Úvod / Informácie / Ochrana rastlín / Odborné články

Agrotechnická realizácia integrovanej ochrany plodín

12-07-2018
prof. Dr. Ing. Richard Pospišil | Richard.Pospisil@uniag.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Ochrana rastlín proti škodlivým činiteľom je dôležitou súčasťou každej pestovateľskej technológie poľnohospodárskej plodiny. Medzi najrozšírenejšie a najúčinnejšie spôsoby ochrany rastlín patrí používanie chemických prípravkov. Výhodou chemických zásahov  je, že v krátkom čase môžeme modernými strojmi ošetriť veľké plochy. Možno tak vykonať proti škodlivému činiteľovi potrebné zákroky včas a často len lokálne, čím zabránime rýchlo šíreniu burín, chorôb alebo škodcov.

Prirodzená odolnosť rastlín voči chorobám a škodcom závisí do veľkej miery od vhodnosti stanovišťa a úrovne  starostlivosti o ich  rast. Dôležité je primerané hnojenie, neprehusťovanie porastov, udržiavanie optimálneho stavu pôdy pomocou prirodzených prostriedkov na podporenie rozvoja užitočných mikroorganizmov. Stav porastov treba kontrolovať, aby sme mohli proti prípadnej chorobe alebo škodcovi včas zasiahnuť. Ak sa škodca alebo choroba už vyskytnú, zameriavame sa na ich reguláciu, s cieľom udržať ich pod prahom ekonomickej škodlivosti.

Cieľom integrovanej ochrany poľnohospodárskych plodín je obmedziť používanie chemických prípravkov na ochranu rastlín na minimum. K tomuto sa využíva celý rad opatrení, najmä preventívnych. Ďalej sa využívajú možnosti mechanickej a biologickej ochrany rastlín. Používanie chemických prípravkov je až poslednou možnosťou, keď už škodca, alebo choroba prekračujú prah ekonomickej škodlivosti.

Ochrana rastlín proti chorobám a škodcom stojí poľnohospodárske podniky každoročne značné finančné čiastky. Možností na ich zníženie je viacero, medzi najefektívnejšie patrí využitie metód krátkodobej alebo dlhodobej prognózy a signalizácie. Chemické ošetrenie sa potom vykonáva na základe skutočného infekčného tlaku choroby alebo škodcu počas vegetácie. Zabezpečí sa efektívne zabránenie rozšírenia škodlivých činiteľov pestovaných rastlín, pričom minimalizujeme počet chemických ošetrení. Najjednoduchším, ale menej efektívnym spôsobom je vykonávanie chemickej ochrany na základe vývojových fáz rastliny bez ohľadu na skutočný infekčný tlak škodlivého činiteľa. Základným problémom je stanovenie skutočného infekčného tlaku. Sú rozpracované metódy, ktoré pracujú s množstvom faktorov (fenológia plodiny, priebeh počasia), ale konečné rozhodnutie nechávajú na pestovateľovi. Metódy správnej integrovanej ochrany rastlín však pracujú s konkrétnymi jasnými pojmami, kedy ošetrovať a ​​akým prípravkom. Ošetruje sa iba v prípade skutočného tlaku škodlivého činiteľa.

Jedným zo základných preventívnych nechemických metód ochrany rastlín na ktorý sa v súčasnosti zabúda  sú správne osevné postupy. Striedanie plodín v určitom slede znamená zmenu úrovne hnojenia jednotlivých plodín, rôzne spôsoby obrábania pôdy, rôzne množstvá a kvalitu pozberových zvyškov. Tieto a mnohé ďalšie faktory pôsobia tak na vzťahy medzi organizmami v konkrétnom agroekosystéme. Vyváženosť ekosystému znamená zastúpenie širokej škály druhov živých organizmov na danej jednotke priestoru. Tým sa na minimum znižuje riziko premnoženia niektorého druhu a tým riziko lavínovitého napadnutia rastlín škodlivými činiteľmi. Čím väčšia je nerovnováha, tým pravdepodobnejšie je napadnutie rastlín a rozšírenia choroby (poškodenie) nad hranicu ekonomickej škodlivosti. V rastlinnej výrobe aj pri dodržaní všetkých zásad správnej pestovateľskej praxe vytvárame na pozemkoch viac či menej nevyvážené prostredie už len tým, že na veľkej ploche je zastúpený iba jeden rastlinný druh. Toto negatívum je možné do značnej miery eliminovať konkrétnymi pestovateľskými opatreniami. Jedným z nich je vhodný osevné sled plodín. Správnou voľbou osevného postupu je možné regulovať s väčšou či menšou úspešnosťou výskyt mnohých chorôb aj škodcov. V súčasnosti však pestujeme úzke spektrum plodín v tzv. trhových osevných postupoch. To v praxi znamená, že o zaradení plodiny rozhoduje jej cena, možnosť  skladovania a odbytu, a nie jej biologické vlastnosti. Potom pestujeme obilninu po obilnine, kukuricu po kukurici, repky s odstupom dvoch rokov a celú nerovnováhu riešime drahými pesticídmi a hnojivami.

