Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Ochrana rastlín / Odborné články

Preemergentná ochrana porastov

08-03-2017
Ing. Ivana Bezáková, PhD.; Ing. Roman Hašana, PhD.; Ing. Rastislav Bušo, PhD. | [email protected]
NPPC - VÚRV Piešťany

Prítomnosť burín v porastoch významne ovplyvňuje úrody. Navyše sa podieľa na zvýšení nákladov za zber, čistenie a sušenie, čo môže mať v konečnom dôsledku vplyv na kvalitu zrna. Preemergentné herbicídne ošetrenie sa stalo dôležitou súčasťou systému likvidácie burín. Toto ošetrenie sa javí ako veľmi efektívne riešenie z dôvodu vyššej citlivosti vzchádzajúcich burín. V súčasnej dobe je preemergentná aplikácia herbicídov najbežnejší a najistejší spôsob regulácie burín, najmä kvôli rastúcemu výskytu rezistencie na postemergentné herbicídy. Na účinné potlačenie celého spektra burín, ktoré sa bežne v poľných plodinách vyskytujú, je obyčajne potrebná preemergentná aplikácia niektorého registrovaného herbicídu, resp. ich TM (tank - mix) kombinácie. Táto metóda sa osvedčila aj v minulom roku, kedy vďaka vlhkej jari odviedli preemergentné aplikácie perfektnú prácu.

Termín ošetrenia

Z hľadiska použitia herbicídnej ochrany na základe termínu aplikácie rozlišujeme aplikáciu pred sejbou (PPI), preemergentnú aplikáciu po sejbe pred vzídením plodiny (PRE); skorú postemergentnú aplikáciu skoro po vzídení (EPOST); a postemergentnú aplikáciu herbicídu (POST) v závislosti od fázy burín a danej plodiny.

Vhodný termín ošetrenia má zásadný vplyv na úspešnosť likvidácie burín a neposlednom rade tiež na náklady spojené s ochranou proti týmto škodlivým činiteľom, nakoľko v prípade neúspechu býva často zvykom zásah opakovať. Z tohto hľadiska je potrebné zohľadniť niekoľko faktorov ako: termín sejby, intenzitu zaburinenia, druh buriny, technické vybavenie a ľudské zdroje.

V súčasnosti je v pestovateľskej praxi viac akceptovateľný spôsob regulácie burín do 3 dní po sejbe. V rámci uvedenej alternatívy považujeme za výhodné širší aplikačný priestor,  nižšiu konkurenciu burín už od vzchádzania pestovaných plodín a spoľahlivú účinnosť prípravkov pri adekvátnych aplikačných podmienkach. Pôsobenie preemergentných herbicídov je významne ovplyvnené vlhkosťou pôdy. Za sucha sa účinnosť znižuje, naopak zrážky po aplikácii môžu zapríčiniť poškodenie vzchádzajúcej plodiny. Selektivita väčšiny herbicídov je založená pozične, teda tak, že prípravok pôsobí iba vo vrchnej vrstve pôdy, odkiaľ klíči väčšina burín a ku korienkom pestovaných plodín sa normálne nedostane. Výdatnejšie zrážky po aplikácii herbicídu však môžu spôsobiť preniknutie účinnej látky hlbšie, do zóny, kde sa nachádzajú korienky mladých rastlín. Prejavy fytotoxicity, najmä pri herbicídoch s  nižšou metabolickou selektivitou, sú potom výraznejšie a častejšie. Väčšie riziko je na ľahších pôdach. Pri tejto aplikácii je dôležité, aby povrch pôdy nebol hrudovitý, lebo veľké hrudy vytvárajú aplikačný tieň a pri ich rozpade sa semená burín v nich obsiahnuté dostávajú na povrch pôdy, kde nie sú herbicídnym filmom dostatočne zasiahnuté. Preemergentné herbicídy by mali byť aplikované do troch dní po sejbe. V teplých a suchých dňoch dávame prednosť poobedňajšej aplikácii a vyšším dávkam vody (min. 400 l.ha-1). Ranná rosa urýchli príjem herbicídu pôdou. Je vhodné aplikovať herbicíd bezprostredne po sejbe, resp. v tom istom dni, kedy je väčšinou priaznivý vlhkostný stav pôdy, pričom treba zohľadniť aj to, že môže začať pršať, čo znemožní aplikovať herbicíd v účinnom období.

