Cikáda Metcalfa pruinosa – lokálne premnožená v niektorých oblastiach Slovenska
Cikáda Metcalfa pruinosa (Say, 1830) (Hemiptera: Flatidae) bola do Európy náhodne zavlečená zo Severnej Ameriky. Prvýkrát bola spozorovaná v Taliansku ešte v roku 1979 a momentálne je prítomná v 15 Európskych krajinách. Vyskytuje sa vo všetkých okolitých krajinách, s výnimkou Poľska, preto Slovensko môžeme zatiaľ považovať za jej severnú hranicu výskytu. Na Slovensku bol jej prvý výskyt zaznamenaný pánom RNDr. Vladimírom Janským z Prírodovedného múzea v Bratislave v roku 2010 a v posledných rokoch je pozorovaná a lokálne premnožená v niektorých záhradách ale i v cintorínoch a na neplodinovej vegetácii. Cikáda nemá zatiaľ slovenský názov.
Rozšírenie a šírenie
V jednotlivých európskych krajinách bola cikáda M. pruinosa identifikovaná najprv v škôlkach a okrasných záhradných centrách, čo naznačuje, že sa do nových oblastí šírila v dôsledku obchodovania s rastlinami na vysádzanie. Keďže cikáda prezimuje vajíčkami (pod kôrou stromov alebo sú vložené do zdrevnatených pletív) ktoré sú ťažko detekovateľné, najväčšiu hrozbu pri jej šírení predstavujú listnaté stromy a kríky a ich sadenice. Na hostiteľských bylinách žiadne vajíčka neboli nájdené. Šíria sa aj vetrom alebo rôznymi dopravnými prostriedkami, preto sa často vyskytujú pri cestách a železničných staniciach. Šírenie cikád plodmi citrusov je málo pravdepodobné, pretože na nich sú larvy aj imága ľahko detekovateľné a neprežijú bežné postupy balenia (umývanie, voskovania, triedenie). Objavili sa aj informácie, že táto cikáda bola zámerne introdukovaná včelármi, kvôli produkcii špeciálneho medovicového medu.
Hostiteľské rastliny a symptómy
Zaujímavá je skutočnosť, že cikáda M. pruinosa má viac hostiteľských rastlín v Európe (330 druhov) ako v krajine jej pôvodu (120 druhov). V Amerike preferuje citrusy, zatiaľ čo v Európe nebola spozorovaná žiadna zjavná preferencia pre niektorý druh rastliny. Z našich pozorovaní je zrejmé, že jej častejší výskyt sa viaže na žihľavu dvojdomú a rôzne druhy ostružín. Škodlivosť nýmf spočíva v tom, že sa živia floémovými šťavami (floém vedie asimiláty z listov do koreňov) a ich husté kolónie môžu zastaviť vývoj hostiteľských rastlín. V mieste ich výskytu zostávajú na výhonkoch, alebo na spodnej strane listov, viditeľné stopy v podobe bielych voskových vlákien. Okrem toho, nymfy aj dospelé jedince, produkujú veľké množstvo medovice na ktorých sa tvorí čierny sadzovitý povlak húb hlavne z čeľade Capnodiaceae (Ascomycota, Dothideomycetes). Medovica a hýfy mikroskopických húb inhibujú transpiráciu, bránia fotosyntéze a negatívne ovplyvňujú estetický vzhľad rastlín. Pri napadnutí viniča sa oneskoruje dozrievanie bobúľ a akumulácia cukrov. V porastoch sóje sa napadnutie rastlín prejavilo žltnutím a nekrózou listov, pokrytím listov bielymi voskovými vláknami, medovicou a tiež čiernym povlakom húb, vädnutím a deformáciami rastových vrcholov a usychaním semien. Straty na úrode tvorili až 40 %. Škodlivosť cikády sa prejavuje aj v prenose fytoplazmy Candidatus Phytoplasma asteris (Sr16I) a baktérie Pseudomonas syringae pv. Actinidiae.