Pozitívny vplyv na reguláciu chorôb a škodcov v poľnohospodárskych plodinách má aj zapravenie pozberových zvyškov predplodiny do pôdy. Okrem dodania organickej hmoty do pôdy sa tým zvyšuje aj intenzita mikrobiálneho života v pôde. Tým sú vytvárané podmienky pre rozvoj organizmov antagonistických voči patogénom, ktorí prežívajú voľne v pôde (napríklad Rhizoctonia sp., Sclerotinia sclerotiorum). Pritom treba brať do úvahy, že pozberové zvyšky jednotlivých plodín sa kvalitatívne líšia. Napríklad je známe, že zo zvyškov pletív kapustovitých sa uvoľňujú prchavé látky s obsahom síry, ktoré inhibujú rozvoj Aphanomyces euteiches, jedného z pôvodcov koreňového šarlachu hrachu. Bolo preukázané, že prchavé látky uvoľňujúce sa zo zelených zvyškov pletív ovsa, kukurice, hrachu zapravených do pôdy pôsobí inhibične na rast Rhizoctonia solani.

Niekoľkoročný časový odstup pri pestovaní rovnakej plodiny na jednom pozemku je najviac účinný na skupinu pôdnych škodcov, u ktorých je obmedzená možnosť migrácie na iné pozemky (napríklad háďatká). Ak škodca, alebo len jeho niektoré vývojové štádiá ľahko migrujú, je význam nižší (väčšinou hmyz). Účinnosť osevného postupu na zníženie populácie škodcov je závislá od viacerých faktorov. Najdôležitejšia je schopnosť prežiť v pôde Väčšina živočíšnych škodcov prežíva bez hostiteľskej rastliny v pôde len do budúcej vegetačnej sezóny. Ak sa na tomto pozemku zaseje plodina z inej botanickej čeľade, nemôže sa škodca v ďalšom pestovateľskom ročníku na novom rastlinnom druhu prejaviť.

Zvláštnou skupinou sú škodcovia polyfágní, ktorí dokážu na pozemku prežiť aj pri pravidelnom striedaní plodín a dokončiť aj niekoľkoročný vývoj na rôznych kultúrach (drôtovce - larvy kováčikov). Populačná hustota na konci vegetácie a rozmnožovacia schopnosť škodcov rozhodujú predovšetkým o tom, v akej miere sa pri vynechaní citlivej plodiny v osevnom postupe zníži ich počet. Napríklad populácia cystotvorných háďatiek sa znižuje bez hostiteľskej rastliny prvé dva roky pravidelne o 30 - 50% bez zreteľa na východiskový stav. Neskôr sa rýchlosť poklesu ešte viac znižuje. Pri silnom výskyte je preto nutné počítať s dlhšou dobou, než škodca úplne vymizne - niekedy aj osem až desať rokov. Aj malé zvyškové množstvo v pôde pri pestovaní hostiteľskej rastliny môže však spôsobiť rýchle prekročenie prahu škodlivosti a preto je vhodná kombinácia striedania plodín a cielenej chemickej ochrany proti nemu.

