Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Ochrana rastlín / Odborné články

Regulovaní nekaranténni škodcovia únie na zemiakoch

12-01-2022
Ing. Alena Škuciová | Alena.Skuciova@uksup.sk
ÚKSÚP-Odbor ochrany rastlín Topoľčany

Do zoznamu regulovaných nekaranténnych škodcov únie sú zaradení živočíšni škodcovia, hubové ochorenia, baktériové ochorenia, ochorenia spôsobené fytoplazmami a ochorenia spôsobené vírusmi. Z uvedených skupín sú do zoznamu zaradené na zemiakoch iba vírusové ochorenia.

Vírusové ochorenia rastlín spôsobujú fytovírusy. Vírusy sú nebunkové organizmy. Pre svoje malé rozmery sa dajú pozorovať elektrónovým mikroskopom. Definujú sa aj ako molekulárne vnútrobunkové parazity na genetickej úrovni. Život vírusov je závislý od konkrétneho hostiteľa, pretože nie sú schopné zabezpečiť si všetky životné funkcie. Na rastlinách spôsobujú rôzne deformácie a odumieranie rastlinných orgánov, chlorózy listov a pod. Do buniek hostiteľskej rastliny vstupujú cez mechanicky spôsobené rany, prostredníctvom vektorov, prípadne sa dostanú priamo do vaječnej bunky peľom.

Tospovírus bronzovitosti rajčiaka Tomato spotted wilt tospovirus (TSWV)

Vírus je celosvetovo rozšírený. V chladnejších oblastiach sa viróza vyskytuje najmä v rýchliarňach, v teplejších oblastiach virózu možno nájsť aj v poľných podmienkach. Rozšírenie vírusu súvisí s rozšírením hlavného vektora virózy strapky západnej Frankliniella occidentalis. Má veľmi široký okruh hostiteľských rastlín z viac ako 80 čeľadí, najmä ľuľkovité (Solanceae), astrovité (Asteraceae), iskiernikovité (Ranunculaceae), bôbovité (Fabaceae) a iné. Z úžitkových rastlín sú citlivé najmä plodiny: rajčiak, paprika, baklažán, zemiak, tabak, zeler, hrach, fazuľa, šalát, kapusta, podzemnica olejná, melón cukrový. Z okrasných rastlín sú náchylné: netýkavka, chryzantéma, astra, gerbera, georgína, cínia, nechtík lekársky, cyklámen, muškát, begónia, petúnia, asparágus a mnohé ďalšie.

Príznaky a prenos

Ochorenie začína drobnými neostroohraničenými chlorotickými alebo bronzovými škvrnami najskôr na báze listov, často sa šíriacimi po žilnatine, ktoré postupne nekrotizujú. Listy sa deformujú, krútia smerom nadol, stonky sa ohýbajú, žilky hrubnú. Na listových stopkách alebo na stonke sa objavujú tmavohnedé až čierne pásiky. Na plodoch sa objavujú vpadnuté, sústredené, jasné až nekrotické kruhové vzory zasahujúce do vnútra pletiva.

Výrazné sú žlté až hnedé koncentrické krúžky, alebo rôzne kresby. Príznaky môžu byť ovplyvnené poškodením časti rastliny saním strapkami. Vektorom ochorenia sú strapky. Ochorenie prenášajú naše domáce druhy: Trips tabaci, Frankliniella tenuicornis, Frankliniella fusca a udomácnený druh strapka západná Frankliniella occidentalis. Strapky sa môžu nakaziť len v štádiu lariev po 15 minútovom saní, potom nastáva latentné štádium 3-10 dní. Prenos infekcie perzistentne spôsobujú dospelé strapky, najefektívnejšie po 22-30 dňoch. Strapka prenáša infekciu TSWV počas celej doby života, čo môže byť aj 3 mesiace. Infekcia TSWV neprechádza na potomstvo. Prenos infekcie dochádza živými infikovanými rastlinami a ich časťami. Ľahko sa šíri pri vegetatívnom množení (odrezkami, odnožami, hľuzami, cibuľami), infikovanými larvami a imágami na rastlinách, v prepravkách, v substrátoch a na odevoch. Prenos semenom sa nedokázal.

