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. K určeniu obvyklej výšky nájomného týmto spôsobom dochádza v prípade, ak sa okresnému úradu neposkytnú žiadne údaje alebo sa poskytnú údaje za menej ako 1/3 poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území.

Príkladom toho, že ide o nevhodný postup výpočtu obvyklej výšky nájomného, je k.ú. Hronec, v okrese Brezno. Napriek tomu, že ide o katastrálne územie, v ktorom prevažuje trvalý trávnatý porast /TTP/ a výskyt ornej pôdy /OP/ je minimálny, bola obvyklá výška nájomného pre rok 2019 určená ako 2 % z hodnoty ornej pôdy, čo predstavuje výšku 61,86 €/ha. Pričom ak by sa výpočet obvyklej výšky nájomného odvíjal od hodnoty trvalého trávnatého porastu, ktorý je pre dané k.ú. typický, obvyklá výška nájomného by v danom roku predstavovala len 4,78 €/ha.

Podľa vyjadrenia nájomcov je v tomto k.ú. najväčším prenajímateľom Slovenský pozemkový fond a rímskokatolícka cirkev. Nakoľko je známe, že Slovenský pozemkový fond trvá na tom, aby nájomcovia platili nájomné za užívanie poľnohospodárskych pozemkov v správe fondu v sume zverejnenej obvyklej výšky nájomného v príslušnom roku, môže tento stav nepriaznivo ovplyvniť miestnu poľnohospodársku výrobu.

Z vyjadrenia nájomcu

„Situácia, ktorá nastala v našom katastri, nám, nájomcom, neumožní znížiť cenu nájmu aspoň na 20,00 €/ ha. Ak budeme totiž postupovať podľa platnej právnej úpravy a do 31. januára 2021 nahlásime terajšiu sumu nájomného, na ktorej nezmyselne trvá fond (t.j. 61,86 €/ha) a ak by sme uviedli aj sumu 30,00 €/ha za cirkevnú pôdu, ktorá je v katastri teraz (pričom ešte pred rokom bola 16,00 €), logicky priemer bude 45,93 €/ha. Ak budeme ďalej uvažovať, že by bol dopyt po prenájme pôdy, môže cirkev cenu časom navýšiť na 47,00 € (a viac) a takýmto spôsobom sa rozbehne kolotoč umelého zvyšovania ceny za prenájom pôdy. Ak sa k tomu pridajú súkromní majitelia pôdy, kde sa zastaví cena nájmu podľa tejto vyhlášky? Problém je aj s podmienkami prenájmu pôdy Slovenským pozemkovým fondom. Fond neprenajíma len časť parcely, ktorá je v stave bezproblémového obhospodarovania. Prenajíma celú parcelu. Často ide o parcely, ktoré sú vo väčšej miere zarastené náletmi. Nájom, ktorý bol doteraz, bol akceptovaný aj zo strany nájomcu ako prijateľný, aj keď platil za pôdu, ktorú nevyužíval. Uvediem môj prípad. Od roku 2008 mám v prenájme od Slovenského pozemkového fondu pozemky vo výmere 11,31 ha. Z toho reálne môžem obhospodarovať kosením len 3,45 ha, ostatné je síce TTP, ale už desaťročia zarastený náletmi. Ak by som tieto nálety chcel odstrániť, viac menej by mi nebolo vyhovené. Zamietol by to fond alebo životné prostredie. Ak by fond a životné prostredie súhlasili, hoci mi už bolo naznačené odmietavé stanovisko, tým že sú tam stromy, mojou povinnosťou by bolo fond informovať o výrube a ten by zhodnotil výťažnosť. Mne vzniknú náklady dvojmo. Za ťažbu a za výťažnosť. V masmédiách je prezentované, ako chce súčasná vláda pomôcť malým, veľkým podnikateľom hlavne po problémoch s koronavírusom. Prezentuje to možnosťou odkladu splátok, prípadne zmenou nájmov a podobne. Nadobudnutie účinnosti vyhlášky č. 172/2018 Z. z. určite nie je pomocou, práve naopak. Veľa SHR, malých, veľkých poľnohospodárov by muselo ukončiť svoju činnosť. Preto by sme chceli apelovať na zdravý sedliacky rozum a požiadať ministerstvo pôdohospodárstva, aby zmenilo definíciu, z čoho by sa mali konkrétne určovať 2 % nájmu. Za OP z OP a za TTP z TTP. Zároveň vzhľadom k súčasnej situácii nájmy za kalendárny rok 2020 ponechať podľa starých zmlúv“, uviedol jeden z nájomcov v k.ú. Hronec. 

Je nepochybné, že jedným z veľkých nedostatkov tohto inštitútu je to, že údaj o obvyklej výške nájomného nie je zverejnený v členení jednotlivých druhov poľnohospodárskej pôdy ako aj to, že nezohľadňuje jej bonitu. „Nájomné za pôdu by malo vždy zohľadňovať konkrétne osobitosti prenajímanej pôdy. Postup určovania nájomného ako jednoduchého priemeru zisteného z nahláseného nájomného v určitom katastrálnom území vytvára obrovský priestor pre vznik špekulácií, kedy budú poľnohospodári platiť za pôdu neprimerane vysoké alebo naopak aj neprimerane nízke nájomné len preto, že ostatná pôda v príslušnom území je kvalitatívne odlišná. To môže podstatným spôsobom ovplyvniť aj hospodárenie a konkurencieschopnosť jednotlivých poľnohospodárov, keďže v prípade neprimerane vysokého nájomného bude musieť poľnohospodár zohľadniť túto skutočnosť v konečnej cene jeho produkcie, ktorá sa tým môže stať až nepredajná, respektíve predaná pod jeho výrobné náklady. V záujme slovenského agropotravinárskeho priemyslu budeme trvať na zmenách tohto inštitútu ako aj súčasného prístupu orgánov štátnej správy v oblasti nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy v správe SPF.“ uviedol predseda SPPK Emil Macho.