Základné látky – alternatívna ochrana rastlín v poľnohospodárstve (VII.)
V siedmom zo série publikovaných príspevkov uvedieme posledné základné látky, ktoré boli v súlade s nariadením (ES) č. 1107/2009 registrované Európskou úniou ako náhrada pesticídnych prípravkov pre ochranu rastlín, poľnohospodárskych produktov a na dezinfekciu náradia, nástrojov a priestorov. Posledné štyri základné látky nepatria do jednej spoločnej skupiny, ale majú rôzne uplatnenia pri ochrane rastlín. Skupinu doteraz schválených základných látok uzatvárajú fosforečnan diamónny, ktorý bol registrovaný ako atraktant v pasciach, teda návnada do odchytových pascí, ílovité drevné uhlie, ktoré bolo registrované ako protektant, pivo registrované ako moluskocíd a cibuľový olej, ktorý bol registrovaný ako základná látka s repelentným účinkom. Uvedené základné látky nemajú prirodzenú schopnosť ovplyvňovať endokrinný systém, neurotoxické alebo imunotoxické účinky a prevažne sa nepoužívajú na účely ochrany rastlín, ale napriek tomu sú užitočné pri ochrane rastlín v prípravku skladajúceho sa z látky a vody. Súčasne tieto látky nemajú negatívny vplyv na životné prostredie, ak sa používajú v súlade s plánovaným účelom.
Fosforečnan diamónny bol schválený ako základná látka vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 2016/548 z 8. apríla 2016. V revíznej správe dokončenej v Stálom výbore pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá na jeho zasadnutí 8. marca 2016 sú uvedené vlastnosti a použitie základnej látky fosforečnan diamónny (SANTE/12351/2015 – rev. 1).
Fosforečnan diamónny je registrovaný ako atraktant v pasciach (návnada do odchytových pascí) pre vrtivky (čeľaď vrtivkovité – Tripetidae). Fosforečnan diamónny sa využíva do pascí na hromadný odchyt vrtivky ovocnej (Ceratitis capitata) a vrtivky čerešňovej (Rhagoletis cerasi) vyskytujúcich sa v ovocných sadoch (čerešne, slivky), vrtivky škodiacej na olivách (Bactrocera oleae) a vrtivky ovocnej pri citrónovníkoch a iných plodinách, kde spôsobuje škody. Z fosforečnanu diamónneho sa pripraví 4 % vodný roztok, ktorý sa naleje do odchytových pascí a tie sa zavesia medzi stromy. Pre hromadný odchyt do pascí sa odporúča použiť jednu pascu na strom až 100 pascí na hektár. Interval medzi výmenou návnady je cca 6 až 8 týždňov.
Fosforečnan diamónny je povolený nariadením (ES) č. 606/2009 na použitie v enológii (náuka o mikrobiológii, fyzike, chémii a technológii vína) na podporu rastu kvasiniek do koncentrácie 1 g.l-1. Fosforečnan diamónny sa používa aj ako poľnohospodárske hnojivo. Expozícia pre pracovníkov používaných fosforečnan diamónny na ochranu rastlín je rovnaká alebo nižšia než pri jeho použití v enológii alebo ako pri hnojení. Používanie fosforečnanu diamónneho nepredstavuje nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, ak sa pri jeho použití budú dodržiavať bezpečnostné upozornenia v karte bezpečnostných údajov výrobku a používať predpísané primerané osobné ochranné prostriedky.
Ílovité drevné uhlie je registrované, ako základná látka – protektant, vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 2017/428 z 10. marca 2017. V revíznej správe dokončenej v Stálom výbore pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá na jeho zasadnutí 24. januára 2017.sú uvedené vlastnosti a použitie základnej látky ílovité drevené uhlie (SANTE/11267/2016 – rev. 1).
|
Obr. 1: Základné zložky ílovitého drevného uhlia, ktoré bolo registrované ako protektant |
Ílovité drevené uhlie je zmesou dreveného uhlia splňujúceho kritéria potravinárskej prídavnej látky E 153 (rastlinný uhlík) a bentonitu splňujúceho kritériá kŕmnej doplnkovej látky E 558 vo forme granúl. Granule ílovitého dreveného uhlia majú byť bezprašné.
ESCA syndróm spôsobený súborom húb zahŕňajúcich niekoľko druhov rodu Phaeoacremonium je vážne ochorenie kmeňa viniča, keď postupne dochádza k chradnutiu a hromadnému hynutiu krov viniča. Ílovité drevné uhlie vo forme bezprašných granúl sa zapracuje do pôdy pri jej sanácii v dávke 500 kg.ha-1. Ílovité drevné uhlie pôsobí dezinfekčne a potláča rozmnožovanie drevokazných húb. Odporúča sa ílovité drevné uhlie zapracovať do pôdy každé tri roky.
