Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Ochrana rastlín / Odborné články

Základné látky – alternatívna ochrana rastlín v poľnohospodárstve (V.)

17-01-2022
Ing. Božena Šoltysová, PhD.; Ing. Martin Danilovič, PhD. | bozena.soltysova@nppc.sk
NPPC - Výskumný ústav agroekológie Michalovce

Novou alternatívou priamej ochrany rastlín je, mimo riadne autorizovaných prípravkov uvedených v platných zoznamoch, používanie aj registrovaných základných látok. Ako už bolo spomenuté v predchádzajúcich častiach tejto série príspevkov, termínom základné látky sa označujú látky, ktoré nie sú primárne určené pre použitie ako prípravky na ochranu rastlín, ale môžu sa používať buď pre ochranu rastlín a poľnohospodárskych produktov, alebo tiež na dezinfekciu priestorov, náradia a nástrojov. K ďalším schváleným základným látkam patrí ocot, hydrogénuhličitan sodný a peroxid vodíka, ktoré boli registrované Európskou úniou nielen ako náhrada fungicídov, ale majú aj baktericídne, prípadne herbicídne účinky. Z týchto základných látok má najširšie uplatnenie ocot.

Ocot bol schválený ako základná látka vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 2019/149 z 30. januára 2019 v súlade Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh. V revíznej správe Komisie sú uvedené vlastnosti a použitie základnej látky ocot(SANCO/12896/2014 – rev. 3 zo dňa 13. decembra 2018).

Ocot je prírodný produkt fermentácie, ktorý sa bežne používa ako potravina. Ocot by mohol byť považovaný za látku ohrozujúcu ľudí vzhľadom na inhalačnú toxicitu kyseliny octovej obsiahnutej v octe, čo však pri navrhovanom použití je nepravdepodobné. Analogicky aj riziko vylúhovania octu do podzemnej vody a riziko pre vtáky, cicavce, vodné organizmy, včely, necieľové článkonožce a necieľové poľné rastliny sa považuje za malé alebo zanedbateľné, pretože plánované dávky použitia sú veľmi nízke.

Ocot nemá prirodzenú schopnosť vyvolať endokrinné poruchy, neurotoxické alebo imunotoxické účinky a nepoužíva sa prevažne na účely ochrany rastlín, ale napriek tomu je užitočný pri ochrane rastlín v produkte pozostávajúcom z tejto látky a vody.

Schválené je len použitie octu ako základnej látky, ktorá je fungicídom, baktericídom a herbicídom. Použitie octu ako herbicídu na nepoľnohospodárskych plochách nie je schválené kvôli rizikám vdýchnutia a ekotoxikologickým rizikám. V dôsledku nešpecifických fytotoxických účinkov môžu rezíduá (zvyšky) čerstvého octu zabíjať mladé rastliny.

Ocot v roztoku studenej vody sa používa na ošetrenie semien rôznych plodín, alebo ako dezinfekčný prostriedok mechanických rezných nástrojov. Zabraňuje hubovým a bakteriálnym chorobám prenosným osivom a nástrojmi. Na morenie osiva tesne pred sejbou sa ocot používa pre osivo pšenice letnej (Triticum aestivum), pšenice tvrdej (Triticum durum), pšenice špaldovej (Triticum spelta), jačmeňa siateho (Hordeum vulgare), mrkvy obyčajnej (Daucus carota), rajčiaka jedlého (Solanum lycopersicum), papriky (Capsicum spp.) a kapusty obyčajnej (Brassica oleracea).

Morenie osiva pšenice zabraňuje rozšíreniu húb ako mazľavá sneť pšenicová (Tilletia caries) a mazľavá sneť hladká (Tilletia foetida), hnedej prúžkovitosti jačmeňa (Pyrenophora graminea), alternárii (Alternaria spp.) pri mrkve, rajčiaku a paprike, bakteriálnemu vädnutiu rajčiaka (Clavibacter michiganensis subsp. michiganensis), baktériovej bodkovitosti rajčiaka (Pseudomonas syringae pv. tomato), baktériovej škvrnitosti rajčiaka, baktériovej škvrnitosti listov papriky (Xanthomonas campestris pv. vesicatoria), plesňovcovi cibuľovému a sivej krčkovej hnilobe (Botrytis allii).

Osivo pšenice a jačmeňa, semená mrkvy, rajčiaka, papriky a kapusty sa ošetrujú tesne pred sejbou v jeseni alebo v jari. Na ošetrenie osiva a semien sa používa 25 až 50 g účinnej látky (vyjadrené ako kyselina octová) na 100 kg osiva. Semená sú dočasne namočené do roztoku octu.

