Úvod / Informácie / Ochrana rastlín / Odborné články

Helmintosporióza pšenice opäť zaútočila

20-11-2018
doc. Ing. Kamil Hudec, PhD.; Ing. Milan Mihók | kamil.hudec@uniag.sk
Katedra ochrany rastlín, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Helmintosporióza pšenice sa v praxi na Slovensku dostáva do povedomia pestovateľov, no pre mnohých je stále veľkou neznámou. V roku 2018 sa pripomenula vo veľkom štýle, keďže bola na väčšine lokalít SR najškodlivejšou a nejrozšírenejšou listovou chorobou pšenice. Mnohí pestovatelia ju mylne považovali za septoriózu pšenice, na ktorú sa naozaj veľmi podobá. Preto sa javí ako užitočné tejto chorobe venovať podrobnejší článok a pripomenúť odbornej verejnosti najdôležitejšie informácie.

Pôvodcom helmintosporiózy pšenice je huba Pyrenophora tritici-repentis. Jedná sa o pohlavné štádium huby, ktorým sa majú huby správne označovať. Známejšie je však konídiové (parazitické) štádium – Drechslera tritici-repentis (syn. Helminthosporium tritici-repentis). Najznámejším názvom choroby v praxi je však skratka konídiového štádia - „DTR“.

Helmintosporióza pšenice sa vyskytuje na celom svete, všade tam, kde sa pšenica pestuje. Okrem listov môže napádať aj klasy a dokonca aj zrná, na ktorých môže spôsobovať ojedinelú chorobu zŕn známu pod názvom červená škvrnitosť („Red smudge“). Helmintosporióza svojou škodlivosťou a obdobím výskytu plne zapadá do skupiny listových chorôb. Jej vzostupný výskyt vo svete je dávaný do spojitosti s vysokým zastúpením pšenice v osevných postupoch a s rozmachom minimalizačných technológií, ponechávajúcich rastlinné zvyšky na povrchu pôdy. Má podobné charakteristiky ako septorióza pšenice (Mycosphaerella graminicola, k.š. Septoria tritici), helmintospóriová škvrnitosť pšenice (Cochliobolus sativus) a septorióza pliev (Phaeosphaeria nodorumStagonospora nodorum). S uvedenými patogénmi je morfologicky a kultivačne príbuzná a zdá sa, že je aj podobne citlivá na fungicídy. Odpoveď na patogéna na fungicídnu ochranu je totiž podľa skúseností a výsledkov pokusov podobná, t.j. väčšina fungicídov účinných proti seprotióze pšenice účinkuje približne rovnako aj proti DTR.

Symptómy

Skorým symptómom helmintosporiózy sú malé, oválne „diamantové“ škvrny v tvare kosoštvorca, ktoré sa objavujú sporadicky na čepeli starších listov v spodnej časti porastu. Škvrny sa postupne zväčšujú a menia farbu na hnedú, veľmi často sú lemované žltým okrajom. V strede škvrny niekedy ostáva tmavá bodka, čím škvrna pripomína oko. Takáto morfológia škvŕn býva najčastejšia na strane listovej čepele vystavenej slnku.

Obr. 1: DTR - začínajúca infekcia

Obr. 1: DTR - začínajúca infekcia                                                                     (foto: autor článku)

