Nebezpečné a vytrvalé druhy burín - 2. časť
Pokračujeme v opise najvýznamnejších nebezpečných, vytrvalých druhov burín, medzi ktoré patria: bodliak ovisnutý, ihlica tŕnitá, lopúch plstnatý, palina obyčajná, pichliač roľný, pŕhľava dvojdomá, pýr plazivý, ruman roľný, štetka laločnatá, štiav menší, vratič obyčajný. V predchádzajúcom článku sme opísali prvé tri, teraz pokračujeme ďalšími štyrmi druhmi.
Palina obyčajná (Artemisia vulgaris)
Patrí do čeľade astrovité (Asteraceae). Areál druhu zahŕňa prakticky celú Európu a veľkú časť západnej polovice Ázie, vyskytuje sa aj v severnej Afrike a zavlečený bol do Severnej Ameriky. Palina obyčajná je typická rumovisková rastlina, rastie na navážkach, okrajoch ciest, smetiskách, má rada pôdu s väčším obsahom dusíka. V SR je to jedna z najbežnejších burín.
Rastliny paliny obyčajnej sú vytrvalé byliny, ktoré dosahujú výšky 50–200 cm. Stonky sú často červenofialovo sfarbené, v hornej časti bohato rozvetvené. Úbory majú elipsoidný alebo zvoncovitý tvar a majú dĺžku 3–4 mm, sú sediace alebo krátko stopkaté, skladajú metlinu pyramídového tvaru. Kvety sú nažltlé alebo červenohnedé. Palina je vytrvalá burina. Oddávna je tento druh známy tiež ako liečivá bylina. Palina obyčajná slúži ako živná rastlina pre fúzača Phytoecia nigricornis.
| Palina obyčajná (Artemisia vulgaris) FOTO – ÚKSÚP |
Pichliač roľný (Cirsium arvense)
Patrí do čeľade astrovité (Asteraceae). Vyskytuje sa v celej Euroázii, na západ rastie po južné Grónsko, Island a Faerské ostrovy, na východ až po Sachalin, severné Japonsko a Kórejský polostrov, na juh po južné Portugalsko, južné Španielsko, Malorku, Sardíniu, Taliansko, severné Grécko a ďalej až po severozápadnú Čínu. Druhotne rastie v Severnej Amerike, vzácne tiež v Austrálii a na Novom Zélande. Po celom území Slovenskej republiky je vo veľkom množstve sa vyskytujúcim druhom.Rastie ako burina v obilninách a okopaninách, častý je na ruderálnych stanovištiach, navážkach, pozdĺž komunikácií, na opustených poliach a vlhkých lúkach. Pichliač roľný je diagnostickým druhom zväzu Arction lappae a podzväzu LolioCynosurenion.Rastliny pichliača sú statné, trváce, mierne až veľmi ostnaté byliny s priamou, jemne ryhovanou a v hornej časti bohato vetvenou byľou. Prízemné listy v ružici sú vajcovito obrátene kopijovité, celistvé až perovito laločnaté a veľmi skoro zasychajúce. Stredné byľové listy sú značne variabilné v tvare a obraste. Ich čepeľ je v obryse vajcovito kopijovitá, celo okrajová alebo na okraji dvojito plytko vykrajovaná. Listové úkrojky sú podlhovasté až trojuholníkovité a zubaté. Kvetenstvom sú úbory, ktoré sa skladajú z trubičkovitých kvetov ružovofialovej farby. Plodom sú svetlo hnedé nažky. Kvitne od júna do októbra.