Priame hubenie škodcov osevným postupom existuje len v obmedzenej miere pri pestovaní tzv. nepriateľských rastlín. V praxi sa pravidelne používa pri kontrole háďatka repnému. Nepriateľské rastliny vylákajú tzv. Invázne larvy druhého instaru z cýst. Larvy napadnú korene rastlín, ale nemôžu na nich uskutočniť vývoj a hynú. Tým sa výrazne zníži výskyt háďatiek v pôde. Nepriateľskými rastlinami sú čakanka, raž, kukurica, lucerna, ďatelina alebo špeciálne vyšľachtené odrody niektorých kapustovitých. Háďatka zemiakového neexistujú typické nepriateľské rastliny, podobnú úlohu majú rezistentné odrody zemiakov. Relatívna citlivosť plodiny na škodcov Rôzne druhy alebo aj odrody kultúrnych rastlín reagujú na poškodenie odlišne. Príkladom je opäť háďatko, tentoraz háďatko ovsené. Pri rovnakom zamorenia pôdy je jačmeň poškodzovaný menej ako ovos. Preto je pri zostavovaní osevného postupu nutné ovos zaraďovať v dlhšom časovom intervale ako jačmeň. Z uvedených príkladov je zrejmé, že najväčší význam majú osevné postupy pri ochrane proti háďatkám. Je to vlastne jediný prijateľný spôsob ochrany z ekonomického aj ekologického hľadiska

Osevným postupom možno však znížiť tiež výskyt hmyzích škodcov. Hoci väčšina z nich má schopnosť migrácie aj na dlhšie vzdialenosti, pravidelným striedaním osevných plôch populáciu škodcov zabránime silnému premnoženie, najmä keď dodržíme väčšiu vzdialenosť medzi pozemkami, na ktorých pestujeme tie isté plodiny. Nálet škodcov potom býva slabší a pokiaľ je nutné chemicky ošetrovať, je možné zasiahnuť len okraje porastu, ktoré sú najbližšie miestu minulého pestovania. Opakované pestovanie plodiny (napríklad kukurice na zrno) na rovnakých pozemkoch po sebe môže viesť k značnému premnoženiu vijačky kukuričnej, najmä ak sa obmedzuje klasická agrotechnika (hlboká orba) alebo chemické, prípadne biologické spôsoby ochrany proti nej.

Taktiež vysoký podiel jednej plodiny alebo skupiny plodín v osevnom postupe na obmedzenej ploche, kedy plochy minuloročné a tohtoročné spolu vždy susedia, môže spôsobiť veľa problémov a značne zvýšiť náklady na ochranu. Pokiaľ je nutné pestovať plodiny v krátkych intervaloch alebo dokonca bezprostredne po sebe, je vhodné zaradiť vhodnú medziplodinu, ktorá sa má zaorať na zelené hnojenie. Pri vysokom podiele obilnín v osevnom postupe je výhodné striedať aspoň oziminy s jarinami. S osevnom postupe úzko súvisia tzv. priestorové izolácie. Prevažne u osivových porastov býva stanovená vzdialenosť, ako ďaleko sa musí tento porast zakladať od porastov technických. Toto opatrenie značne znižuje možnosť opakovanej migrácie vektorov viróz (vošiek) medzi semenným a technickými porastami. Pri správne riešenom osevnom postupe neobmedzíte škodcom len potravné zdroje, ale zmenenou agrotechnikou sa rušivo zasiahne do ich vývoja. Zámenou viacročných krmovín za okopaniny sa podstatne obmedzia populácie hrabošov, pretože im nevyhovuje agrotechnika pri pestovaní okopanín, pri ktorej sa intenzívne obrába pôda.
Počas celej vegetácie je nutné udržať porasty poľnohospodárskych plodín nezaburinené nielen divými rastlinami, ale aj výmrvom z predchádzajúcej plodiny. Buriny sa stávajú trvalým rezervoárom, kde sa škodce rýchlo namnožia a rozšíria do celého porastu. Škodcovia kapustovitých rastlín môžu veľmi dobre prežívať na kapustovitých burinách alebo na výmrve repky, škodcovia obilnín na burinných trávach, zvlášť pýre, alebo opäť na výmrve predtým zberanej obilniny (zelený most).