Obr. 1

Obr. 1: Napadnutá hľuza zemiaka

Obr. 2

Obr. 2: Príznaky nadnutia TSWV na liste zemiaka

Obr. 3

Obr. 3: Zdeformované zelené plody rajčiaka

Zvinutka zemiakov Potato leaf roll virus – PLRV

Vírus zvinutky zemiakov obsahuje jednoreťazcovú RNA v bielkovinovom obale. Patrí do skupiny lutoevírusov, teda vírusov prenosných voškami. Vošky tento vírus prenášajú perzistentným spôsobom, to znamená, že vírus sa stane súčasťou organizmu vošky, čím sa voška stáva jeho hostiteľom a trvalým prenášačom. Reprodukcia prebieha v tele vošky. Nie je viditeľný bez použitia elektrónkového mikroskopu.

Prejavy a šírenie

Prejavy primárnej infekcie PLRV sú zvyčajne slabšie, pretože ide o infekciu, ku ktorej došlo v priebehu vegetácie a nezasiahla ešte hľuzy. Sekundárna infekcia pochádza z infikovaných hľúz, príznaky sú väčšinou veľmi výrazné. Sekundárne príznaky je možno spozorovať už na rastlinách cca 15 cm vysokých. Na starších rastlinách sa symptómy zvýrazňujú.Prejavujú sa inhibíciou rastu, skrátením internódií, chlorózou rastlín a typickým stáčaním spodných a neskôr aj vyššie položených listov. Listy sú tuhé, kožovité, niekedy s farbou do fialova, hlavne na okrajoch a špičke. Pri stisnutí listy praskajú a vydávajú typicky papierový zvuk. Trs má často metlovitý vzhľad. Infikované hľuzy niektorých odrôd klíčia nitkovito. Primárne príznaky sa objavujú podľa doby infekcie od júla až do konca vegetácie. Objavujú sa predovšetkým na mladých lístočkoch, ktoré sú svetlejšej, až žltej farby, u niektorých odrôd sú okraje červenkasté. Lístky sú často vzpriamené, mierne sa stáčajú pozdĺž hlavného nervu. Ak dôjde k infekcii až v závere vegetácie, potom často primárne príznaky chýbajú. V závistosti od druhu a kmeńa vírusu prenos je možný sadivom,cez rany v tkanive, šťavou alebo prostredníctvom biologických prenášačov – vektorov, prípadne kombináciou týchto spôsobov.

Najdôležitejším prenášačom sú vošky, hlavne voška broskyňová Myzus persicae . Z hľadiska šírenia vírusových chorôb zemiakov je významná doba náletu, sila a druhové zastúpenie vektorov. Veľmi významná je aj prítomnosť či absencia infekčných zdrojov, vek a stav rastlín v čase nebezpečného náletu vektorov a realizovaná ochrana. V našich pôdnych a klimatických podmienkach je výskyt vošiek a ich počet vyšší než v prímorských, severnejšie položených štátoch.

Ochrana

proti vírusovým chorobám zemiakov sa vykonáva v rámci množenia zemiakového sadiva. Je to systém komplexnej semenárskej agrotechniky a množenie sadby pre túto činnosť v najlepších oblastiach za predpokladu vyrovnanej výživy.

  • Všetky vírusové choroby zemiakov sú prenosné sadivom. Z tohto dôvodu je nutné sadiť iba certifikované sadivo, ktoré má stanovené vysoké kvalitatívne parametre, vrátane stanoveného maximálneho prípustného výskytu vírových chorôb.
  • Jednotlivé odrody zemiakov vykazujú rozdielnu náchylnosť voči jednotlivým vírusom. Preto je nutné dokonale poznať pestovanú odrodu, jej náchylnosť a odolnosť k jednotlivým vírusom.
  • Ochranu proti voškám v porastoch sadivových zemiakov je nutné robiť včas a opakovať ju podľa náletu vošiek
  • V množiteľských porastoch je nutné sústavne vykonávať negatívne výbery, odstraňovať vírusové infekčné zdroje.
  • Taktiež významným faktorom je dodržiavanie izolačných vzdialeností a včasná desikácia porastov.

