Nutričné zásady výživy a kŕmenia koní
Výžive koní sa v našich podmienkach historicky nevenovala dostatočná pozornosť, odborné poznatky z výživy a kŕmenia koní sú podstatne užšie v porovnaní napríklad s výživou hovädzieho dobytka, ošípaných, alebo hydiny. S týmto problémom súvisí aj nedostatok kvalitnej odbornej literatúry z problematiky výživy a kŕmenia koní.
Kone je možné charakterizovať ako neprežúvavé bylinožravce, vo výžive ktorých sa uplatňuje poloobjemový typ kŕmenia predpokladajúci využívanie iba kvalitných a zdravotne bezchybných kŕmnych surovín. Spomedzi hospodárskych zvierat sú kone totiž najslabšie vybavené obrannými mechanizmami, ktoré dokážu čiastočne eliminovať nedostatky v ich výžive a kŕmení. Základným zdrojom živín pre kone sú objemové krmivá, predovšetkým seno a pastva. U rastúcich a produkčných koní je potrebné v kŕmnych dávkach dopĺňať chýbajúce živiny produkčnej potreby prostredníctvom jadrových a minerálnych krmív. U koní, ktoré nie sú v pracovnej, športovej, alebo inej záťaži postačujú na uhradenie potreby živín objemové krmivá (za predpokladu výbornej kvality) po doplnení minerálnych látok a vitamínov.
Dôležitou súčasťou výživy koní je frekvencia kŕmenia. Kone je potrebné kŕmiť cez deň v rovnakom čase, najlepšie trikrát denne, pričom sa kŕmna dávka rozdeľuje na: 25 % ráno, 25 % na obed, 50 % večer. Objemové krmivá (zastúpenie min. 50 % z kŕmnej dávky) a ťažšie stráviteľné krmivá je vhodné skrmovať večer. Pri dodržiavaní časovej pravidelnosti sa sekrécia tráviacich štiav začína už pred vlastným kŕmením. Fyziologicky sú kone typické objemovo malým žalúdkom (v pomere k metabolickej veľkosti) a z tohto dôvodu sa odporúča kone kŕmiť trikrát denne, vo výnimočných prípadoch (dojčenie, ťažká práca) až päťkrát denne. Pri zaraďovaní nových komponentov do kŕmnej dávky je potrebné dodržiavať postupný návyk (čím zásadnejšia zmena, tým postupnejší návyk). U koní je vhodné kŕmnu dávku rozdeliť na objemovú a jadrovú časť. Nakoľko samotné kŕmenie je časovo pomerne náročné, ráno, resp. aj na obed sa odporúča skrmovať hlavne jadrové krmivá a večer objemové krmivá. Po ťažkej práci sa odporúča najskôr skŕmiť objemové krmivá a následne jadrové krmivá. V dňoch pracovného kľudu sa znižuje hlavne dávka jadrových krmív, prípadne sa súčasne zvyšuje dávka šťavnatých objemových krmív. Podľa dostupnosti je u koní v období pracovného kľudu možné skrmovať iba seno, šťavnaté objemové krmivá a kŕmnu slamu.
U pasúcich sa koní je nevyhnutné monitorovanie ich kondičného stavu a celkovej pohody. Prechod zo zimného kŕmneho obdobia na letné a naopak musí byť postupný. Najmä vegetačne mladý pastevný porast je živinovo nevyrovnaný, bohatý na dusíkaté látky a deficitný na energetické živiny a viaceré minerálne látky. Na pastvu je vhodné kone vyháňať po nasýtení senom a slamou. Takto kone prijímajú menšie množstvo zeleného krmiva, ktoré by vo väčších dávkach mohlo vyvolávať hnačky a zdravotné problémy.
Aj napriek tomu, že kone nepatria medzi prežúvavce, dokážu veľmi dobre zhodnotiť objemové krmivá s vyšším obsahom vlákniny. Pasenie koní je možné realizovať od skorej jari do neskorej jesene. Veľmi dobrým pastevným porastom pre kone sú trávy a ďatelino-trávne miešanky. Kone sú typické tým, že dokážu dobre zužitkovať aj vegetačne starší pastevný porast (až do obdobia plného kvitnutia). Efektívny spôsob využívania pastvy je oplôtkový systém pasenia, ktorý zabezpečuje vhodné dávkovanie paše pre kone.
Výživa žriebät
Tak ako vo výžive ostatných druhov zvierat, aj vo výžive koní je dôležitým obdobím výživa žriebät. Nedostatky v ich výžive majú často za následok negatívny vplyv na dospelého koňa, spravidla sa tieto nedostatky v neskoršom veku nedajú odstrániť.
