Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Ochrana rastlín / Odborné články

Základné látky – alternatívna ochrana rastlín v poľnohospodárstve (III.)

04-01-2022
Ing. Božena Šoltysová, PhD.; Ing. Martin Danilovič, PhD. | [email protected]
NPPC - Výskumný ústav agroekológie Michalovce

K ochrane rastlín pred škodlivými činiteľmi sa využívajú aj rastliny ako Urtica spp. a Salix spp. kôra, ktoré patria k základným látkam schváleným Európskou úniou ako náhrada pesticídnych prípravkov.

Urtica spp. (druhy rodu pŕhľava) bola schválená ako základná látka vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 2017/419 z 9. marca 2017 v súlade Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh. V revíznej správe Komisie sú uvedené vlastnosti a použitie základnej látky Urtica spp. (SANTE/11809/2016–rev. 0.1 zo dňa 24. januára 2017).

Obr. 1

Obr. 1: Urtica spp. (druhy rodu pŕhľava) je schválenou základnou látkou k ochrane rastlín s insekticídnymi, fungicídnymi a akaricídnými účinkami
(foto Ing. Danilovič, PhD.)

Urtica spp. a ich extrakty sa používajú ako potraviny a ako tradičný liek. Zriedené extrakty pŕhľavy neobsahujú škodlivé zložky v koncentráciách, ktoré majú nepriaznivý vplyv na zdravie ľudí alebo zvierat. Nehygienické podmienky počas procesu máčania môžu viesť ku kontaminácii a zvýšeniu patogénnych organizmov, ako napríklad Escherichia coli. To predstavuje riziko pre bezpečnosť potravín, keď sa pripravená kvapalina aplikuje na konzumované časti plodiny. Aby sa zabránilo kontaminácii extraktu a potenciálne i následne pozberanej plodiny, musia byť použité správne hygienické postupy.

Pŕhľavy sú všadeprítomné buriny, ktoré odumierajú na konci vegetačného obdobia a zanechajú na pôde rastlinné zvyšky. Takéto zvyšky a látky emitované z týchto zvyškov nemajú škodlivé účinky na životné prostredie. Z tohto dôvodu je nepravdepodobné, že by kompostovaný alebo zriedený výluh pŕhľavy bol neprijateľným rizikom pre pôdne článkonožce.

Schválené je použitie pŕhľavy len ako základnej látky, ktorá je insekticídom, fungicídom a akaricídom. Pri použití na ochranu rastlín postrekom sa pŕhľava naseká a fermentuje v pitnej vode (75 g.l-1 čerstvých alebo 15 g.l-1 suchých listov pŕhľavy). Zmes sa každý deň zamieša a maceruje 3 až 4 dni pri teplote 20 °C. Macerát sa prefiltrujte a filtrát zriedi v 5-násobnom objeme pitnej vody Hodnota pH by mala byť v rozmedzí 6 až 6,5. Macerát je potrebné držať v uzavretej a označenej nádobe.

Tento macerát (dispergovateľný koncentrát) je registrovaný ako prípravok proti hmyzu na ovocných stromoch ako jabloň domáca, slivka domáca, broskyňa obyčajná, hruška obyčajná, ríbezľa červená, orech a čerešňa, pre strukoviny ako fazuľa záhradná, pre ľuľok zemiakový, pre listovú zeleninu ako šalát siaty, pre kapustovité ako kapusta obyčajná, kapusta repková a reďkev siata, pre bazu červenú, rody ruža a tavoľník. Zároveň pŕhľava je odporúčaná proti roztočom pre strukoviny ako fazuľa záhradná, vinič hroznorodý a proti hubovým chorobám pre rody kapusta a horčica, reďkev siatu, uhorky siate, ovocné stromy, vinič hroznorodý a ľuľok zemiakový.