Účinné látky

Veľmi vysokú účinnosť na väčšinu bežne sa vyskytujúcich jednoročných dvojklíčnolistových burín vykazuje linuron. Nepôsobí však na trávy, lipkavec, zemedym lekársky atď. Vyznačuje sa pomerne dlhou perzistenciou v pôde (3 – 4 mesiace). Veľmi dobrým účinkom na lipnicu ročnú, kapustovité, mrlíky, láskavce a ďaľšie buriny sa vyznačuje flurochloridone. Slabší účinok vykazuje na ježatku kuriu, rumančeky, hluchavky, bažanku ročnú a pohánkovec ovíjavý. Určitou nevýhodou je častá krátkodobá fytotoxicita (ľahké chlorózy listov), predovšetkým na ľahkých pôdach a po silnejších zrážkach. Toto poškodenie býva obvykle akceptovateľné. Na väčšinu bežne sa vyskytujúcich dvojklíčnolistových burín má veľmi dobrú účinnosť oxyfluorfen. Je vysoko účinný predovšetkým na bažanku ročnú a ľuľok čierny. Jeho reziduálne pôsobenie je asi 2 – 6 mesiacov. Účinnosť je čiastočne závislá od pôdnej vlhkosti, a preto za sucha nemusí byť na niektoré buriny dostatočne účinný. Nevýhodou je nižšia selektivita a po silných zrážkach aj fytotoxicita. Veľmi dobrý účinok na ježatku kuriu, rumančeky, hluchavky, láskavce, horčiaky, bažanku ročnú, mak a na lipkavce vykazuje pendimethalin. Nepôsobí na ovos hluchý a za sucha ani na ďalšie trávovité buriny. Účinnosť je silne závislá od pôdnej vlhkosti. S-metolachlór má vysokú rozpustnosť vo vode a viaže sa k organickej hmote v pôde. Preto sa tento herbicíd v pôde ľahko pohybuje. Poškodenie citlivých plodín, ako je pšenica, je viac pravdepodobné, pri piesočnatých pôdach s nízkym obsahom organickej hmoty a po výdatných dažďoch. Na dosiahnutie zodpovedajúceho herbicídneho účinku je žiaduca dostatočná vlhkosť pôdy. Za sucha sa účinnosť prípravku znižuje, ale v porovnaní s inými prípravkami zo skupiny chloracetanilidov je redukcia účinku podstatne slabšia. Je to špecificky pôsobiaci herbicíd proti prosovitým trávam, predovšetkým ježatke kurej, mohárom, prstovkám, prosu atď. Chlorsulfuron, pôsobiaci prednostne prostredníctvom koreňov, zaisťuje požadovaný reziduálny účinok prípravku. Príjem vody a živín citlivými rastlinami je významne obmedzený už krátko po aplikácii, väčšina burín odumiera behom 7 až 21 dní. Odolnejšie druhy (stavikrvy) a vyššie buriny sú dostatočne potlačené, ich rast je zastavený a buriny tak nekonkurujú ošetrenej plodine. Pri dostatočnej pôdnej vlahe ničí prípravok aj citlivé buriny vzídené krátko po jeho aplikácii. Jedna z najčastejšie používaných účinných látok clomazone, patriaca do skupiny oxoazolidinónov, preniká do rastlín koreňmi a u citlivých druhov inhibuje biosyntézu prekurzorov chlorofylu a karotenoidov. Určený je proti dvojklíčnolistovým burinám, najmä na lipkavce, kapsičky, hviezdice a mrlíky.

