Hrčkotvorné háďatká – parazity mnohých druhov rastlín
Parazitické háďatká rastlín (nematódy), sa vyskytujú vo všetkých poľnohospodárskych oblastiach sveta. Pôvod a význam mnohých druhov je nejasný, mnohé z nich parazitujú aj na divých rastlinách preto sa predpokladá, že sa vyskytovali ako prirodzená súčasť prirodzenej fauny v oblastiach kde sú dnes významné ako parazity poľnohospodársky využívaných pôd.
Existuje niekoľko foriem parazitických háďatiek rastlín, líšiace sa najmä špecifickými fázami v ich vývinových cykloch, miestom a spôsobom ich parazitovania, symptómami napadnutia a podobne. K najstaršie známym patrí skupina tzv. hrčkotvorných druhov háďatiek, endoparazitov vyvíjajúcich sa a parazitujúcich v koreňoch napadnutých rastlín (obr. 1).
| Obr. 1: Vývin lariev Meloidogyne incognita v pletive koreňa paradajky foto – Marek Renčo |
Patria do rodu Meloidogyne, veľmi významnej skupiny obligátnych rastlinných parazitov. V súčasnosti je známych okolo 100 druhov a mnohé z nich patria v celosvetovom meradle k fytopatologicky najškodlivejším a teda aj ekonomicky najvýznamnejším patogénom. Vo svete sú veľmi rozšírené predovšetkým v teplých a tropických klimatických oblastiach, ale niektoré druhy sa vyskytujú aj v miernom klimatickom pásme. V literatúre sa uvádza viac ako niekoľko stoviek hostiteľských rastlín, vrátane bylinných a drevnatých druhov. Samozrejme zoznam hostiteľských rastlín háďatiek rodu Meloidogyne sa líši, závisí najmä od druhu háďatka, oblasti výskytu, klimatických podmienok a pestovaných druhov rastlín. Hlavným príznakom napadnutia rastliny hrčkotvornými háďatkami sú typické zdureniny koreňov, alebo okrúhle hrčky na koreňoch rastlín (obr.2), v ktorých sa nachádza často aj niekoľko jedincov háďatka, rôzneho štádia vývinu (obr.1).
| Obr. 2: Hrčky na koreni paradajky ako typický príznak napadnutia rastliny háďatkom M. incognita foto – Marek Renčo |
Hrčky je možné pozorovať aj voľný okom, po opatrnom vytiahnutí koreňového systému rastliny z pôdy a jeho umytí. Pri koreňovej zelenine, často dochádza k deformácii a tak znehodnoteniu koreňa (obr. 3), čo má za následok vädnutie rastlín.
| Obr. 3: Mrkva napadnutá a poškodená M. incognita foto – Marek Renčo |
Poškodenie koreňov môže prerásť do takej miery, že je úplne znemožnený prísun vody a živín do nadzemných častí rastlín, rastliny vädnú a hynú (obr.4).
| Obr. 4: Výpadok porastu skleníkových uhoriek napadnutých hrčkotvorným háďatkom M. incognita foto – Marek Renčo |
Aj na našom území bola zistená prítomnosť niektorých druhov hrčkotvorných parazitických háďatiek rodu Meloidogyne. Bohužiaľ dva z nich (M. hapla a M. incognita) patria celosvetovo k najzávažnejším parazitických druhom háďatiek vôbec. Druh M. hapla bol nájdený na koreňovej zelenine, v lesných škôlkach a v lesnej pôde a to predovšetkým v ľahkých pôdach naviatych pieskov Východoslovenskej a Podunajskej nížiny a Záhoria zatiaľ čo druh M. incognita bol zistený na južnom Slovensku v poraste uhoriek vo fóliovníkoch. Okrem nich boli na území Slovenska zaznamenané aj druhy M. ardenensis - vlhké pôdy pobrežnej vegetácie potokov a riek, M. kralli – rašelinisko Slaná voda na Orave ale aj druh M. naasi – trávny porast na juhozápade Slovenska. Druhy rodu Meloidogyne neparazitujú v semenách rastlín ale vo vegetatívnych častiach ako sú korene a hľuzy, cibule a podobne. Najlepší spôsob ako zabrániť ich šíreniu je prevencia, nakoľko sadbový materiál (priesady) je najčastejší spôsob ich pasívneho prenosu.
Vysádzať by sme mali len certifikovaný sadbový materiál. Ak máme podozrenie na prítomnosť háďatiek, je lepšie takýto materiál zničiť najlepšie spálením, nikdy nie kompostovaním. Odporúča sa aj čistenie náradia a strojov pred a po použití, nakoľko kontaminovaná pôda sa naň prilepí a háďatká sa prenesú na iné pozemky. Bohužiaľ je to málo praktizované. V častiach rastlín je možné znížiť počet živých jedincov aj chemicky, alebo ošetrením (namáčaním) koreňov priesad pred výsadbou na 1 hodinu do teplej vody (max 60 oC). Táto teplota je pre háďatká smrteľná. Doporučuje sa aj ošetrenie pôdy parou pred výsadbou priesad, alebo pred založením pestovateľskej plochy (skleníky, pareniská). Do nich potom vysádzame iba zdravé priesady zeleniny o ktorých vieme, že pochádzajú z nekontaminovanej pôdy.
Ak už máme či už v skleníku, alebo na voľnej ploche pôdu zamorenú háďatkom je možné ju chemicky ošetriť. U nás je povolené ošetrenie pôdy prípravkom Basamid. Samozrejme, existujú aj odrody hostiteľských rastlín rezistentné voči háďatkám, tu však už musíme počítať s vyššími finančnými nákladmi, podobne ako pri aplikácii chemických nematocídov.
V prípade podozrenia na výskyt niektorého z druhov hrčkotvorných háďatiek na väčších pestovateľských plochách je stále platným opatrením striedanie plodín. Treba však mať na pamäti, že nie každý druh háďatka má rovnaký okruh hostiteľských rastlín. Zaradenie obilnín, cukrovej repy, repky olejnej do osevného postupu, ktoré nie sú hostiteľmi M. incognita môžeme znížiť populáciu tohto parazita. Obilniny a kukurica nie sú hostiteľmi M. hapla. Naopak práve obilniny a trávy sú hostiteľmi M. naasi. Preto správna identifikácia druhu háďatka je dôležitá pre správny výber plodín ak chceme uplatniť metódu osevného postupu na zníženie jeho populačnej hustoty. Podobne aj dôkladným ničením burín (napr. púpava), ktoré môžu byť rezervoárovými hostiteľmi napr. M. hapla.
Táto práca vznikla za finančnej podpory projektu "Centrum excelentnosti pre parazitológiu" (kód ITMS: 26220120022) na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. (1.0).