Ocot sa používa na dezinfekciu náradia použitého pred pílením alebo rezaním s koncentráciou 4 g účinnej látky (kyselina octová) na kg roztoku (50 ml 8 % octu zriediť s 950 ml vody). Dezinfekcia náradia použitého pred pílením alebo rezaním sa realizuje jeden krát za deň alebo pred každým použitím na zabránenie šírenia baktérie Pseudomonas syringae pv aesculi pre dreviny ako pagaštan konský, pagaštan pleťový, všetky druhy javorov; na zabránenie šírenia spály ružokvetých (Erwinia amylovora)pre ružovité rastliny, rody hloh, muchovník, arónia, dulovec, skalník, dula, jabloň, fotínia, nátržník, slivka, hlohyňa, hruška, ruža, jarabina, tavoľník; na zabránenie šírenia bakteriálnej spály, baktériového odumierania (Pseudomonas syringae pv. Syringae)pre okrasné rastliny, vrátame rodov javor, skalník, bršlen, zlatovka, magnólia, pajazmín, topoľ, slivka, hruška, ruža, ostružina, orgován, brusnica; na zabránenie šírenia drevokazných húb, z rodu ohňovec (Phellinus), práchnovca kopytovitého (Fomes fomentarius) pre rody platan, slivka, pagaštan, sofora, lipa; na zabránenie šírenia húb z rodu ophiostoma (Ophiostoma spp.) napádajúcich cievne zväzky pre rod brest; na zabránenie šírenia vädnutia s pôvodcom z rodu verticilium (Verticillium spp.) pre rod javor a pajaseň žliazkatý a na zabránenie šírenia rakoviny kôry (Cryptostroma corticale) pre rody javor, pagaštan a buk.

Ocot sa používa aj ako herbicíd pre liečivé aromatické rastliny a rastliny na výrobu parfumov pestované vonku, na poli alebo v skleníkoch. Ako herbicíd sa používa ocot s koncentráciou 10 %. Ošetrenie musí byť uskutočnené minimálne 24 a viac hodín po daždi. Ocot je fytotoxický pre rastliny, môže zničiť mladé rastliny. Ochranná lehota po postreku je viac ako 120 dní.

Obr. 1

Obr. 1: Ocot je registrovanou základnou látkou s fungicídnymi, baktericídnymi a herbicídnymi účinkami
(foto Ing. Danilovič, PhD.)

Hydrogénuhličitan sodný bol schválený ako základná látka vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 2015/2069 z 17. novembra 2015 v súlade Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh. V revíznej správe Komisie sú uvedené vlastnosti a použitie základnej látky hydrogénuhličitan sodný (SANTE/10667/2015 – rev. 4 zo dňa 26. januára 2018).

Hydrogénuhličitan sodný alebo jedlá sóda bikarbóna sa používa ako náhrada fungicídov a herbicídov. Aplikuje sa vo forme vodného roztoku, prípadne ako suchý prášok. Vo forme vodného roztoku sa používa proti múčnatkám (Sphaerotheca spp., Oidium spp.) na zelenine, mäkkom ovocí a okrasných rastlinách, múčnatke viniča (Uncinula necator) na viniči hroznorodom (Vitis vinifera), proti chrastavitosti jabĺk (Venturia inaequalis) na jabloni domácej (Malus domestica), proti skladovým chorobám ako penicil (Penicillium italicum) a penicil dlaňový (Penicillium digitatum) na ovocí rôznych druhov (pomaranče, čerešne, jablká, papája). Sóda ako suchý prášok sa aplikuje proti machorastom, lišajníkom, pečeňovkám a rožtekom pre rastliny pestované v nádobách.

Pre zeleninu, mäkké ovocie a okrasné rastliny sa hydrogénuhličitan sodný aplikuje postrekom vodným roztokom s koncentráciou 0,33 až 1,0 %. Celková dávka sódy na jedno ošetrenie je 2 – 5 kg.ha-1. Počas vegetácie sa odporúča realizovať 1 až 8 postrekov v 10 dňových intervaloch. Hydrogénuhličitan sodný pre vinič a jablone sa aplikuje v celkovej dávke na jedno ošetrenie 2,5 – 5 kg.ha-1 (0,5 – 1 % vodný roztok). Počas vegetácie sa odporúča realizovať 1 až 8 postrekov v 10 dňových intervaloch. Pre vinič sa postreky hydrogénuhličitanom sodným realizujú v období od dvoch vyvinutých listov (BBCH 12) do nástupu zberovej zrelosti bobúľ (BBCH 89). Pre jablone sa odporúča postreky realizovať v období od vytvorenia zelených špičiek listov, 10 mm nad kvetnými pukmi – myšie uško (BBCH 10) po pokročilé zretie (BBCH 85). Pozberané ovocie rôznych druhov sa chráni krátkodobým namáčaním alebo postrekom 1 až 4 % roztokom hydrogénuhličitanu sodného 1 až 2 krát v 10 dňových intervaloch. Ochranná lehota po použití hydrogénuhličitanu sodného je jeden deň.