Obr. 4

Obr. 4: Príznaky PLRV na porastoch zemiakov

Viroid vretenovitosti hľúz zemiakov Potato Spindle Tuber Viroid (PSTVd)

Viroidy sú malé, kruhové, jednoreťazcové molekuly RNA. Skladajú sa iba z infekčnej nukleovej kyseliny, bez bielkovinového obalu a sú schopné samostatnej replikácie v hostiteľskej rastline. Viroidy sa množia pri relatívne vysokých teplotách (okolo 35°C),najmä v tropických a subtropických oblastiach, v miernom pásme najmä pri skleníkových kultúrach. Prirodzenými hostiteľmi sú rastliny z čeľade Solanaceae: divorastúce rastliny, napr.ľuľok čierny, sladkohorký a durman ale aj okrasné rastliny, napr. Solanum jasminoides a z rodov Petunia a Brugmansia – Datura.

Príznaky PSTVd na zemiakoch

Pre vznik symptómov sú spravidla optimálne vyššie teploty (30 – 33 °C). Pri miernej infekcii je obtiažne poznať infekciu na poli pred dozretím rastliny. Vo väčšine podmienok sa choroba na nadzemných častiach neprejavuje. Pri priamom pohľade na rastliny zhora môže byť zreteľné pravotočivé skrúcanie byle.

Po dozretí rastliny sú zreteľné príznaky na hľuzách. Symptómy v prvom roku môžu byť prehliadané kvôli ich podobnosti s inými chorobami. Akútnejšie symptómy sa prejavujú pri opakovanom pestovaní jedincov z infikovanej sadby. Najväčšie straty sa dosahujú v 3. a 4. roku presadby.

Pri silnej infekcii sú celé rastliny silne zakrpatené, vzpriamené, tenšie ako normálne (vretenovité). Stonky sú rozvetvené a vetvičky sú v ostrom uhle k stonke. Listy bývajú menšie, predĺžené, deformované. Môže dochádzať k hromadeniu pigmentu na vrchole výhonku - tmavozelené až šedivé zafarbenie, niekedy po antokyáne. Vrcholové listy sú silne redukované, skrútené nahor a vyháňajú bočné výhonky, ktoré spôsobujú lokálnu metlovitosť vňate. Na hlavnej stonke a listoch sa neskoršie vytvárajú nekrózy.

Rozšírenie a prenos

PSTVd je rozšírený na rôznych lokalitách všetkých kontinentoch. Ochorenie bolo zaznamenané na zemiakoch vo východoeurópskych zemiach, napr. v Poľsku, Bielorusku, Rusku a pod. V rôznych štátoch EÚ bol jeho výskyt potvrdený na rajčiakoch a okrasných rastlinách, napr.: VB, Francúzsko, Holandsko, Slovinsko, Belgicko, Nemecko, ale aj u nás, v Čechách a na rastlinách pôvodom z Izraela.

Viroid prezimuje väčšinou v hľuzách zemiakov. V našich podmienkach pri mechanizovanom zbere silne napadnuté hľuzy PSTVd zemiakov pravdepodobne ostávajú na parcele, kde v zimnom období vymrznú. Do ďalšieho vegetačného obdobia sa tak v hľuzách zemiakov môže ochorenie prenášať len obmedzene.

Počas vegetácie sa PSTVd ľahko prenáša mechanicky

  • medzi rastlinami,
  • prostredníctvom človeka a používaných nástrojov,
  • kontaminovaným hmyzom v úlohe pasívneho mechanického prenášača (viroid nie je v tele vektora perzistentný),
  • infikovanými larvami háďatiek.

PSTVd sa môže sa prenášať semenom, najmä pri rajčiaku.

PSTVd je ľahko je prenosný vegetatívnym množením z nakazených materských rastlín v latentnej forme, bez príznakov, najmä pri okrasných rastlinách a môže tak dôjsť k jeho masívnemu rozšíreniu.

Ochrana

  • používanie zdravého certifikovaného sadiva testovaného na PSTVd,
  • pri množení okrasných rastlín používanie testovaného množiteľského materiálu,
  • pravidelná kontrola, skoré rozpoznanie a identifikácia ochorenia,
  • odstránenie infikovaných rastlín,
  • správne hygienické postupy a zvyklosti, dezinfekcia použitého náradia, vyhýbanie sa kontaktov listov,
  • zamedzenie šíreniu škodcov ochrannými postrekmi - používanie insekticídov,
  • likvidácia burinných hostiteľov v blízkom okolí.

Obr. 5

Obr. 5: PSTVd na hľuzách

Obr. 6

Obr. 6: PSTVd na vňati