Zaburinené porasty lucerny alebo ďateliny púpavou alebo štiavom zvyšujú výskyt háďatká repného, pričom sme zvyknutý, že často kosené krmoviny skôr zaburinenie pôdy znižovali. Užitočné je tiež aspoň raz pokosiť susediace nepoľnohospodárske plochy, medze a okraje ciest. Nesmie sa však zabudnúť, že na týchto miestach prežívajú aj užitočné organizmy, ktoré by sa mali podporovať. Preto by na tieto plochy nemajú aplikovať pesticídy. Samozrejme je nutné si všimnúť aj osevných postupov na pozemkoch susedov, pretože škodcovia hranice pozemkov nerešpektujú. Toto je dôležité najmä v oblastiach, kde sú menšie pozemky, dochádza tu v tejto oblasti k dosť veľkým problémom. Pokiaľ nie je dohoda so susedom možná, je dobré aspoň pestovať pásy nehostiteľských rastlín, a tým zabrániť bezprostrednému susedstve ohrozených porastov.

Význam osevných postupov ako nechemické metódy ochrany rastlín pred napadnutím škodlivými činiteľmi je nezastupiteľný a nemožno ho podceňovať. Dlhodobé porušovania zásad striedania plodín, orientácia na jednu či dve výrazne prevažujúci plodiny a trvalé spracovanie pôdy minimalizáciou môže spôsobiť takéto rozšírenie škodlivých organizmov. Náklady na chemickú ochranu budú potom neúmerne vysoké. Dlhodobé nadmerné používanie chemických prípravkov vedie zvyčajne k porušeniu ekologickej rovnováhy krajiny a postupne sa objavuje rezistencia cieľových organizmov voči niektorým pesticídom. Aby sa zlepšili ich účinky vyvíjajú sa nové, agresívnejšie chemické formulácie. Tie však po určitom čase tiež pomaly strácajú účinnosť a kruh sa tak uzatvára. Takáto situácia je len ťažko riešiteľná. Väčšinou je nutné dôsledne napraviť všetky chyby v agrotechnike.

Slovom pesticídy označujeme zložité synteticky vyrobené chemické látky, ktoré za určitých podmienok potláčajú škodlivé činitele, ale nepoškodzujú ošetrovanú rastlinu. Tvoria skupinu chemických látok a prípravkov, ktoré sú určené proti burinám, škodcom a chorobám v porastoch kultúrnych rastlín. Ťažisko spotreby pesticídov je v poľnohospodárstve, ale uplatňujú sa aj v lesnom hospodárstve, v humánnej a veterinárnej hygiene a tiež pri ochrane dreva a plastov. Pesticídy umožnili podstatne ovplyvniť produktivitu rastlinnej výroby a ich používanie sa stalo neoddeliteľnou súčasťou poľnohospodárskej výrobnej technológie. Je však potrebné dodržiavať zásady integrovanej ochrany rastlín, čo znamená, že chemické prípravky treba nasadzovať len v najnevyhnutnejších prípadoch, a to v optimálnom čase (kedy je škodca najcitlivejší) a na likvidáciu ohnísk jeho šírenia.

Prednosťou chemických metód v porovnaní s mechanickými je ďalej to, že sú z hľadiska výkonu väčšinou jednoduchšie. Treba však pripomenúť, že sú ale náročnejšie na kvalifikovaný postup a ochranu zdravia a životného prostredia pred nežiaducimi účinkami pre prírodu cudzorodých syntetických chemikálií. Samotná prax nám však potvrdzuje, že aj chemický spôsob ochrany rastlín je úspešný len vtedy, keď je vhodne doplnený ostatnými spôsobmi regulácie v rámci integrovaného systému ochrany rastlín. Dlhodobé postrekovanie toxickými látkami a aplikácia syntetických hnojív má na životné prostredie negatívne dôsledky. Kto chce byť zodpovedný k prírode, musí používanie chemických látok na poliach, v záhradách a v sadoch uplatňovať veľmi citlivo a hľadať ďalšie možnosti regulácie škodlivých činiteľov.