Symptómy sa môžu na listoch celkovo prejavovať vo forme nekrózy a chlorózy, často kombinovane. Nekrózy pletiva sa prejavujú ako škvrny, ktoré sa najskôr objavujú ako žltohnedé až hnedé bodky, ktoré sa rozširujú na škvrnu v vare šošovky so žltým okrajom. Chloróza sa prejavuje ako rýchlo sa rozširujúca žltá zóna pletiva, obklopujúca škvrnu na listovej čepeli. Lézie môžu časom postupne splývať a vytvárať pomerne veľké lézie dosahujúce niekoľko cm, spôsobujúce predčasné odumieranie listov. Keď sú napadnuté listy dostatočne ovlhčené, stred škvrny tmavne a vytvárajú sa v ňom konídiofory a konídie Drechslera tritici-repentis. Podobné symptómy tvorí aj septorióza, ktorá sa však odlišuje tvorbou pykníd – čiernych bodiek na povrchu škvŕn. V praxi sa DTR veľmi často zamieňa aj za fyziologickú škvrnitosť, vyskytujúcu sa najmä na tvrdých pšeniciach (T. durum). Tá sa od helmintosporózy pšenice odlišuje tmavou obrubou škvŕn a absenciou chlorotického haló a tmavej bodky uprostred škvrny. V sporných prípadoch je namieste mikroskopická diagnostika, ktorá potvrdí alebo vylúči prítomnosť patogéna. Tá však niekedy nebýva jednoduchá, nakoľko DTR sporuluje iba pri vhodných podmienkach.

Obr. 2: DTR – typická škvrna s tmavou bodkou uprostred

Obr. 2: DTR – typická škvrna s tmavou bodkou uprostred                                 (foto: autor článku)

Obr. 3: DTR – splývanie a zväčšovanie škvŕn

Obr. 3: DTR – splývanie a zväčšovanie škvŕn                                                    (foto: autor článku)

Obr. 4: DTR – rôzny typy škvŕn na listoch pšenice

Obr. 4: DTR – rôzny typy škvŕn na listoch pšenice                                            (foto: autor článku)

Symptómy na klasoch bývajú nešpecifické a nevýrazné, predstavujú vyblednuté alebo naopak, zhnednuté plevy. Napadnutie zŕn sa vyskytuje iba ojedinelo. Zrná sa vyznačujú červenkastým povlakom, ako keby boli namazané červeným práškom. Inak sú zrná vyvinuté do normálnej veľkosti a tvaru. Jediným defektom je poškodenie ich vzhľadu, pripomínajúce napadnutie fuzáriami. K napadnutiu zŕn dochádza v rokoch s teplým daždivým počasím v máji a júni, pri dlhom dozrievaní porastu a pri oneskorenom zbere.   

Nenápadným symptómom patogéna je jeho pohlavné štádium. To sa tvorí na rastlinných zvyškoch, na báze stebiel. Cez zimu sa na nej tvoria tmavé drobné bodky – pseudoperitéciá, v ktorých na jar dozrievajú askospóry.

Na základe rozdielnej agresivity a virulencie boli v rámci patogéna zistené fyziologické rasy, zatriedené do 4 patotypov. Patotypy boli selektované na základe symptómov, ktoré izoláty spôsobovali na selekčných odrodách pšenice. Patotyp 1 produkoval nekrózy a chlorózy, patotyp 2 iby nekrózy, patotyp 3 iba chlorózy, patotyp 4 neprodukoval ani chlorózy a ani nekrózy.

Interakcia hostiteľa a patogéna je veľmi špecifická, je ovplyvnená tvorbou mykotoxínov(Ptr ToxA, Ptr ToxB, Ptr ToxC, catenarin, emodin). Toxíny boli zistené väčšinou v spojitosti s tvorbou symptómov, pri niektorých bola preukázaná aj toxixicta a mutagenita pre cicavce.

