Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Ochrana rastlín / Odborné články

Základné látky – alternatívna ochrana rastlín v poľnohospodárstve (II.)

08-12-2021
Ing. Božena Šoltysová, PhD.; Ing. Martin Danilovič, PhD. | bozena.soltysova@nppc.sk
NPPC - Výskumný ústav agroekológie Michalovce

V predchádzajúcom článku bola uvedená možnosť ochrany rastlín pred škodlivými činiteľmi a udržaním ich pod prahom ekonomickej škodlivosti využitím registrovaných základných látok. Prvú skupinu základných látok tvoria látky rastlinného pôvodu, z ktorých sa musia vopred pripraviť výluhy, extrakty alebo maceráty, ktoré sa následne aplikujú k ochrane rastlín. K rastlinám registrovaným ako základné látky patria Equisetum arvense L. (praslička roľná), Salix spp. kôra (kôra z vŕby) a Urtica spp.(druhy pŕhľavy).

Equisetum arvense L.(praslička roľná) bola schválená ako prvá základná látka vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 462/2014 z 5. mája 2014 v súlade Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a so zmenou a doplnením prílohy k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011. V revíznej správe Komisie sú uvedené vlastnosti a použitie základnej látky Equisetum arvense L. (SANCO/12386/2013– rev. 7 zo dňa 20. júla 2017).

Obr.

Obr.: Equisetum arvense L. (praslička roľná) je prvou registrovanou náhradou fungicídnych prípravkov so širokým uplatnením pri ochrane mnohých druhov rastlín
(foto Ing. Danilovič, PhD.)

Žiadosť o schválenie Equisetum arvense L. ako základnej látky bola Komisii EÚ doručená od pracovnej skupiny ITAB (Institut Technique de lʼAgriculture Biologique) 28. decembra 2011. O rozšírenie použitia Equisetum arvense L. na mulčovanie požiadala spoločnosť Myosotis a na základe jej žiadosti bola 7. októbra 2016 revízna správa zmenená a doplnená, aby zahŕňala použitie prasličky na mulčovanie. Posledné doplnenie revíznej správy bolo 20. júla 2017 od žiadateľa Medinbio sprl, keď v revíznej správe bola príloha II zmenená a doplnená, aby zahŕňala použitie Equisetum arvense L. aj na reguláciu niekoľkých druhov hubových ochorení na jahodách, malinách a zemiakoch. Všetky tieto rozšírenia použitia boli prehodnotené a bolo stanovené, že stále spĺňajú požiadavky článku 23 nariadenia (ES) č. 1107/2009.

Z hľadiska botanickej klasifikácie Equisetum arvense L. patrí do čeľade Equisetaceae, čo sú rozšírené papraďorasty vyskytujúce sa na severnej pologuli. Použitie nadzemných neplodných stoniek (letných bylí) prasličky roľnej je známe v potravinových doplnkoch ako prísada čaju a uznávané v tradičnej medicíne v niekoľkých krajinách Európskej únie.

Pri použití na ochranu rastlín sa vyrábajú vodné odvary sušených narezaných jedlých nadzemných neplodných stoniek a vetiev (letných bylí) prasličky roľnej. Odvar z prasličky je registrovaný ako náhrada fungicídov s vyvolávajúcim účinkom na mechanizmy sebaobrany plodín. Riziko vyplývajúce zo zamýšľaného použitia ako fungicídu a prípravku na mulčovanie nevedie k obavám o ľudské zdravie, ak sa praslička roľná bude používať v súlade s plánovaným účelom. Praslička sa prevažne nepoužíva na ochranu rastlín, ale napriek tomu je užitočná pri ochrane rastlín v produkte pozostávajúcom z tejto látky a vody.

Odvar sa pripraví z 200 g vysušenej nadzemnej časti rastliny prasličky roľnej, ktorá sa maceruje v 10 litroch vody počas 30 minút (namáčanie) a potom sa 45 minút varí. Po ochladení sa odvar prefiltruje cez jemné sito a zriedi 10 násobne vodou. Teoretická koncentrácia nadzemnej časti suchej rastliny prítomnej v odvare je 20 g/l. Po 10 násobnom zriedení odvaru bude koncentrácia prasličky v konečnom prípravku aplikovanom na rastliny 2 g/l. Takto pripravený prípravok sa musí aplikovať do 24 hodín od prípravy, aby sa zabránilo okysličeniu a potenciálnej mikrobiologickej kontaminácii, ktorá sa môže vyskytnúť počas skladovania. Rozpúšťadlom na extrakciu a prípravu je voda (pramenitá voda alebo dažďová voda) s pH 6,5. Tento odvar (dispergovateľný koncentrát) je registrovaný pre jabloň domácu (Malus domestica), broskyňu obyčajnú (Prunus persica), rajčiak jedlý (Solanum lycopersicum), vinič hroznorodý (Vitis vinifera) a uhorku siatu (Cucumis sativus). Pre jahodu ananásovú (záhradnú) (Fragaria x Ananassa), ostružinu malinovú (Rubus idaeus) a ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum) sa rovnakým spôsobom pripraví odvar z 225 g prasličky, pričom v konečnom prípravku bude koncentrácia prasličky 2,25 g/l.