Pichliač roľný je všeobecne rozšírená a veľmi ťažko likvidovateľná burina. Nažky dolietavajú do vzdialenosti až 3 km a zároveň si uchovávajú klíčivosť aj 20 rokov. Jeho rozvetvený niekoľkoposchodový a zložitý koreňový systém dorastá do hĺbok aj 2 m a z toho dôvodu nejde zničiť ani hlbokou orbou. Je to veľmi nebezpečná vytrvalá burina.
| Pichliač roľný (Cirsium arvense) FOTO – ÚKSÚP |
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica)
Patrí do čeľade hluchavkovité (Lamiaceae). Rozšírená je v celej Európe, na východe zasahuje hlboko na Sibír až k Altaju a Bajkalu, na Kaukaz, do severného Iránu, Kašmíru. Izolovane severozápadná Afrika a Malá Ázia. Z Ameriky je udávaný druh Urtica holosericea, U. dioica je tu zavlečeným druhom, rovnako ako v južnej a východnej Afrike a Južnej Amerike. U nás je rozšírená vo veľkom množstve až všeobecne. Vyhovujú jej humózne lesy, lužné lesy, pozdĺž vodných tokov, rumoviská, všeobecne eutrofné stanovištia, na miestach narušených človekom. Vytrvalá burina v záhradách, obzvlášť v pareniskách a studených skleníkoch. Často vytvára súvislé porasty. Známa pŕhlivá trváca bylina vysoká aj cez 1,5 m, byľ je vzpriamená až mierne ohnutá, nevetvená alebo vetvená, tuhá, hranatá, dutá, s podzemnými poplazmi. Listy, protistojné, široko vajcovité, vajcovité až kopijovité, uťaté až srdcovité, stopkaté, zubaté. Palisty sú voľné, celo okrajové. Kvetenstvo v klbkách tvorí predĺžené strapce alebo metliny, kvety drobné, zelenavé, jednopohlavné. Plody úzko vajcovité až vajcovité, sivasté alebo hnedavé. Celá rastlina je pokrytá pŕhlivými chlpmi, naplnenými amínmi, acetylcholínom, histamínom a serotonínom, spôsobujúcimi bolestivé pľuzgiere. Kvitne od jari do jesene. Je to vytrvalá burina. Využíva sa aj ako známa liečivá rastlina, používaná v kozmetike (pŕhľavový šampón) alebo ako čistiaca bylina buď v zmesiach, či samostatne. Výluh z pŕhľavy možno popíjať dlhodobo, ale je potrebná opatrnosť, lebo niektorých atopikov môže dráždiť. Pre vysoký obsah vitamínu C a skorý nástup vegetácie (na jar môže aj opakovane namrznúť) je obľúbená do jarných plniek.
Pŕhľava dvojdomá je živnou rastlinou húseníc radu motýľov, napríklad babôčky pŕhľavovej (Aglais urticae), babôčky admirál (Vanessa atalanta), babôčky sieťkovanej (Araschnia levana) aj babôčky pávie oko (Inachis io).
| Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) FOTO – ÚKSÚP |
Pýr plazivý (Elytrigia repens)
Patrí do čeľade lipnicovité (Poaceae). Pôvodný v Európe, miernej Ázii, severnej Afrike. V súčasnosti celosvetovo rozšírený v poľnohospodárskych oblastiach, u nás hojný. Rozšírenie prevažne na poľnohospodárskej pôde, tiež úhory, rumoviská, trávniky, pasienky, okraje ciest. Trváca bylina. Podzemok dlhý, článkovaný, plytko koreniaci. Steblo väčšinou priame, hladké, holé, niekedy v hornej časti drsné, vysoké 20–120 cm. Listové pošvy oblé a holé, alebo v dolnej časti chlpaté, jazýček krátky, jemne zúbkatý, ušká dlhšie, úkrojkovité. Čepele listov ploché, holé alebo riedko chlpaté. Klások 3–5kvetý, plevy rovnako dlhé, plevice špicaté až ostinaté. Súkvetie je nepravý klas, kvitne od júna do augusta. Zrno v obryse kopijovité, špicaté. U nás sa vyskytuje v dvoch poddruhoch, p. p. pravý (E. r. subsp. repens) a p. p. sivý (E. r. subsp. caesia). Veľmi nebezpečná vytrvalá burina. Významná burina v kultúrnych plodinách, tiež liečivá rastlina.
| Pýr plazivý (Elytrigia repens) FOTO – ÚKSÚP |
