Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Živočíšna výroba / Včelárstvo

Ak chceme zachrániť včely, ľudské správanie sa musí zmeniť

17-04-2017
(zdroj: www.agnewsfeed.com, Entomological Society of America)

Pri hľadaní odpovede na zložité otázky v oblasti zdravotných problémov včiel a straty včelstiev v posledných rokoch, je ten správny čas konať pre komerčných včelárov aj záujmových včelárov. V novej výskumnej správe sa zistilo, že ľudská činnosť je kľúčovým faktorom v šírení patogénov postihujúcich včely v Európe.

Vo výskumnej správe, ktorú zverejnila Americká Entomologická spoločnosť sa zistilo, že ľudská činnosť je kľúčovým faktorom v šírení patogénov, ktoré ohrozujú európske včely medonosné (Apis mellifera) - druh primárne zodpovedný za opeľovanie a produkciu medu na celom svete - a uvádza viaceré odporúčania potrebné na zastavenie šírenia patogénov. Včely sú pritom považované za kriticky dôležité pre životné prostredie a poľnohospodárstvo, pretože opeľujú viac ako 80 percent z plodín a voľne rastúcich rastlín v Európe. Zatiaľ čo niektorí výskumníci hľadajú zázračný liek na liečenie chorôb včiel, ako je Syndróm kolapsu včelstiev, veľa problémov je spôsobených ľudskou činnosťou a môžu byť zmiernené len zmenami v správaní ľudí.

Obr. 1

Ľudské faktory, ktoré umožnili rozšírenie patogénov včiel:

  • Pravidelné, veľmi časté, regulované pohyby včelstiev pre komerčné opelenie. (Napríklad vo februári 2016 z 2,66 milióna spravovaných včelstiev v Spojených štátoch bolo 1,8 milióna prevezených do Kalifornie pre opeľovanie mandlí).
  • Nedbalosť pri uplatňovaní zásad integrovanej ochrany proti škodcom, ktoré vedú k nadmerného používaniu pesticídov a antibiotík, čo má za následok zvýšenú odolnosť parazitov a patogénov, ako sú roztoče Varroa destructor a mor včelieho plodu (Paenibacillus larvae).
  • Medzinárodný obchod so včelami a včelími produktmi, ktoré umožnili globálne šírenie patogénov a chorôb včiel, ako klieštikovitosť včiel (Varroa destructor), roztočíková nákaza včiel (Acarapis woodi), nozémová nákaza včiel (Nosema cerana), malý úľový chrobák (Aethina tumida), a zvápenatenie včelieho plodu (Ascosphaera apis).
  • Nedostatok zručností a vedomostí na adekvátnu kontrolu a starostlivosť o včeliu kolóniu proti chorobám.

Návrhy na zmeny v ľudskom správaní k zlepšeniu zdravia včiel:

  • Silnejšia regulácia globálnej prepravy včiel, včelích produktov a migračných presunov včelstiev v rámci jednotlivých krajín na účely komerčného opelenia.
  • Väčšie dodržiavanie integrovaných postupov proti škodcom u komerčných včelárov, záujmových včelárov a ostatných chovateľov včiel.
  • Nárast vzdelávania včelárov v oblasti ochrany proti patogénom včiel (vyžadovať takéto vzdelávanie pri registrácii včelára).
  • Vyššia podpora pre začínajúcich včelárov a hobby včelárov zo strany vedeckých pracovníkov, včelárskych združení a vlády.

Problémy, ktorým dnes čelia včely sú zložité a nebude ľahké ich zmierniť. Nevhodná ľudská činnosť, ktorá napomáha v šírení patogénov a z toho plynúce vysoké straty včelstiev musia byť uvedené do popredia, ak chceme znížiť straty kolónií na prijateľnú úroveň.

Journal reference: Robert Owen. Role of Human Action in the Spread of Honey Bee (Hymenoptera: Apidae) Pathogens. Journal of Economic Entomology, 2017; DOI: 10.1093/jee/tox075

Spracoval: Ing. Andrea Lehotayová, PhD.