Odvar sa aplikuje postrekom na listy proti hubovým chorobám ako chrastavitosť jabĺk (Venturia inaequalis), múčnatka jabloňová (Podosphaera leucotricha), kučeravosť broskyňových listov (Taphrina deformans), perenospóra viniča (Plasmopara viticola), múčnatka viniča (Uncinula necator), múčnatka uhorková (Podosphaera xhantii), hubové choroby na koreňoch, ako koreňové hniloby semenáčikov (Pythium spp.) (aplikácia aj zálievkou), alternáriová škvrnitosť rajčiakov (Alternaria porri f. sp. solani), septorióza rajčiakov (Septoria lycopsersici), pleseň sivá (Botrytis cinerea), múčnatka jahôd (Podosphaera aphanis), červená hniloba koreňov (Phytophthora fragariae), antraknóza (Colletotrichum acutatum), pleseň zemiakov (Phytophthora infestans) a alternáriová škvrnitosť zemiakov (Alternaria porri f. sp. solani).

Pripravený odvar sa aplikuje štandardným postrekom na list v období rizika nákazy. Pre jabloň a broskyňu sa postreky realizujú v jari, v období od pučania pupeňov – viditeľné kvety obklopené špičkami zelených listov (BBCH 53) po dokvitanie – väčšina okvetných lístkov je opadaných (BBCH 67), opakovane 2 – 6 krát v 7 dňových intervaloch. Pre vinič sa postreky realizujú v jari až v lete, od začiatku vývinu 1. listu (BBCH 10) do celkom vyvinutej metliny oddelených kvetov (BBCH 57), 2 – 6 krát za sezónu v 7 dňových intervaloch. Pre rajčiak sa odporúčajú minimálne 2 postreky v 14 dňových intervaloch, ktoré sa realizujú v lete, v rastovej fáze od 1. viditeľného súkvetia (BBCH 51) do 9. viditeľných súkvetí (BBCH 59). Uvedené plodiny sa pestujú vonku alebo na poli.

Pre uhorky pestované v skleníkoch sa odvar odporúča aplikovať postrekom na listy alebo zálievkou 2 krát v 3 – 4 dňových intervaloch od vyvinutého 9. listu na hlavnej stonke (BBCH 19) do vytvoreného 9. bočného výhonku (BBCH 49).

Pre jahody, maliny a zemiaky pestované vonku, na poli alebo v skleníkoch sa odporúča postrek aplikovať 4 – 8 krát v 5 až 14 dňových intervaloch. Pre jahody a maliny sa postrek aplikuje skoro z jari až koncom leta, v období obnovy rastu (BBCH 1) až po 2. úrodu, keď väčšina plodov je vyfarbená (BBCH 89) a pre zemiaky začiatkom klíčenia, keď klíčky majú veľkosť max. 1 mm (BBCH 1) až po vzchádzanie, keď klíčky sú už na povrchu pôdy (BBCH 9).

Praslička roľná sa tiež používa ako zložka mulču pre rajčiak jedlý, uhorku siatu a okrasné rastliny. Mulč je ochrannou prikrývkou, zvyčajne z organickej hmoty, ako napr. listy, slama, ihličie alebo rašelina, ktorá je umiestnená okolo rastlín na zabránenie odparovania vlahy, zamrznutia koreňov a rast burín. Vysušená nadzemná časť prasličky roľnej v dávke 90 g sa pridá do 1 litra materiálu použitého na mulčovanie. Mulč sa používa raz za sezónu a zvyčajne sa neaplikuje na celú plochu. Pre uhorky a rajčiaky sa používa pre odstránenie rovnakých regulovaných škodcov, ako bolo uvedené vyššie. Pre okrasné stromy a ruže pestované vonku, na poli alebo v skleníkoch sa mulč aplikuje proti čiernej škvrnitosti listov ruží (Marsonia spp.), hrdzi ružovej (Phragmidium mucronatum) a chorobám spôsobujúcim kučeravosť listov, moniliózam, múčnatkám a plesniam.

Ochranná lehota po aplikácii postreku pre uhorky a rajčiaky je 15 dní, pri ďalších rastlinách nie je žiadna.

Odvar z prasličky roľnej ako náhradu fungicídov pri ochrane rastlín môžu použiť nielen neprofesionálni užívatelia ako záhradkári, ale extrakt z prasličky je schválený ako fungicíd v aktuálnom Zozname prípravkov na ochranu rastlín povolených v ekologickej poľnohospodárskej výrobe uvedenom vo Vestníku Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR z 11. februára 2019.

Praslička roľná má široké uplatnenie pri ochrane mnohých druhov rastlín a jej použitie môže znížiť zaťaženie životného prostredia synteticky vyrábanými fungicídnymi prípravkami.

Poďakovanie:

Riešenie tejto problematiky bolo financované Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v rámci riešenia úlohy odbornej pomoci s názvom „Využitie základných látok v ochrane rastlín“.