Hlavnou nevýhodou preemergentných prípravkov je závislosť ošetrenia na pôdnej vlhkosti, pretože v suchých podmienkach býva účinnosť inhibovaná, s nutnosťou ďalšej, postemergentnej likvidácie odolnejších burín (vzchádzajúcich z väčších hĺbok). Nové formulácie pôdnych herbicídov sú schopné za sucha na buriny „počkať“. Účinná látka Clomazone, je účinná aj za relatívne suchých podmienok, k jej aktivite stačí aj rosa alebo slabé prehánky. K zníženiu účinnosti dochádza pri horšej kvalite predsejbového obrábania pôdy (veľké množstvo pozberových zvyškov na povrchu pôdy, veľká hrudovitosť).

Naopak, za výhodu preemergentného ošetrenia môžeme považovať nižšie riziko poškodenia následnej plodiny pri použití vyššej dávky „problematických“ herbicídov (sulfomočoviny s dlhou perzistenciou v pôde), čo môže mať na rizikových pozemkoch zásadný význam.  Preemergentné ošetrenie je jednoznačne najrozšírenejšie, s výhodou jednoduchej jednorazovej aplikácie, ktorá pri vhodnej voľbe herbicídov komplexne rieši celé spektrum dvojklíčnolistových burín.

Mechanická a chemická ochrana ruka v ruke

Neodmysliteľným opatrením pri pestovaní všetkých druhov poľných plodín je mechanická ochrana proti burinám. Tá sa začína už na jeseň a jej zanedbanie by mohlo znamenať zberové straty a zníženú úrodu semena v priebehu vegetácie. Cieľom obrábania pôdy pred sejbou je okrem iného zničiť vzchádzajúce buriny. Najčastejšie sa na tento účel využíva diskovanie, smykovanie alebo kyprenie pôdy, čím dochádza k jej drobeniu a prevzdušňovaniu, ničia sa buriny a zlepšujú fyzikálne vlastnosti pôdy. Pri použití príslušných strojov a náradia je dôležité poznať stupeň zaburinenia, druhy burín, fyzikálne vlastnosti pôdy a klimatické podmienky. Prednosti takéhoto ošetrenie spočívajú v odstránení problému s rezistenciou burín a v obmedzení alebo vylúčení používania herbicídov. Táto alternatíva sa pokladá sa šetrnejšiu k životnému prostrediu, zatiaľ čo chemickú ochranu je potrebné využívať iba v nevyhnutnom rozsahu.

Veľkým problémom je predovšetkým potláčanie trvácich burín. Niekoľkoročné trendy v pestovaní naznačujú, že spektrum trvácich burín, ako aj ich početnosť sa neustále zväčšuje. Za najoptimálnejšie riešenie sa preto považuje spájanie mechanickej a chemickej ochrany do jedného úkonu. Účelom spájania dvoch operácií (obrábanie pôdy a aplikácia herbicídov) nie je len ekonomický dôvod,  ale aj ten,  aby sa zlepšili podmienky pre fungovanie preemergentných herbicídov.  Preemergentné herbicídy sa zapracovaním kompaktorom naviažu na pôdnu vlhkosť, a preto sa vo vlhkých podmienkach  zvyšuje účinnosť pôdnych herbicídov.  V neposlednom rade sa zapracovaním do pôdy  eliminuje  svetlolabilita niektorých účinných látok.  Aplikátor, ktorý je namontovaný na kompaktore,  vykoná  herbicídny postrek  pred aktívne náradie a následne je zapracovaný do pôdy. Naproti tomu, preemergentné ošetrenie v období sucha môže byť neefektívne. Aplikácia si vyžaduje dostatok zrážok, ktoré aktivujú účinok herbicídu.

Preemergentné herbicídy sa často používajú spolu s radličkami alebo diskami, kde môžeme použiť tankmix s glyfosátom tesne pred alebo pri sejbe. Prídavok jedného zo sulfonylmočovinových herbicídov pri konečnej aplikácii môže zlikvidovať náchylné širokolisté buriny.

Správanie preemergentných herbicídov

Správanie preemergentných herbicídov v pôde je riadený troma hlavnými faktormi:

  • rozpustnosť herbicídu,
  • ako pevne sa herbicíd naviaže na pôdu, a
  • rýchlosť odbúravania herbicídu v pôde.

