Minerálna výživa koní
Minerálna výživa je nenahraditeľnou súčasťou výživy a kŕmenia koní. Často krát dochádza k jej nedoceneniu, ale aj preceňovaniu zo strany chovateľov, alebo výživárskych poradcov. Minerálne látky možno definovať ako prvky, chemické zlúčeniny, ktoré v prírode vznikli v dôsledku rôznych procesov. Vo výžive koní majú minerálne látky mnohostranný význam, pričom každý prvok plní v organizme koní špecifickú a nezastupiteľnú funkciu. Z hľadiska správnej (racionálnej) výživy je dôležité zabezpečiť ich požadovaný príjem na základe dennej potreby koní (záchovnej a produkčnej). Aj napriek tomu, že fyziologický význam viacerých minerálnych látok, najmä makroprvkov bol v minulosti podrobne popísaný, úloha niektorých prvkov, hlavne mikroprvkov nie je ani v súčasnosti dostatočne známa a objasnená. Rozdelenie minerálnych látok na makroprvky a mikroprvky vychádza z hľadiska ich kvantitatívnej potreby vo výžive zvierat, ako aj z hľadiska ich kvantitatívneho výskytu v prírode a teda aj v krmovinách a krmivách. Za makroprvky (Ca, P, Na, Mg, K, S, Cl) sa považujú tie minerálne látky, ktorých denná potreba sa vo výžive zvierat vyjadruje v g, za mikroprvky (všetky ostatné) sa považujú tie minerálne látky, ktorých denná potreba sa uvádza v mg, resp. μg. Vo svete bol najintenzívnejší výskum ohľadom minerálnych látok v 50-tych rokoch minulého storočia, kedy sa pozornosť zameriavala predovšetkým na význam a funkcie makroprvkov. V súčasnosti možno badať vo svete zvýšenú pozornosť pri význame a funkcii mikroprvkov ako jód, selén, chróm, kobalt a pod.
Spoločný význam makroprvkov vo výžive koní súvisí predovšetkým s výstavbou anorganickej časti kostného tkaniva, zubov a mäkkých tkanív. Okrem toho majú makroprvky aj ďalšie špecifické funkcie v súvislosti napríklad s metabolizmom živín a energie, keratinizáciou a ostmotickým tlakom v intracelulárnych a extracelulárnych tekutinách. Mikroprvky sú z tohto pohľadu značne špecifické, každý prvok je dôležitý z iného pohľadu. Veľký význam sa mikroprvkov pripisuje najmä z hľadiska reprodukcie, imunizácie, keratinizácie a laktácie.
Minerálne látky zohrávajú vo výžive koní dôležitú funkciu z hľadiska ich zdravotného stavu a úžitkovosti. Kritickým obdobím minerálnej výživy je vývin a vývoj žriebät a reprodukcia. Samostatnou kapitolou minerálnej výživy je výživa športových a pracovných koní. Minerálne látky sú pre kone bytostne dôležité pre rozmanité množstvo funkcií v organizme, udržiavanie acidobázickej rovnováhy, formovanie štrukturálnych komponentov, enzymatických kofaktorov a transferu energie.
Základným zdrojom minerálnych látok pre kone sú objemové a jadrové krmivá, ktoré sú však individuálne z pohľadu obsahu minerálnych látok neplnohodnotné, sú zdrojom len ich úzkeho spektra. Obsah minerálnych látok v krmivách je závislý predovšetkým od ich koncentrácie v pôde, druhu krmoviny, vegetačného štádia v čase zberu, podmienok skladovania a podobne. Hlavne vo výžive športových koní často dochádza k nesprávnemu zostaveniu kŕmnej dávky z hľadiska dostatočného príjmu minerálnych látok. Chovatelia (často krát aj na základe nepresných informácii zo strany poradcov) zostavujú kŕmnu dávku tak, že celú dennú potrebu minerálnych prvkov uhrádzajú prostredníctvom minerálnych kŕmnych prísad. Následkom tohto nesprávneho prístupu môže dôjsť k zaťaženiu organizmu koňa a k následnému prejavu nadbytočného príjmu jedného alebo viacerých minerálnych prvkov. Tento efekt má samozrejme aj ekonomický rozmer. Veľmi dôležité sú aj vzájomné pomery medzi niektorými minerálnymi látkami, nakoľko môžu byť vzájomné vzťahy medzi prvkami synergické, ale aj antagonistické.