Z hľadiska infekčného cyklu patogén prezimuje vo forme pseudoperitécií na rastlinných zvyškoch, ktoré sú hlavným zdrojom primárneho inokula. Vedľajším zdrojom infekcie je sporulácia na zelenom moste a na burinných trávach. Jarné infekcie obilnín vznikajú väčšinou z uvoľňujúcich sa askospór. Sú rozširované vetrom a na listoch spôsobujú primárne infekcie. Kvôli veľkým rozmerom askospór je ich šírenie obmedzené (niekoľko cm), na väčšie vzdialenosti sa neprenášajú. Askospóry sa z plodníc uvoľňujú pri vlhkom a daždivom počasí, pri teplotách nad 10°C. Na škvrnách na listoch sa tvoria následne konídie – zdroj sekundárnych infekcií. Tie sa na rozdiel od askospór prenášajú aj na veľké vzdialenosti (kilometre až desiatky kilometrov). Preto je ich úloha v epidemiológii porastu dôležitejšia, ako úloha askospór. Po dozretí porastu mycélium patogéna žije saprofyticky a prerastá z listov až na steblo, kde hlavne na jeho spodnej časti na jeseň tvorí pseudoperitéciá. Tým sa infekčný cyklus uzatvára.

Obr. 5: DTR – konídia pod mikroskopom

Obr. 5: DTR – konídia pod mikroskopom                                                                     (foto: autor článku)

Pri dopade askospóry alebo konídie na povrch listu hostiteľa dochádza pri vhodných podmienkach (vlhko a teplo) k tvorbe klíčneho vlákna. To vytvorí apresórium s penetračným hrotom, ktorý perforuje epidermálne bunky alebo prerastá do pletiva cez prieduchy. Mycélium sa v mezofyle rozrastá intercelulárne. Susedné bunky patogén rozkladá tvorbou toxínov. Najvhodnejšie podmienky sú teploty nad 20°C a vysoká vzdušná vlhkosť za prítomnosti voľnej vody. Zrážky podporujú sporuláciu a umožňujú tvorbu a zväčšovanie škvŕn na už infikovaných listoch. Najväčšie škody spôsobuje huba v teplom a vlhkom počasí. Škodlivosť helmintosporiózy je v praxi variabilná, v závislosti od poveternostných podmienok. Potenciál choroby je však vysoký, boli zdokumentované aj straty na úrode presahujúce 50%. Riziko a škodlivosť stúpa najmä v oblastiach s vysokým zastúpením obilnín, pri náchylných odrodách  a pri minimalizačných technológiách.   

Ochrana

Základom ochrany je prevencia, platná aj pre iné choroby obilnín: správne striedanie plodín, hlboké zaoranie rastlinných zvyškov, harmonická výživa, správna agrotechnika a použitie odolných odrôd. Odolnosť odrôd si však treba vytypovať, nakoľko v charakteristikách odrôd sa v súčasnosti neuvádzajú údaje v spojitosti s touto chorobou.     

Vzhľadom na to, že helmintosporióza pšenice sa vyskytuje v období výskytu ostatných listových škvrnitostí, pre chemickú ochranu listov platia tie isté pravidlá ako pre iné listové choroby. V roku 2018 sa na celom území SR v plnej miere ukázala v pšeniciach ako kľúčová aplikácia v termíne T2 (plné vyvinutie zástavového listu). Napriek suchému a teplému úvodu vegetácie (takmer bez výraznejšieho výskytu listových chorôb pšenice) sa krátko po termíne T2 začali masívne rozširovať listové choroby s dominanciou helmintosporiózy. Pestovatelia, ktorí neaplikovali resp. podcenili T2 aplikáciu, urobili veľkú chybu, ktorú už nebolo možné neskoršou aplikáciou fungicídov napraviť. Podľa pozorovaní a skúseností autorov článku helmintosporióza na Slovensku kulminuje zhruba 1-3 týždne po kvitnutí (mliečna až vosková zrelosť), najmä v rokoch s teplým a daždivým májom a júnom.

Spomedzi fungicídov poskytujú proti hemintosporióze veľmi dobrú ochranu  strobiluríny a triazoly resp. ich kombinácie. V SR je proti helmintosporióze pšenice autorizovaných niekoľko fungicídov, ktoré vykazujú vysokú účinnosť aj proti septorióze pšenice. Prakticky to znamená, že pri výbere T2 fungicídu je dôležité, aby pestovateľ bral na zreteľ aj účinnosť proti DTR.