Presný termín uplatnenia pesticídu umožňuje stanoviť prognóza a signalizácia daného škodcu, alebo choroby. Samotná predpoveď je tým presnejšia, čím sa vydáva na kratšiu dobu. Podľa času rozlišujeme prognózu dlhodobú a krátkodobú. Dlhodobá prognóza umožňuje v dlhšom časovom predstihu zostaviť predpoveď výskytu a intenzitu rozšírenie jednotlivých škodlivých činiteľov v budúcom období a rozsah územia, kde sa pravdepodobne vyskytnú. Krátkodobá predpoveď určuje výskyt škodlivých činiteľov krátkodobo so zameraním na priebeh poveternostných podmienok. Účelom tejto prognózy je posúdiť stav narastania, alebo poklesu výskytu škodlivého činiteľa. Tieto predpovede sa zároveň dopĺňajú geografickým (miestnym) ohraničením.

Chemická ochrana v rastlinnej výrobe sa delí na preventívnu a liečebnú. Medzi metódy predchádzajúce nákaze alebo napadnutiu patrí predovšetkým morenie osiva, postrekovanie proti zárodkom rôznych hubových chorôb a niektorých škodcov. Rozhodujúcim faktorom pre preventívne zásahy je ošetrenie porastov v biologicky najvhodnejšom termíne. Pri terapeutickej ochrane sa škodlivé činitele potláčajú až vtedy, keď už pestovanú plodinu napadli. Je isté, že škodám už nemôžeme celkom zabrániť, tu ide  o obmedzenie ďalšieho šírenia nákazy alebo škodcov.

Základom regulácie zaburinenia pestovaných plodín by malo byť dôsledné potláčanie burín v rámci celého osevného postupu, špeciálne pri predplodinách hlavne mechanickými spôsobmi (včasná podmietka, mulčovanie „porastliny“ z pozberových strát predplodiny). Pri voľbe vhodného herbicídu vychádzame nielen zo spektra burín na pozemku (vzhľadom na citlivosť pestovaných plodín k niektorým herbicídom), ale treba tiež zohľadniť podmienky prostredia. Dôležité sú pôdne vlastnosti, predovšetkým zrnitosť pôdy, obsah humusu a pH pôdy. Tieto faktory v kombinácii s vysokými zrážkami môžu po aplikácii herbicídu spôsobiť aj silné poškodenie pestovaných plodín najmä v počiatočných rastových fázach. Pri plodinách kde využívame tradičné spôsoby obrábania pôdy, je možné aplikovať herbicídy už pred sejbou (preemergentne), s následným zapravením do pôdy. Výhodou predsejbovej aplikácie je spoľahlivé pôsobenie i za suchších podmienok. Základným predpokladom dobrej účinnosti je kvalitná príprava pôdy (kyprosť a povrch bez hrúd) a aplikácia na suchú pôdu. Po ich aplikácii ale musí rýchlo dôjsť k zapracovaniu do pôdy (hĺbka 50 mm). V opačnom prípade dochádza veľmi rýchlo k vyparovaniu a k fotodegradácii herbicídu najmä v čase s vysokou intenzitou slnečného žiarenia.

Selektivita väčšiny herbicídov je založená pozične, teda tak, že prípravok pôsobí iba vo vrchnej vrstve pôdy, odkiaľ klíči väčšina burín a ku korienkom pestovaných plodín sa za  normálnych podmienok  nedostane. Výdatnejšie zrážky po aplikácii herbicídu však môžu spôsobiť preniknutie účinnej látky hlbšie do zóny, kde sa nachádzajú korienky mladých plodín. Prejaví sa tak fytotoxicita, najmä po herbicídoch s nižšou metabolickou selektivitou. Väčšie riziko je na ľahších pôdach. Pri tejto aplikácii je dôležité, aby povrch pôdy nebol hrudkovitý, lebo veľké hrudy vytvárajú aplikačný tieň a pri ich rozpade sa semená burín v nich obsiahnuté dostávajú na povrch pôdy, kde nie sú herbicídnym filmom dostatočne zasiahnuté. Preemergentné herbicídy by mali byť aplikované spravidla do troch dní po sejbe. V teplých a suchých dňoch dávame prednosť poobedňajšej aplikácii a vyšším dávkam vody (min. 400 l.ha-1). Ranná rosa urýchli príjem herbicídu pôdou. Herbicíd je vhodné aplikovať bezprostredne po sejbe, resp. v ten istý deň, kedy je väčšinou priaznivý vlhkostný stav pôdy, pričom treba zohľadniť aj to, že môže začať pršať, čo znemožní aplikovať herbicíd v účinnom období. V súčasnej dobe je preemergentná aplikácia herbicídov najbežnejším a najistejším spôsobom regulácie zaburinenosti u väčšiny plodín.

