Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Živočíšna výroba / Rôzne

Komisia zverejnila externú štúdiu o budúcnosti hospodárskych zvierat v EÚ

19-10-2020
(www.ec.europa.eu)

„Štúdiu o budúcnosti hospodárskych zvierat v EÚ: Ako prispieť k trvalo udržateľnému poľnohospodárskemu sektoru?“ pripravili dvaja nezávislí odborníci na žiadosť Komisie s cieľom prispieť k diskusii o udržateľnosti živočíšnej výroby. Medzi kľúčové patria jej nasledovné zistenia:

  • Sektor živočíšnej výroby v EÚ má ďalekosiahle environmentálne, hospodárske a sociálne dôsledky.
  • Zvyšovanie udržateľnosti našich potravinových systémov si vyžaduje venovať pozornosť všetkým trom oblastiam, v rámci ktorých je kľúčový systémový prístup.
  • Dopad živočíšnej výroby na životné prostredie je značný:
    • negatívny, napríklad z hľadiska emisií skleníkových plynov (GHG),
    • pozitívny, napríklad pokiaľ ide o udržiavanie trvalých trávnych porastov, ktoré sú prospešné pre biodiverzitu a predstavujú dôležitý záchyt uhlíka.

Hospodársky a sociálny význam

V celej EÚ zohráva odvetvie chovu hospodárskych zvierat významnú hospodársku a sociálnu úlohu. Napríklad v roku 2017 sa hodnota živočíšnej výroby a živočíšnych výrobkov v EÚ-28 rovnala 170 mld. EUR, čo predstavuje 40% z celkovej poľnohospodárskej činnosti. Okrem toho európske farmy zmerané na živočíšnu výrobu zamestnávajú asi 4 milióny ľudí, v priemere 1 až 2 pracovníkov na jednu farmu.

Pokiaľ ide o spotrebu, bielkoviny živočíšneho pôvodu predstavujú viac ako 50% z celkového obsahu bielkovín v strave európskych občanov. V posledných rokoch začala spotreba mäsa a mliečnych výrobkov v EÚ klesať, pričom sa očakáva ďalší pokles spotreby mäsa do roku 2030. Je tiež viditeľný trend poklesu spotreby hovädzieho mäsa a nahrádzania bravčového mäsa  hydinovým mäsom.

Environmentálne výzvy

Štúdia popisuje pozitívny aj negatívny významný vplyv odvetvia živočíšnej výroby na životné prostredie.

V roku 2017 vyprodukovalo odvetvie poľnohospodárstva EÚ-28 10% celkových emisií skleníkových plynov v regióne, čo je menej ako v priemysle (38%) alebo v doprave (21%).

Ak sú zahrnuté emisie súvisiace s výrobou, prepravou a spracovaním krmiva, odvetvie živočíšnej výroby je zodpovedné za 81 - 86% celkových emisií skleníkových plynov v poľnohospodárstve.

Chov hospodárskych zvierat navyše prispieva k prítomnosti prebytočného dusíka v európskych vodách a zároveň je hlavným zdrojom amoniaku, čo vedie k značným škodám na životnom prostredí, napríklad k eutrofizácii.

Sektor živočíšnej výroby prispieva k emisiám skleníkových plynov v EÚ prostredníctvom svojich účinkov na zásoby uhlíka v pôde. Napríklad premena ornej pôdy na trávnaté porasty alebo lesy vedie k zvýšenému ukladaniu uhlíka, zatiaľ čo premena lesov a trávnatých porastov na ornú pôdu má opačný účinok, ktorý vedie k emisiám uhlíka.

Hospodárske zvieratá, najmä prežúvavce, môžu mať pozitívny vplyv na biodiverzitu a uhlík v pôde prostredníctvom údržby trvalých trávnych porastov a optimalizovaného využívania hnoja. Tieto pozitívne účinky vo veľkej miere závisia od typu chovu hospodárskych zvierat a od miestnych podmienok.

