Poľnohospodári a potravinári v NR SR: nastolený trend je katastrofálny
Parlamentný výbor chce užšie spolupracovať s producentami potravín. Zástupcovia poľnohospodárov a potravinárov boli hosťami Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a potravinárstvo.
Diskusia slovenských výrobcov potravín, pestovateľov a chovateľov s členmi Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prichádza vo vyhrotenej situácii, keď rozhodujúca časť domácich poľnohospodárov a potravinárov už týždne kritizuje nečinnosť rezortného ministerstva a opätovne, už roky, aj samotný stav, v akom sa agropotravinárske odvetvie nachádza. Práve preto bolo podstatné, že sa o problémoch a návrhoch na riešenie 20. októbra dozvedeli poslanci parlamentu priamo od samotných producentov potravín.
Stretnutie s realitou
Diskusiu bolo možné sledovať aj prostredníctvom live streamu na sociálnej sieti. V niektorých prípadoch politici ani netušili, aké je hlboké dno úpadku domáceho chlebového obdobia. Viacerí boli výrazne zaskočení naliehavosťou problémov, ktoré sprevádzajú každú jednu oblasť poľnohospodárstva a potravinárstva. Potvrdzuje to napríklad výrok jedného z nich: „Výborná diskusia počas dnešného dňa. Mám chuť po nej ísť do Tatier, vystúpiť na Gerlach a upratať si v hlave myšlienky a priority.“
Predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav Karahuta v úvode pragmaticky zhodnotil situáciu: „Máme 291 eur na ha v podporách, len o 8 eur menej, než dostávajú Poliaci. Za ostatných 15 rokov v EÚ sme si kúpili čestné posledné miesto takmer vo všetkých produkčných a ekonomických ukazovateľoch. Slovenská republika sa roky v oblasti pôdohospodárstva chová maximálne nesolidárne“, uviedol J. Karahuta.
Nie vinníci, ale obete
Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory /SPPK/ Emil Macho zdôraznil pred poslancami, že SPPK si uvedomuje stav, v akom sme sa ocitli. Odmieta však to, aby slovenskí poľnohospodári a potravinári boli označovaní za vinníkov tohto stavu. Sú obeťami, nie príčinou úpadku. „Je preto nevyhnutné, aby sme už konečne začali viesť odbornú, kompetentnú a príčetnú debatu o tom, ako bude vyzerať Fond obnovy, Spoločná poľnohospodárska politika v novom programovacom období a ďalšie kľúčové témy“, doplnil. E. Macho.
SPPK za zásadné oblasti považuje riešenie situácie na Slovenskom pozemkovom fonde, konkrétnu podobu Strategického plánu k Spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2020, legislatívu z oblasti životného prostredia, Plán obnovy EÚ a budúcoročný štátny rozpočet, kde potrebujeme vidieť jasný prepočet finančných prostriedkov určených na štátne pomoci.
Prítomní potravinári upriamili pozornosť poslancov na fakt, že v Pláne obnovy EÚ nie je žiadna zmienka prípadnej podpory potravinárskeho spracovateľského priemyslu /a ani poľnohospodárstva/. Práve ten už počas prvej vlny pandémie koronavírusu a stále aj dnes dokazuje, že aj napriek nezáujmu štátu vie naďalej vyrábať bezpečné potraviny. „Poďakoval sa nám niekto za príkladné zvládnutie situácie? Namiesto toho vidíme, ako sa rútime strmhlav dole. Nevieme cenovo konkurovať dovážaným výrobkom, sme zaťažovaní byrokraciou a cenovou politikou obchodných reťazcov s nízkou podporou štátu“ – znelo počas diskusie od viacerých zástupcov potravinárov a poľnohospodárov.
Aspoň stabilizovať
Slavomír Reľovský, riaditeľ Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku, ilustroval úpadok živočíšnej výroby na číslach za chov oviec. Ešte pred 7 rokmi mali chovatelia 420 tisíc oviec, dnes už len 320 tisíc kusov. Obrovský úpadok sa nedarí zastaviť. Svetielkom nádeje pre chovateľov je naštartovanie odbytu jahniat do obchodných reťazcov v množstve 8000 kusov, čo sa podarilo v tomto roku. Prioritou je vyššia podpora zvierat, otázka vlny a jej spracovania a realizácia farmárskych bitúnkov. „A kde sa vidíme o pár rokov? Našim prianím je zachrániť chov oviec na Slovensku“, zdôraznil riaditeľ chovateľov oviec a kôz.
V podobnom stave je aj chov hydiny. Pred 20 rokmi bolo 12 veľkých spracovateľov hydiny, dnes sú traja, ktorým na krk dýcha najmä ukrajinský spracovateľ dovážanej ukrajinskej hydiny. Výrobcov vajíčok zase tlačia k múru nové legislatívne zmeny v oblasti klietkového chovu. Spolu s neprimeranými finančnými požiadavkami obchodných reťazcov a nezáujmom gastro prevádzok o domáce hydinové mäso sú v konkurencieschopnosti európskych výrobcov na posledných priečkach.
O stabilizácii odvetvia hovoril pred poslancami NR SR aj predseda Slovenského cukrovarníckeho spolku Michal Abelovič. Na jeden strane vyzdvihol obrovský prínos poslednej funkčnej vertikály – cukrová repa a cukor - pre štátny rozpočet a životné prostredie v podobe 4-násobného zhodnotenia vkladu štátu pre rozpočet a vyššej produkcie kyslíka z hektára repy, než vie vyrobiť hektár lesa. Na druhej strane uviedol ako príklad susedné Rakúsko, kde pre výkyvy pri pestovaní cukrovej repy musel tamojší cukrovar ukončiť prevádzku. „Cukrová repa musí dostať 594 eur na ha v podobe viazaných platieb. Táto výška podpory nám vie zabezpečiť existenciu, pretože sektor nutne potrebujeme udržať a to aj pre zamestnanosť na vidieku“, uviedol prioritu M. Abelovič.