Ak sa aplikujú herbicídy vo vzídenom poraste kultúrnej plodiny, v ktorej sa vyskytujú buriny, hovoríme o postemergentnej aplikácii. Dôležité je pri tomto spôsobe tiež správne načasovanie aplikácie herbicídov. Aplikáciou prípravkov s dlhým reziduálnym účinkom často dochádza k poškodeniu následne vysiatych porastov. Tieto poškodenia sú časté hlavne na úvratiach s prestrekmi a na utuženej pôde za sucha. Tieto negatívne účinky herbicídov sa zvyšujú pri nedodržaní odporúčaných dávok, alebo pri nešetrnej práci s prípravkami. Často taktiež dochádza k nadmernému zaťaženiu životného prostredia. Tieto problémy už v súčasnosti eliminuje pohyb aplikačnej techniky po koľajových riadkoch, alebo regulácia pojazdu cez GPS.

Pesticídy sa vyznačujú výrazným biologickým účinkom. Mnohé z nich dokážu podstatne zmeniť druhové zloženie a životaschopnosť edafónu (zložitý súbor organizmov osídľujúcich pôdnu vrstvu) alebo vegetačného krytu. Nežiaduce je, že ak sa znečisťujúce látky dostatočne rýchlo nerozložia, môžu nepriaznivo ovplyvniť aj vlastnosti poľnohospodárskych produktov. Toto nebezpečenstvo je aktuálne najmä pri takých látkach, ktoré môžu rastliny prijať z pôdy koreňovým systémom.

Efektívnosť použitia pesticídov posudzujeme podľa vzťahu medzi nákladmi vynaloženými na určitý zákrok a medzi prírastkami hektárových úrod. Pred použitím chemickej ochrany treba najprv správne identifikovať škodlivý organizmus a potom použiť zodpovedajúci prípravok. Účinná látka je dôležitá zložka prípravku zodpovedná za jeho účinnosť. Komerčný názov prípravku nehovorí nič o zložení prípravku, preto je podstatnou informáciou obsah a typ jednej alebo viacerých účinných látok. Často sú totiž v obehu prípravky s rôznymi názvami a ich účinné látky sú rovnaké. V praxi sa tiež osvedčilo striedanie prípravkov proti rovnakého škodlivému organizmu s obsahom  rôznych účinných látok.

Aplikácia pesticídov je spravidla vykonávaná postrekom, rosením, zahmľovaním a morením. Morenie osiva je spôsob, kedy sa ošetruje priamo povrch osiva prípravkami, ktoré nazývame moridlá. Moridlá sú vo väčšine prípadov vysoko koncentrované a toxické látky, takže pri morení je dôležité dodržiavať prísne bezpečnostné pravidlá. Najrozšírenejšie a najkvalitnejšie morenie je pri aplikácii tekutých moridiel. Určitou nevýhodou zostáva iba potreba dodatočného vysušenia osiva, aby nedochádzalo k zníženiu klíčivosti. Granulované pesticídy obsahujú účinnú látku viazanú na nosiči v granulách. Z tejto formy sa účinná látka postupne uvoľňuje, čo zabezpečuje rovnomerné a dlhšie trvajúce pôsobenie účinnej látky. V granulovanej forme sa väčšinou používajú insekticídy, prípadne herbicídy. Zálievkou sa aplikuje prípravok rozmiešaný v adekvátnom množstve vody priamo do koreňovej zóny rastlín.