Zvyšovanie udržateľnosti v sektore živočíšnej výroby

Štúdia zdôrazňuje efektívnosť živočíšnej výroby v EÚ. Ak by sa produkcia v EÚ znížila a globálny dopyt po mäse pretrvával alebo stúpal, riziko bude spočívať v tom, že sa produkcia a s ňou spojené vplyvy presunú z EÚ do iných častí sveta. Jednoduché obmedzenie živočíšnej výroby v EÚ navyše nemusí viesť k udržateľnejším agropotravinárskym reťazcom. Štúdia zdôrazňuje význam zohľadnenia rôznych výrobných systémov, ktoré majú odlišné pozitívne a negatívne environmentálne vplyvy. Na záver odborníci upozorňujú, že pri prechode na udržateľnejšie potravinové systémy nemožno ignorovať hospodársky a sociálno-kultúrny význam tohto odvetvia. Chov hospodárskych zvierat je viac než len produkcia potravín.

Podľa štúdie môže v rámci zvyšovania udržateľnosti odvetvie živočíšnej výroby zohrávať kľúčovú úlohu. Systémy chovu hospodárskych zvierat by sa mali vyvíjať tak, aby poskytovali celý rad tovarov a služieb. Nemali by byť zamerané len na produkciu. Stredobodom inovácie systémov chovu hospodárskych zvierat zajtrajška by malo byť podnebie, zdravie a dobré životné podmienky zvierat.

Inovácia bude mať zásadný význam pre zníženie negatívnych dopadov tohto odvetvia vrátane využívania agroekologických prístupov, technológií a obehového hospodárstva. Pri zavádzaní nových technológií a agroekologických postupov by sa mala efektívnosť produkcie zvýšiť. Napríklad agroekologické prístupy, ktoré užšie integrujú plodiny a hospodárske zvieratá a maximalizujú schopnosť využívať biomasu nevhodnú na ľudskú spotrebu na kŕmenie hospodárskych zvierat, môžu poskytnúť priestor na zníženie používania pesticídov a umelých hnojív pri súčasnom zachovaní produktivity a zabezpečení ochrany prírodných zdrojov.

Štúdia poukazuje aj na význam zabezpečenia kontinuity poľnohospodárskych podnikov a zabránenia ohrozeniu zamestnanosti počas prechodu na udržateľné systémy chovu hospodárskych zvierat. Tento prechod bude potrebné podporiť verejnými politikami a prostredníctvom zviditeľnenia a ekonomickej návratnosti.

Úloha SPP a stratégie „Z farmy na stôl“

Stratégia „Z farmy na stôl“, ktorú v máji 2020 predstavila Európska komisia a je súčasťou Európskej zelenej dohody, sa zameriava na udržateľnosť našich potravinových systémov. Tento prechod zabezpečí potravinovú bezpečnosť, prístup k zdravej výžive, zníži environmentálnu a klimatickú stopu potravinových systémov EÚ a zároveň zabezpečí živobytie pre všetkých  zainteresovaných v potravinovom dodávateľskom reťazci. Stratégia preto pretavila tento celkový cieľ do konkrétnych cieľov do roku 2030:

  • 25% ekologicky obrábanej poľnohospodárskej pôdy,
  • zníženie používania a rizika pesticídov o 50%,
  • zníženie používania hnojív najmenej o 20%,
  • zníženie predaja antimikrobiálnych látok používaných v chove hospodárskych zvierat a akvakultúre o 50%.

Pri tomto prechode a pri dosahovaní týchto cieľov bude kľúčovým nástrojom Spoločná poľnohospodárska politika (SPP). V budúcej SPP bude musieť každý členský štát navrhnúť strategický plán SPP. Členské štáty vo svojich plánoch vysvetlia, ako budú využívať nástroje SPP na dosiahnutie cieľov stratégie „Z farmy na stôl“ na základe ich miestnych podmienok a potrieb. Budúca SPP navyše ponúka nástroje na ďalšiu podporu udržateľných poľnohospodárskych postupov. Medzi tieto nástroje patria ekologické schémy dostupné v rámci priamych platieb a záväzky v oblasti životného prostredia a klímy dostupné v rámci rozvoja vidieka. Cieľom oboch je odmeniť poľnohospodárov za ďalšie pokroky v implementácii udržateľných poľnohospodárskych postupov, ako je napríklad využitie presného poľnohospodárstva, agroekologických postupov a ekologického poľnohospodárstva.

Preklad z originálu

Zdroj:

https://ec.europa.eu/info/news/commission-publishes-external-study-future-eu-livestock-2020-oct-14_en

Štúdia o budúcnosti hospodárskych zvierat v EÚ