Odvar sa aplikuje postrekom na hmyz ako voška broskyňová (Myzus persicae), voška ružová (Macrosiphum rosae), vlnačka krvavá (Eriosoma lanigerum), voška ríbezľová (Cryptomyzus ribis), stromárka orechová (Callaphis juglandis),voška čerešňová (Myzus cerasi), voška maková (Aphis fabae), voška kapustová (Brevicoryne brassicae), voška čiernoríbezľová (Nasonovia ribis nigri), voška bazová (Aphis sambuci), voška ružová (Macrosyphum rosae), voška tavoľníková (Aphis spiraephaga), skočka kapustová (Phyllotreta nemorum), molička kapustová (Plutella xylostella), obaľovač jablčný (Cydia pomonella), postrekom proti roztočom ako roztočec chmeľový (Tetranychus urticae), proti hubovým chorobám ako alternária (Alternaria sp.), múčnatka repová (Erysiphe polygoni), čerň striedavá špeciálna forma na tekvicovitých (Alternaria alternata f. sp. cucurbitae), čerň striedavá (Alternaria alternata), monilióza kôstkovín (Monilinia laxa), pleseň sivá (Botrytis cinerea), korenec poplazový (Rhizopus stolonifer), perenospóra viniča (Plasmopara viticola), pleseň zemiakov (Phytophthora infestans), múčnatka uhorková (Podosphaera xhantii), hubové choroby na koreňoch ako koreňové hniloby semenáčikov (Pythium spp.), alternáriová škvrnitosť rajčiakov (Alternaria porri f. sp. solani), septorióza rajčiakov (Septoria lycopsersici), okrasné kryptogamné choroby, čierna škvrnitosť listov ruží (Marsonia spp.), hrdza ružová (Phragmidium mucronatum), choroby spôsobujúce kučeravosť listov, moniliózy, múčnatky a plesne.

Pripravený odvar sa aplikuje štandardným postrekom na list, výhonky alebo priamo na hmyz v období rizika nákazy. Preventívne ošetrenie je neefektívne.

Proti hmyzu sa postreky realizujú v jari až v lete na ovocných stromoch (jabloň, slivka, broskyňa, ríbezľa, orech, čerešňa) do zberovej zrelosti – plody sú vhodné na zber (BBCH 87), na strukovinách ako fazuľa záhradná do plnej zrelosti (BBCH 89), na zemiakoch do konca tvorby hľúz (BBCH 49), pre listovú zeleninu ako šalát siaty a kapustovité ako kapusta obyčajná, kapusta repková a reďkev siata do 9 a viac pravých listov plne vyvinutých (BBCH 19) a pre bazu červenú, rody ruža a tavoľník. Postreky sa realizujú opakovane 1 až 5 krát v 7 až 15 dňových intervaloch.

Proti roztočom na fazuli záhradnej a viniči hroznorodom sa postreky realizujú v jari až v lete do plnej zrelosti (BBCH 89) fazule a bobúľ viniča zrelých pre zber (BBCH 89). Odporúča sa 1 až 6 postrekov v 7 až 21 dňových intervaloch. Pri viniči sa odporúča realizovať tri postreky pred kvitnutím a tri po odkvitnutí.

Proti hubovým chorobám sa postreky realizujú v jari až v lete do dosiahnutia typickej listovej hmoty (BBCH 49) na kapustovitých plodinách (rod kapusta, rod horčica, reďkev siata), do typickej farby plnej zrelosti (BBCH 89) uhorky siatej, do plodov vhodných na zber (BBCH 87) pre ovocné stromy (jabloň, slivka, broskyňa, čerešňa), do bobúľ zrelých pre zber (BBCH 89) pre vinič, do konca tvorby hľúz (BBCH 49) pre zemiaky. Postreky sa realizujú 1 až 6 krát v 7 až 15 dňových intervaloch.

Pŕhľava sa môže použiť aj ako zložka mulču. Pri mulčovaní sa suchý rastlinný materiál (nadzemná časť pŕhľavy) zmieša s mulčom v množstve 83 g pŕhľavy na kg mulču. Proti hubovým chorobám pre uhorky siate, rajčiak jedlý a okrasné stromy a ruže sa pŕhľava ako súčasť mulču aplikuje jednorazovo.

Ochranná lehota po postreku odvaru pŕhľavy proti hmyzu, roztočom a hubovým chorobám pre všetky plodiny je 7 dní, pri použití pŕhľavy ako zložky mulču proti hubovým chorobám nie je žiadna.

 

Salix spp. kôra (kôra z vŕby) bola schválená ako základná látka vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 2015/1107 z 8. júla 2015 v súlade Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh. V revíznej správe Komisie sú uvedené vlastnosti a použitie základnej látky Salix spp. kôra (SANCO/12173/2014–rev. 4 zo dňa 29. mája 2015).

Urtica spp. (druhy rodu pŕhľava) bola schválená ako základná látka vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 2017/419 z 9. marca 2017 v súlade Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh. V revíznej správe Komisie sú uvedené vlastnosti a použitie základnej látky Urtica spp. (SANTE/11809/2016–rev. 0.1 zo dňa 24. januára 2017).

Obr. 2

Obr. 2: Salix spp. kôra (kôra z vŕby) je základnou látkou registrovanou ako náhrada fungicídnych prípravkov
(foto Ing. Danilovič, PhD.)