Postrek patrí v súčasnosti k najpoužívanejším spôsobom plošnej aplikácie pesticídov. Za postrek považujeme takú aplikáciu, kedy je veľkosť minimálne 80-tich % kvapiek v rozmedzí 0,15 - 0,3 mm. Účinná látka sa vnáša do porastov vo forme tzv. postrekovej kvapaliny. Rovnomernosť aplikácie zabezpečujú dýzy, od ktorých závisí rovnomernosť postreku, veľkosť kvapiek a iné fyzikálne parametre aplikácie. Všeobecne pri poľných plodinách aplikujeme postrek pod nižším tlakom, vyššie pracovné tlaky sa používajú na vzrastenejších kultúrach, najmä v ovocinárstve a vinohradníctve. Platí princíp, že zo zvyšujúcim sa tlakom klesá veľkosť kvapiek. Dávka vody môže byť variabilná, od 50 do 5000 l.ha-1. V poľných podmienkach sa väčšinou dávky postrekovej kvapaliny pohybujú v intervale 200 - 600 l.ha-1, pri plodinách ktoré je treba dôkladne ošetriť a pri stromoch a kroch dávky často prekračujú hodnotu 1000 l.ha-1. Priama dávka závisí od toho, akú plodinu ošetrujeme, akým prípravkom a čo je cieľovým organizmom, ktorý chceme zničiť. Napr. pri aplikácii kontaktných fungicídov proti plesniam je vhodnejšie použiť vyššiu dávku, menšie kvapky a vyšší pracovný tlak, aby víriaca kvapalina zasiahla podľa možnosti aj celú spodnú časť listov, kde antisporulačný efekt pesticídu bráni nastupujúcemu množeniu (fruktifikácii) patogéna. Naopak hrubšie kvapky sú vhodnejšie pri aplikácii herbicídov. Pri ošetrovaní proti škodcom platí zásada, že proti menším škodcom používame menšie kvapky, proti väčším je vhodnejšie použiť rozmernejšie kvapkové spektrum. Pri niektorých plodinách s ovoskovaným (hydrofóbnym) povrchom listov (napr. cibuľa) pridávame do postrekovej kvapaliny zmáčadlá (tenzidy, resp. “adjuvanty”), ktoré znižujú povrchové napätie a zvyšujú priľnavosť kvapiek na voskovú časť kutikuly. Hlavnou prednosťou takto upraveného postreku je dobrá priľnavosť na povrch ošetrovaných rastlín a škodcov a tým aj vyššej účinnosti pesticídov. Spomedzi nevýhod vystupuje do popredia vysoká spotreba nosnej látky - vody a s tým aj zvýšené prevádzkové náklady na aplikáciu.

Rosenie a zahmľovanie uplatňujeme tam, kde je výhodnejšie ako klasický postrek. Pri rosení veľkosť aplikovaných kvapiek dosahuje rozmer 0,05 - 0,15 mm. Na zlepšenie účinnosti aplikácie malých kvapiek sa využíva prúd vzduchu vytvorený ventilátorom, ktorý ich zanáša do porastu (rosenie je v podstate kombinácia postreku a ventilácie, resp. postrekovača a ventilátora). Dosahuje sa tak dokonalejšie pokrytie väčšieho povrchu rastlín pri súčasne menšej spotrebe vody (úspora 10 - 50 %). Túto aplikáciu využívame najmä pri plodinách, ktoré je potrebné dôkladne ošetriť zo všetkých strán, nakoľko pri rosení dochádza k víreniu vzduchu a kvapiek, takže dochádza k zasiahnutiu aj spodných častí rastlín, ktoré nie sú vystavené priamo dopadajúcim kvapkám. Pri aplikácii s kvapkami menšími ako 0,05 mm hovoríme o zahmľovaní, čo je takmer najúspornejší spôsob aplikácie. Nevýhodou je z toxikologického hľadiska práca s koncentrovanejšou kvapalinou a z praktického hľadiska dochádza k vysokému úletu častíc už pri slabom vetre, preto sa vykonáva za bezvetria, alebo v uzavretých priestoroch. Väčšinou sa takto pesticídy aplikujú v uzavretých priestoroch – skleníkoch a fóliovníkoch.

Zvyškom produktov rozkladu, metabolizmu alebo iných reakcií týchto látok v rastlinách, v človeku a v živočíchoch hovoríme reziduá pesticídov. Pri práci s pesticídmi je potrebné dodržiavať viaceré zásady ochrany zdravia a životného prostredia. Prenikanie pesticídov do organizmu človeka môže byť vdychovaním, požitím, vstrebávaním cez pokožku a sliznice, postriekaním, poliatím sa pri manipulácii, čistení a pod. Treba upozorniť, že napr. trysky sa nikdy neprefukujú ústami (hrozí nebezpečenstvo zasiahnutia očí, tváre a úst)! Väčšina z pesticídov patrí do skupiny zdraviu škodlivých látok. Sú medzi nimi aj látky a prípravky klasifikované ako jedovaté a veľmi jedovaté. Ich účinok na človeka sa môže prejavovať rozlične, a to priamo vznikom akútnych i chronických otráv s postihnutím rôznych tkanív, orgánov a životných funkcií.