Pivo bolo schválené, ako základná látka – moluskocíd, vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 2017/2090 z 14. novembra 2017. V revíznej správe dokončenej v Stálom výbore pre potravinový reťazec a zdravie zvierat na jeho zasadnutí 6. októbra 2017 sú uvedené vlastnosti a použitie základnej látky pivo (SANTE/11038/2017 – rev. 1).
|
Obr. 2: Pivo registrované ako moluskocíd |
Neriedené pivo sa používa v špeciálnych krytých pasciach na slizniaky a slimáky vonku alebo na poli pri pestovaní všetkých jedlých a nejedlých plodín Na začiatku invázie slizniakov sa pasce naplnia neriedeným pivom. Počet pascí použitých na plochu závisí od tlaku slizniakov, teda od škôd spôsobených slizniakmi. Maximálne sa používa jedna pasca na m2. Za sezónu je vhodné 1 až 5 krát naplniť pasce neriedeným pivom.
Čistota piva má vyhovovať potravinovej akostnej triede. Etanolová zložka piva má neurotoxický účinok. Pivo je v EÚ bežne konzumovanou potravinou a riziko vyplývajúce z plánovaného použitia v pasciach sa považuje za nízke. Vplyv na niektoré necieľové organizmy, ako sú včely, necieľové článkonožce alebo ohrozené slimáky, však nemožno vylúčiť, pretože im nemožno zabrániť vstúpiť do pasce a pivo ich môže prilákať. Vzhľadom na použitie v krytých pasciach budú účinky na necieľové organizmy len lokálne. Neočakáva sa neprijateľný vplyv rezíduí na priľahlé miesta a preto riziko pre necieľové organizmy je prijateľné.
Cibuľový olej bol schválený ako základná látka vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 2018/1295 z 26. septembra 2018. V revíznej správe z 20. júla 2018 sú uvedené vlastnosti a použitie základnej látky cibuľový olej (SANTE/10615/2018 – rev. 1).
Cibuľový olej bol registrovaný len ako základná látka s repelentným účinkom. Používa sa v mrkvovitých plodinách (mrkvy, zeler, paštrnák, petržlen koreňový) proti vŕtavke mrkvovej (Chamaepsila rosea), ktorá je najčastejšie sa vyskytujúcim a najdeštruktívnejším škodcom mrkvy. Napadnutie mladých rastlín môže viesť k zastaveniu ich rastu, napadnutie neskôr, počas vegetácie môže spôsobiť vznik sekundárnych hnilôb v poľných a v skladových podmienkach. Krátko po výsadbe alebo vzídení (okolo polovice apríla) až do konca novembra (pred zberom úrody) sa na maskovanie vône mrkvovitých plodín používa cibuľový olej odparovaný z dávkovačov. Dávkovač (malá sklenená alebo plastová nádobka, malý zásobník, v oboch prípadoch s otvormi pre vyparovanie) sa naplní 20 ml cibuľového oleja alebo 4,4 g cibuľového oleja, ku ktorému sa pridá granulát etylén-vinylacetát (komerčne dostupný) v množstve 25,6 g. Dosiahne sa tak pomer 1 g oleja na 5,8 g granulátu. Granulát zlepšuje výpar z dávkovača. Na jeden hektár sa používa 4 až 8 dávkovačov.
Vzhľadom na aplikačnú dávku cibuľového oleja a spôsob aplikácie cibuľového oleja pomocou dávkovačov alebo granúl možno konštatovať, že exponovaná mrkva nespôsobí žiadne zdravotné obavy spotrebiteľom z účinku rezíduí.
Tieto základné látky sú uvedené aj na webovej stránke NPPC – http://www.nppc.sk/index.php/sk/component/content/article/2-all/582-zakladne-latky?Itemid=195.
Týmito štyrmi látkami sme ukončili sériu príspevkov venovanú využitiu základných látok ako náhrady pesticídnych prípravkov pre ochranu rastlín, poľnohospodárskych produktov a na dezinfekciu priestorov, náradia a nástrojov. V súlade s článkom 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 bola prvou základnou látkou schválenou v máji 2014 praslička a zatiaľ poslednou registrovanou základná látkou v. septembri 2018 bol cibuľový olej. V uvedenom období bolo registrovaných 20 základných látok. V roku 2020 sa počíta so schválením ďalších základných látok, ktoré bude možné využiť ako náhradu pesticídnych prípravkov pri ochrane nielen u malých používateľov akými sú záhradkári, ale aj vo väčšom rozsahu najmä v ekologickom poľnohospodárstve. So všetkými novými zmenami v databáze pesticídnych prípravkov Komisie EÚ novými odporúčaniami používania základných látok v ekologickej výrobe Vás oboznámime v niektorom ďalšom príspevku.
Poďakovanie:
Vypracovanie tohto materiálu bolo financované Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v rámci riešenia úlohy odbornej pomoci s názvom „Využitie základných látok v ochrane rastlín“.