Čo treba k sebestačnosti
Produkcia ovocia? Vieme vyprodukovať mimoriadne kvalitné ovocie, a pritom sme odkázaní až z dvoch tretín na dovozy práve plodov mierneho pásma. Slovensko je pritom po Taliansku a Nemecku treťou krajinou Európy s najlepšími podmienkami na pestovanie ovocia. Pestujeme ho na výmere okolo 6,5 tisíc ha, z toho maximálne produkčných sadov s výbornými úrodami máme len 1000 ha. Prírodnými podmienkami máme naviac a to aj vďaka dostatku slnka, ktoré v západných krajinách chýba.
„Oproti západoeurópskym krajinám musíme síce viac zásobovať sady vodou, čo je však jednoduchšie, ako spoliehať sa na dostatok slnečných dní. Práve pre tieto klimatické podmienky vieme vypestovať oveľa krajšie a farebnejšie ovocie. Naše jablká majú plnú chuť a veľa šťavy. A v tom je ten zásadný chuťový rozdiel medzi naším a západným ovocím," uviedol predseda Ovocinárskej únie Slovenska Marián Varga.
Ovocinári by chceli z prírodných podmienok vyťažiť čo najviac. Na to, aby sme sa stali sebestační v produkcii ovocia, potrebujeme zvýšiť výmery kvalitných produkčných sadov zo spomínaných 1000 hektárov až na 5000 ha. Založenie 1 hektára sadu, napríklad jablkového, stojí 50tisíc eur. Kvalitný biologický materiál máme, chýba však podpora štátu na obnovu sadov.
„V západných krajinách je úplne prirodzené, že štát poskytuje podporu na obnovu ovocných sadov. V pestovaní máme výrazne naviac. Potrebovali by sme však, aby štát poskytoval dotáciu vo výške 50% alebo výhodnú pôžičku. Vďaka tomu by sme vedeli pestovať výrazne viac. Postupnou výsadbou nových kvalitných sadov by sme vedeli zvýšiť výrobu ovocia až na 200tisíc ton ročne. Spotrebu máme 150tisíc ton, zvyšok by sme mohli ešte aj exportovať. O naše kvalitné ovocie je totiž záujem v celej Európe“, naznačil pred poslancami víziu Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie Slovenska.
Hrozno ako smutný príklad
Kritická situácia a obrovská nervozita panuje aj medzi slovenskými pestovateľmi hrozna a výrobcami vína. Jaroslava Kaňúchová Pátková, riaditeľka Zväzu pestovateľov hrozna a výrobcov vína, uviedla, že pre chýbajúcu systémovú podporu zvažujú pestovatelia klčovať vinohrady vo výmere niekoľkých tisícok hektárov. „Chýba nám dlhodobá stratégia a koncepcia podpory, vinohrad vysádzame na 30 rokov, kde sa zaväzujeme, že sa budeme o ne starať. To ale bez dlhodobej vízie štátu nevieme robiť. V realizácii vína na trhu je najväčší problém to, že obchodné reťazce nám určujú cenu. Povedia nám, že za 1,60 eur ho od vás kúpime, lebo za túto cenu si vedia doviesť víno zo Španielska. Dovi, dopo, ak sa do tej ceny nezmestíme“, jednoducho a pochopiteľne ilustrovala na príkladoch z praxe riaditeľka zväzu.
Stav zeleninárstva poslancom vysvetlil riaditeľ Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska Jozef Šumichrast. Sebestačnosť v produkcii zemiakov na úrovni 56%, pritom Slovensko bolo v minulosti zemiakarskou krajinou. Kľúčové je naštartovať podpory pre závlahy a skladovacie priestory, riešiť odbyt a spracovateľský priemysel, ktorý je v oblasti zemiakarstva takmer na bode nula.
Nedocenené Školské mlieko
Prezident Slovenského mliekarenského zväzu Stanislav Voskár upriamil pozornosť poslancov na aktuálny problém s programom Školské mlieko, ktorý zabezpečuje mliečne výrobky pre približne 600-tisíc slovenských žiakov a študentov. V tomto školskom roku, ako je už z médií známe, sa z neho z dôvodu zmeneného nariadenia vlády začali hromadne odhlasovať stovky škôl. Do slovenského nariadenia na tento školský rok sa dostala sporná časť, ktorá do systému vniesla chaos aj neistotu a nepodarilo sa ju odstrániť ani počas niekoľkých rokovaní mliekarní aj Slovenského mliekarenského zväzu s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktoré sa uskutočnili po začatí školského roka v mesiacoch september a október 2020.
„Ani šesť týždňov intenzívnych rokovaní s agrorezortom neprinieslo žiadny efekt. Mliekarne, ktoré sú do programu Školské mlieko zapojené, sa preto dohodli, že budú cenu školského mlieka uhrádzať namiesto žiakov a tak sa pre školy systém výrazne zjednoduší. Ročne to slovenských spracovateľov mlieka bude stáť približne 300-tisíc eur“, uviedol S. Voskár.
Poľnohospodári a potravinári sa počas diskusie zhodli v mnohých oblastiach. Aj v tom, že v minulosti mali kričať viac a problémové témy pomenovať jednoznačnejšie. Poslancom Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie zdôraznili, že spoločne volajú po konkrétnych krokoch na zvýšenie toľko opakovanej tézy o zlepšovaní potravinovej sebestačnosti.
Predseda výboru Jaroslav Karahuta vyzval producentov potravín na adresovanie podnetov, ktorými sa budú členovia výboru zaoberať.