Každý, kto pesticídy používa je povinný zaobchádzať s nimi tak, aby nedošlo k ohrozeniu zdravia ľudí a  k ovplyvneniu jednotlivých zložiek životného prostredia (voda, pôda, ovzdušie), zdravia hospodárskych zvierat, poľovnej zveri,  úžitkového vtáctva, aby sa nepoškodila rastlinná výroba a lesné hospodárstvo a aby sa zabránilo zneužitiu týchto látok. Pred každým použitím je potrebné oboznámiť sa s údajmi na etikete alebo s návodom na použitie, ktorý musí byť pripojený ku každému spotrebiteľskému baleniu, kde sú uvedené hlavné zásady pre bezpečné zaobchádzanie s výrobkom, príznaky otravy a pokyny pre prvú pomoc a pokyny pre zneškodňovanie prázdnych obalov. Pesticídne prípravky sa môžu používať iba v originálnych baleniach, zvyšky sa nemôžu prelievať a baliť do obalov, ktoré sa tvarom zreteľne podobajú na obaly používané na požívatiny, krmivá, nápoje a lieky.

Prípravky je potrebné skladovať za podmienok uvedených v Zákone o ochrane rastlín a na etiketách alebo návodoch na použitie. Miestnosť, v ktorej sa skladujú musí byť uzamknutá, zabezpečená proti vlámaniu a nesmú sa v nej skladovať humánne a veterinárne lieky a liečivá, omamné a psychotropné látky a prípravky, požívatiny, lieky, krmivá, výbušné látky a prípravky a horľavé látky.         

Pri práci s pesticídmi je potrebné dodržiavať všeobecné zásady osobnej ochrany a osobnej hygieny. Pri práci s pesticídmi je potrebné používať osobné ochranné pracovné prostriedky podľa údajov uvedených výrobcom na etiketách prípravkov. Po použití pesticídov je dôležitý aj predpísaný spôsob likvidácie obalov, aby nedošlo k náhodným otravám, alebo kontaminácii životného prostredia.

Mylná je laická predstava, že po uplynutí ochrannej doby nie sú v produktoch žiadne stopy pesticídov. Reziduá sú v produktoch vždy, záleží však na tom, či sú pod hladinou škodlivosti. Pri práci s pesticídmi v žiadnom prípade nesmieme jesť, piť, ani fajčiť, pretože vnikanie účinných látok cez ústa je najľahším spôsobom intoxikácie organizmu. Ak predsa došlo k otrave, resp. expozícii človeka pesticídom, treba postihnutému podať prvú pomoc (uvedenú na etikete každého prípravku) a okamžite zabezpečiť lekárske ošetrenie.  

Správne použitie metód ochrany rastlín vychádza z vedomostí, skúseností, intuície a najmä poznatkov agronóma, farmára. Pre správny manažment ochrany rastlín je potrebné, aby bol špičkový pestovateľ bol vybavený aj intuíciou a skúsenosťami, ktoré sú založené na rozhodnutí a vôli dokonale sa v tejto problematike orientovať. Špičkový agronóm či pestovateľ nemôže totiž dnes uvažovať o paušálnosti chemickej ochrany. Vždy je nutné vychádzať z aktuálnej situácie v poraste a uplatňovať racionálnu t.j. nevyhnutnú a cielenú integrovanú ochranu. Iba takáto cesta vedie k maximálnej biologickej ale aj ekonomickej  efektívnosti ochrany poľnohospodárskych plodín a životného prostredia.

Aplikácia pesticídov môže predstavovať v súčasnosti až tri štvrtiny z celkových nákladov na technológiu pestovanej plodiny. Preto nie je pochýb, že v poľnohospodárstve je možné istú časť týchto nákladov šetriť nielen voľbou správnej aplikačnej techniky, ale aj kombináciou všetkých spôsobov regulácie škodlivých činiteľov v poraste.