|
Obr. 1: Hustá kolónia nýmf cikády M. pruinosa na pŕhľave |
|
Obr. 2: Nymfy cikády M. pruinosa na spodnej strane listu |
Popis a bionómia
M. pruinosa prezimuje vajíčkami vloženými do zdrevnatených pletív alebo pod kôrou stromov. Prvé nymfy sa objavujú na listoch a stonkách v máji. Majú 5 instarov, ich celý vývoj trvá približne 1,5 mesiaca. Nymfy sú pokryté dlhými bielymi voskovými vláknami, ktoré ich chránia pred medovicou, ktorú sami vylučujú. Dospelé jedince (imága) sú veľké 5,5-8 mm a vyskytujú od júla do októbra. Sú pokryté voskovým práškom, svetlej, sivo hnedej farby s tmavými a bielymi bodkami na krídlach a nápadnými žltými očami. Nymfy aj imága prijímajú potravu cez deň, v noci sa premiestňujú a pária sa. Prirodzená rýchlosť ich šírenia bola vo Viedni 0,2-0,5 km/rok. Cikáda má 1 generáciu za rok.
|
Obr. 3: Imága cikády M. pruinosa popolavej farby |
Ochrana
Metcalfa pruinosa málokedy spôsobuje hospodársky významné škody v krajine pôvodu (Severná Amerika), kde je jej početnosť regulovaná larválnym parazitoidom Neodryinus typhlocybae (Hymenoptera, Dryinidae). V Európe, kde cikáda M. pruinosa nemá žiadnych prirodzených nepriateľov, sú jej populácie vyššie. Z dôvodu absencie prirodzených nepriateľov bol v roku 1987 do Talianska introdukovaný z Ameriky aj jeho parazitoid N. typhlocybae. V roku 2017 bol prvý výskyt tohto parazitoida zaznamenaný v Maďarsku, hoci tam nebol nikdy zámerne vypustený.
Chemická regulácia hustých populácií nýmf je opodstatnená pri hospodársky významných rastlinách. Monitoring sa robí vizuálne, keďže nymfy aj imága sú na napadnutých častiach rastlín dobre viditeľné. Najdôležitejšie je správne načasovanie termínu aplikácie insekticídov. Tie by sa mali aplikovať na okrajoch polí, sadov, vinohradov, hneď po zistení výskytu nýmf. Ich použitie by sa ale malo minimalizovať. Postrek na prelome júla a augusta by mal regulovať početnosť nýmf a novo vyliahnutých imág na kultúrnych a voľne rastúcich hostiteľských rastlinách. Ďalší postrek, v polovici augusta, by mal zabrániť znovu osídleniu voľne rastúcich hostiteľských rastlín imágami. V prípade potreby je možné ošetriť rastliny aj fungicídmi proti mikroskopickým hubám množiacim sa na medovici produkovanej cikádami, aj keď tieto huby do rastlinných pletív neprenikajú.
Priamo proti cikáde nie sú u nás registrované žiadne prípravky na ochranu rastlín. V Rumunsku bol najúčinnejší prípravok s kombináciou účinných látok cypermethrin 50 g/l a chlorpyrifos 500 g/l a v Rusku prípravok na báze účinnej látky thiamethoxam 250 g/l. Európska a stredomorská organizácia pre ochranu rastlín odporúča použiť napr. prípravky na báze účinných látok chlorpyrifos-methyl, deltamethrin, dimethoate, lambda-cyhalothrin, malathion.
Z botanických insekticídov dostupných u nás sa testoval nimbový olej, ktorý nebol účinný proti imágam, ale predpokladá sa že by mohol účinkovať proti nymfám.
Z mechanických opatrení výskyt cikády reguluje rez záhradníckych rastlín, ktorým sa odstraňujú vajíčka cikády.