Schválené je použitie kôry Salix spp. len ako základná látka, fungicíd, ktorý má vyvolávajúci účinok na mechanizmy sebaobrany plodín. Salix spp. kôra sa používa na ochranu rastlín vo forme vodného odvaru. Vodný odvar sa vyrobí z drvenej kôry rôznych druhov vŕb, najčastejšie vŕby bielej (Salix alba).

Salix alba je druh vŕby pôvodom z Európy a západnej a strednej Ázie. Použitie kôry Salix je tradične používané vo viacerých krajinách EÚ a používa sa najmenej 30 rokov v medicíne, ako to vyžaduje smernica 2001/83/ES o tradičných rastlinných liečivých produktoch.

Salix spp. kôra sa podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009 nepovažuje za látku vzbudzujúcu obavy, pretože jej zložky, ktoré by mohli vyvolať obavy, nepredstavujú viac ako 0,1 % (hmotnostné percento) v roztoku aplikovanom na pole. Salix spp. kôra nemá okamžitý alebo oneskorený škodlivý účinok na zdravie ľudí alebo zvierat, ani neprijateľný vplyv na životné prostredie, keď sa používa v súlade s plánovaným účelom.

Odvar na použitie sa pripraví tak, že 30 litrov prírodnej alebo dažďovej vody sa zohreje na 80 °C (nádrž z nehrdzavejúcej ocele s krytom), do vody sa vloží 200 g vŕbovej kôry a teplota 80 °C sa udržuje počas 2 hodín. Po ochladení a filtrácii sitom z nehrdzavejúcej ocele sa pH upraví na 6,2 a odvar sa zriedi 3 násobne vodou. Teoretická koncentrácia vŕbovej kôry v pôvodnom odvare je 6,67 g.l-1 a po 3 násobnom zriedení je v konečnom prípravku aplikovanom na rastliny koncentrácia vŕbovej kôry 2,22 g.l-1. Takto pripravený prípravok sa musí aplikovať do 24 hodín od prípravy, aby sa zabránilo potenciálnej mikrobiologickej kontaminácii, ktorá sa môže vyskytnúť počas skladovania.

Tento odvar je registrovaný ako náhrada fungicídov pre ovocné stromy ako broskyňa obyčajná (Prunus persica) a jabloň domáca (Malus domestica) a pre vinič hroznorodý (Vitis vinifera).

Odvar sa aplikuje postrekom na listy proti hubovým chorobám ako kučeravosť broskyňových listov (Taphrina deformans), chrastavitosť jabĺk (Venturia inaequalis), múčnatka jabloňová (Podosphaera leucotricha), perenospóra viniča (Plasmopara viticola) a múčnatka viniča (Uncinula necator).

Pripravený odvar (dispergovateľný koncentrát) sa aplikuje štandardným postrekom na list v období rizika nákazy. Pre jabloň a broskyňu sa postreky realizujú v jari, 2 – 6 krát v 7 dňových intervaloch. Pre broskyňu sa postreky realizujú v období od vzniku prvých listov separovaných, keď zelené šupinky sú jemne otvorené, teda od začiatku rozvíjania listov (BBCH 10) do vzniku ružového puku, keď kališné lístky sú otvorené, špičky okvetných lístkov sú viditeľné a jednotlivé kvety s bielymi alebo ružovými korunnými lupienkami sú stále uzavreté (BBCH 57). Pre jabloň sa postreky realizujú v období od pučania púčikov, keď viditeľné kvety sú obklopené špičkami zelených listov (BBCH 53) do dokvitania, keď väčšina korunných lupienkov je už opadaná (BBCH 67). Pre vinič sa postreky realizujú v jari až v lete, od začiatku vývinu 1. listu (BBCH 10) do celkom vyvinutej metliny oddelených kvetov (BBCH 57). Počas vegetácie sa odporúča realizovať 2 – 6 postrekov v 7 dňových intervaloch.

Ochranná lehota po aplikácii postreku pre ovocné stromy a vinič nie je žiadna. Postrek nie je možné realizovať pri vysokých teplotách.

Urtica spp. a Salix spp. kôra, teda Európskou úniou schválené základné látky rastlinného pôvodu, majú uplatnenie pri ochrane širokého spektrá rastlín a ich použitie bude mať pozitívny prínos, pretože obmedzením použitia syntetických pesticídov sa zníži nebezpečenstvo kontaminácie pôdy, následne vody a vzduchu.

Poďakovanie:

Vypracovanie tohto materiálu bolo financované Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v rámci riešenia úlohy odbornej pomoci s názvom „Využitie základných látok v ochrane rastlín“.