V experimente, ktorý sme realizovali spolu s Jazdeckým strediskom Katedry špeciálnej zootechniky FAPZ SPU v Nitre sme sledovali vplyv minerálne nevybilancovanej a vybilancovanej kŕmnej dávky pre športové kone z hľadiska sérovej koncentrácie minerálnych látok (Ca a P). V prvej fáze experimentu bola u všetkých koní kŕmna dávka (individuálne zostavená) doplnená o rovnaké množstvo vápenato-fosforečnej doplnkovej kŕmnej zmesi (60 g na kus a deň) na základe odporúčania výrobcu. Na začiatku experimentu bola od koní odobratá krv a v sére stanovený obsah Ca a P. Pri nezmenenej kŕmnej dávke bol odber krvi zopakovaný po 2 mesiacoch. Následne bola kŕmna dávka upravená na základe vybilancovania denného príjmu Ca a P a po ďalších 2 mesiacoch bola odobratá krv a stanovený minerálny profil. Po ďalších 2 mesiacoch bola odobratá krv posledný krát a bol opäť stanovený minerálny profil v krvnom sére. Do pokusu bolo zaradených 5 dospelých, klinicky zdravých športových teplokrvných koní so živou hmotnosťou 450 až 580 kg. V tabuľke 1 je uvedené zloženie počiatočných kŕmnych dávok koní, ktoré boli v experimente. Kŕmna dávka bola zložená z miaganého ovsa, trávneho sena a vápenato-fosforečnej minerálnej kŕmnej prísady. Tieto kŕmne dávky sa javili už pri prvotnom posúdení ako nevybilancované a to hlavne z pohľadu sledovaného denného príjmu Ca a P. Rovnaká dávka doplnkovej minerálnej kŕmnej zmesi totiž nezohľadňovala rôznu živú hmotnosť koní, ktorá zásadne ovplyvňuje dennú potrebu týchto minerálnych látok.
Tabuľka 1. Zloženie kŕmnych dávok (prvá fáza experimentu)
|
Kôň/ Krmivo
|
Ovos
|
Trávne seno
|
MKP
|
|
kg
|
g
|
||
|
Caris
|
6
|
9
|
60
|
|
Catan
|
3
|
10
|
60
|
|
Chicago
|
4
|
9
|
60
|
|
Portino
|
4
|
7
|
60
|
|
Quaestor
|
3
|
9
|
60
|
MKP: doplnková minerálna kŕmna zmes
Prekrmovanie, nadmerný príjem Ca a P sa v experimente z hľadiska sérovej koncentrácie Ca a P prejavil po druhom odbere krvi, kedy boli u 2 koní zistené vyššie hodnoty v porovnaní s referenčným rozpätím. Po tomto zistení boli kŕmne dávky prehodnotené, najmä z dôrazom na maximálne využitie obsahu Ca a P v základných krmivách kŕmnych dávok. V štyroch prípadoch bola znížená dávka ovsa, v troch prípadoch bola znížená dávka sena a v troch prípadoch bola znížená dávka MKP (tabuľka 2).
Tabuľka 2. Zloženie kŕmnych dávok (druhá fáza experimentu)
|
Kôň/ Krmivo
|
Ovos
|
Trávne seno
|
MKP
|
|
kg
|
g
|
||
|
Caris
|
4
|
6,5
|
60
|
|
Catan
|
3
|
10
|
60
|
|
Chicago
|
2,5
|
7,5
|
30
|
|
Portino
|
3,5
|
6,5
|
50
|
|
Quaestor
|
3
|
9
|
35
|
MKP: doplnková minerálna kŕmna zmes
Ako referenčné hodnoty sérovej koncentrácie Ca a P sme využili publikáciu Doubek et al. (2010). Po 2 mesiacoch od úpravy kŕmnych dávok bolo zistené ešte doznievanie nadmerného príjmu Ca a P, avšak iba u jedného koňa bola koncentrácia Ca vyššia ako referenčné rozpätie. Po ďalších 2 mesiacoch boli všetky zistené sérové koncentrácie Ca v rámci referenčného rozpätia, s pozitívnym výsledkom najnižšieho rozpätia sérovej koncentrácie Ca u sledovaných koní. V prípade sérovej koncentrácie P neboli počas experimentu zistené výraznejšie rozdiely vplyvom úpravy kŕmnej dávky. Úprava kŕmnych dávok mala však aj svoj ekonomický efekt. Priemerná cena upravenej kŕmnej dáky bola o 0,40 eur nižšia ako priemerná cena neupravenej kŕmnej dávky.
Tabuľka 3. Sledované biochemické parametre krvného séra koní počas experimentu
|
|
1. fáza experimentu
|
2. fáza experimentu
|
R.H.
|
||
|
1. odber
|
2. odber
|
3. odber
|
4. odber
|
||
|
Nevybilancovaná KD
|
Vybilancovaná KD
|
||||
|
Ca (mmol.l-1) |
2,57 – 2,92
|
2,98 – 3,66
|
2,98 – 3,59
|
3,05 – 3,29
|
2,2 – 3,4
|
|
P (mmol.l-1) |
0,80 – 1,08
|
0,95 – 1,42
|
1,01 – 1,34
|
0,94 – 1,30
|
1,0 – 1,8
|
R.H.: referenčná hodnota podľa Doubek et al. (2010)
Minerálna výživa je súčasťou modernej výživy koní, veľký význam sa jej pripisuje najmä vo výžive športových koní, ktoré sú z hľadiska dostatočného príjmu minerálnych látok vysoko vnímavé. Najčastejším nedostatkom pri výžive koní z hľadiska minerálneho vybilancovania kŕmnej dávky je nedocenenie základných krmív v kŕmnej dávke. Viacročné krmoviny, či už vo forme pastvy, alebo konzervovaných objemových krmív sú pre kone veľmi dobrým zdrojom Ca. Významným zdrojom P sú zrná obilnín, u ktorých je P akumulovaný hlavne v obalových vrstvách.