Hydrogénuhličitan sodný sa využíva aj ako náhrada herbicídov. Pre rastliny pestované v nádobách po vzídení koncom leta alebo zimy sa používa hydrogénuhličitan sodný vo forme suchého prášku v celkovej dávke 122 kg.ha-1.

Obr. 2

Obr. 2: Hydrogénuhličitan sodný je základnou látkou registrovanou ako náhrada fungicídov a herbicídov
(foto Ing. Danilovič, PhD.)

Peroxid vodíka bol schválený ako základná látka vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 2017/409 z  8. marca 2017 v súlade Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh. V revíznej správe Komisie sú uvedené vlastnosti a použitie základnej látky peroxid vodíka (SANTE/11900/2016 – rev. 1 zo dňa 24. januára 2017).

Koncentrácia účinnej látky v roztoku má byť nižšia ako 5 %. Pri takejto koncentrácii sa predpokladá nízka škodlivosť pri podráždení pokožky, očí a dýchacích ciest. Roztoky peroxidu vodíka sa používajú na dezinfekciu poľnohospodárskych rezných nástrojov a na ošetrovanie osiva a neaplikujú sa postrekom, preto pre operátorov, pracovníkov, okolo stojacich osôb a obyvateľov je možné expozíciu prostredníctvom orálnej cesty považovať za zanedbateľnú. Najvyššia navrhovaná koncentrácia peroxidu vodíka (5 %) si však vyžaduje klasifikáciu peroxidu vodíka ako „H319“ na základe ľudovo nazvanej H-vety, čo je vlastne štandardné upozornenie o bezpečnosti chemických látok a ich zmesí. Peroxid vodíka je na základe H-vety označený za látku, ktorá „Spôsobuje vážne podráždenie očí“.

Fungicídne a baktericídne účinky má peroxid vodíka, ktorý sa používa pri ošetrovaní osiva a na dezinfekciu poľnohospodárskych rezných nástrojov. Pri ošetrení (morení) osiva šalátu siateho chráni pred patogénom baktériovej škvrnitosti listov (Xanthomonas campestris pv. vitians) a záhradných kvetov ako cínia pôvabná pred hubami, najmä patogénnymi ako alternáriová škvrnitosť (Alternaria zinniae, Alternaria alternata) a rod fuzárium (Fusarium spp.) sa semená ponoria do pripraveného roztoku peroxidu vodíka na 5 až 15 minút. Na morenie osiva šalátu sa používa 1,0 – 1,5 % a semien kvetov cínie 2,5 – 4,9 % roztok peroxidu vodíka. Peroxidom vodíka sa ošetruje osivo, ktoré sa používa vonku na poli alebo v skleníkoch. Osivo sa ošetruje tesne pred sejbou.

Peroxid vodíka sa používa aj na dezinfekciu mechanických rezných nástrojov pred ich každým použitím v porastoch rajčiaka jedlého a papriky ročnej. Chráni zeleninu, pestovanú v skleníkoch, pred napadnutím pôdnymi baktériami spôsobujúcimi choroby ako hnedá hniloba zemiakov (Ralstonia solanacearum) a pleseň sivá (Botrytis cinerea). Na dezinfekciu rezných nástrojov sa používa 1,5 % až 3,0 % roztok peroxidu vodíka. Čakacia doba je 30 sekúnd po opláchnutí.

Peroxid vodíka nemá okamžitý alebo oneskorený škodlivý účinok na zdravie ľudí alebo zvierat, ani neprijateľný vplyv na životné prostredie, keď sa používa v súlade s navrhovaným použitím.

Obr. 3

Obr. 3: Peroxid vodíka je registrovanou základnou látkou s fungicídnymi a baktericídnymi účinkami
(foto Ing. Danilovič, PhD.)

Základné látky ocot, hydrogénuhličitan sodný a peroxid vodíka, ktoré sú registrované ako náhrada fungicídov, baktericídov, prípadne herbicídov sú uvedené aj na webovej stránke http://www.nppc.sk/index.php/sk/component/content/article/2-all/582-zakladne-latky?Itemid=195.

Ocot, hydrogénuhličitan sodný a peroxid vodíka boli Európskou úniou schválené ako náhrada fungicídnych, baktericídnych a herbicídnych prípravkov používaným k ochrane širokého spektrá rastlín. Použitie uvedených substancií umožní znížiť spotrebu synteticky vyrábaných pesticídov a významne znížiť nebezpečenstvo kontaminácie pôdy, vody a vzduchu rizikovými látkami. Súčasne náhrada pesticídov základnými látkami bude mať pozitívny prínos pre človeka, pretože sa zníži zaťaženie potravového reťazca škodlivými látkami a zvýši sa produkcia bezpečných potravín.

Poďakovanie:

Vypracovanie tohto materiálu bolo financované Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v rámci riešenia úlohy odbornej pomoci s názvom „Využitie základných látok v ochrane rastlín“.