Rozpustnosť herbicídov vo vode sa pohybuje od veľmi nízkych hodnôt pre pendimethalin na veľmi vysoké hodnoty pre chlorsulfuron. Rozpustnosť vo vode má vplyv na pohyblivosť herbicídu v pôdnom profile v závislosti od zrážok. Herbicídy s vysokou rozpustnosťou sú vystavené väčšiemu riziku, že presiaknú zrážkovou vlahou až k osivu, a tým môžu spôsobiť poškodenie plodín. V prípade, že sa herbicídy pohybujú príliš hlboko do pôdneho profilu riskujú, že sa nedostanú do koreňovej zóny burín, a tým pádom ich nezlikvidujú. Pri herbicídoch s veľmi nízkou rozpustnosťou vo vode je nepravdepodobné, že by boli vyplavené ďaleko od miesta, kde sú boli použité.

Tabuľka 1: Väzby na organickú hmotu v pôde a polčas rozpadu niektorých bežných preemergentných herbicídov

Tabuľka 1. Väzby na organickú hmotu v pôde a polčas rozpadu niektorých bežných preemergentných herbicídov

V tabuľke 1 sú väzbové charakteristiky pre niektoré preemergentné herbicídy. Vysoké hodnoty Koc znamenajú, že herbicíd bude viazaný na organickú hmotu a menej herbicídu bude k dispozícii pre pohyb v pôdnom roztoku.

Herbicídy s väčšou rozpustnosťou vo vode zvyčajne potrebujú menej vlhkú pôdy, potrebnú pre absorpciu do klíčiaceho semena buriny. Avšak, aj iné pôdne faktory, ako je pH a pôdna organická hmota, môžu mať významný vplyv na dostupnosť herbicídu.

Preemergentné herbicídy môžu byť viazané zložkami pôdy. Ílové zložky môžu viazať niektoré herbicídy, ale hlavná zložka, viažúca preemergentné herbicídy je pôdna organická hmota. Čím vyšší je obsah organických látok v pôde, tým viac je herbicíd viazaný.

Tretím faktorom je rýchlosť odbúravania herbicídu v pôde. Herbicídy môžu byť chemicky degradované v pôde, ale častejšie sú degradované mikroorganizmami. Tie v pôde vyžadujú vodu a organickú hmotu, aby boli účinné pri degradácii herbicídov. Polčasy rozpadu niektorých bežných preemergetných herbicídov sú uvedené v tabuľke 1. Polčas je čas potrebný na polovicu pôvodného množstva herbicídu, ktorý má byť degradovaný. Napríklad, prosulfocarb s polčasom 12 dní bude mať 50% z pôvodne aplikovanej koncentrácie po 12 dňoch, 25% po 24 dňoch a 12,5% po 36 dňoch. Dlhé polčasy pre herbicídy znamenajú dlhé obdobie rozpadu v pôde.

Zhrnutie:

Dôležitými faktormi pri efektívnom použití preemergentných herbicídov pri minimalizácii poškodení plodín sú: poloha semien burín v pôde; typ pôdy (najmä množstvo organickej hmoty a rastlinných zvyškov na povrchu); rozpustnosť herbicídu; a jeho schopnosť byť viazaný v pôde.

  • Pôdy s nízkym obsahom organických látok sú zvlášť náchylné k poškodeniu úrody z preemergentých herbicídov (najmä na piesočnatých pôdach) a dávky by mali byť znížené pre minimalizáciu rizika poškodenia úrody.
  • Čím viac vo vode sú herbicídy rozpustné, tým sa budú pohybovať ľahšie v pôdnom profile a sú vhodnejšie pre preemergentnú aplikáciu, než menej vo vode rozpustné herbicídy.
  • Vysoké množstvo rastlinných zvyškov na povrchu pôdy nie je priaznivé pre použitie preemergentných herbicídov, pretože zabraňujú herbicídu kontakt so semenom burín.
  • Vysoká dávka preemergentných herbicídov môže spôsobiť poškodenie plodín.
  • Použitie vhodného diskového a sejacieho zariadenia a udržiavať zodpovedajúcu hĺbku sejby.