Z hľadiska výživy žriebät je špecifickým momentom skutočnosť, že žriebätá sú pomerne skoro po pôrode samostatné, schopné samostatného pohybu a prijímania krmiva. Základným zdrojom živín v tomto období je pre žriebätá mledzivo kobyly (obdobie mledzivovej výživy). Mledzivo je nutrične a fyziologicky nenahraditeľným krmivom pre žriebätá, jeho kvalita sa významne mení v priebehu laktácie kobyly. Mledzivo je významným zdrojom protilátok (imunoglobulínov), prostredníctvom ktorých si žriebätá budujú svoj imunitný systém. Viaceré štúdie zo zahraničia uvádzajú, že z hľadiska obsahu imunoglobulínov je najkvalitnejšie mledzivo do 2 hodín od žrebenia. Časté laxatívne účinky mledziva počas prvých dní sú spôsobené vysokým obsahom horčíka (Mg).
Tabuľka 1: Zmeny v obsahu niektorých živín v kobylom mledzive a mlieku počas laktácie
|
Týždeň laktácie
|
Sušina
|
N-látky
|
Tuk
|
Laktóza
|
Lyzín
|
Metionín
|
|
|
g.kg-1
|
g.kg-1 sušiny
|
||||||
|
Mledzivo
|
200
|
100
|
10
|
50
|
14,4
|
2,1
|
|
|
Mlieko
|
1. – 4.
|
107
|
27
|
18
|
62
|
3,5
|
2,1
|
|
5. – 8.
|
105
|
22
|
17
|
64
|
1,7
|
0,5
|
|
|
9.- 20.
|
100
|
18
|
14
|
65
|
1,2
|
0,4
|
|
(SSCHK ČR, 2010)
Ako vyplýva z tabuľky 1 počas laktácie kobyly dochádza pri postupnej premene mledziva na mlieko k výrazným zmenám v obsahu sušiny, N-látok, tuku, lyzínu a metionínu. V porovnaní s kobylím mliekom je mledzivo typické až dvojnásobným obsahom sušiny a päťnásobne vyšším obsahom N-látok. Kobylie mledzivo je v porovnaní s mliekom podstatne bohatšie na obsah esenciálnych aminokyselín, najmä lyzínu a metionínu.
K výrazným zmenám počas laktácie dochádza v kobylom mledzive aj v obsahu viacerých minerálnych látok (tabuľka 2). V experimente, ktorý sme realizovali s teplokrvnými kobylami, od ktorých sme v rôznom čase po žrebení odoberali mledzivo, sme výrazné zmeny zistili v obsahu P, Mg, K a Zn.
Tabuľka 2: Zmeny v obsahu niektorých minerálnych látok v kobylom mledzive po pôrode
|
Čas
|
Ca
|
P
|
Mg
|
Na
|
K
|
Zn
|
Mn
|
|
g.kg-1 sušiny
|
mg.kg-1 sušiny
|
||||||
|
2
|
38,83
|
24,93
|
21,8
|
29,96
|
80,68
|
0,37
|
0,03
|
|
24
|
37,01
|
25,86
|
8,23
|
17,89
|
70,29
|
0,20
|
0,01
|
|
48
|
29,47
|
17,47
|
5,27
|
22,52
|
37,96
|
0,07
|
0,01
|
|
72
|
34,53
|
16,62
|
10,7
|
23,56
|
42,59
|
0,16
|
0,01
|
(Gálik, B. et al., 2012)
Po mledzivovom období nasleduje obdobie mliečnej výživy, počas ktorého sa žriebätá začínajú prikrmovať aj rastlinnými krmivami. Mlieko je pre žriebä jednoznačne nenahraditeľný zdroj živín (organických a stavebných živín), minerálnych látok a vitamínov. Pokiaľ nie je z nejakého dôvodu možné zabezpečiť pre žriebä materské mlieko, existuje možnosť tzv. umelého mliečneho odchovu, kedy sa skrmuje kravské mlieko obohatené o vodu, hroznový cukor a vitamíny A a D. Prikrmovanie žriebät je fyziologicky možné už vo veku 2-3 týždňov, kedy možno postupne predkladať kvalitné objemové krmivá a následne jadrové krmivá. Z objemových krmív je vhodné napríklad trávne seno s nižším obsahom vlákniny, z jadrových krmív sú vhodné miaganý ovos a nenahraditeľné doplnkové kŕmne zmesi na báze kvalitných bielkovinových kŕmnych surovín. Jadrové krmivá sa žriebätám skrmujú od 2 mesiacov veku v množstve 1-1,5 kg denne. Dávka jadrového krmiva sa postupne zvyšuje podľa kondície žriebäťa a mliečnosti matky o 0,5 až 1 kg mesačne. Počas prvého mesiaca života žriebätá často prijímajú aj trus matky (koprofágia). Pokiaľ sa jedná o požieranie výkalov kobyly žriebäťom, ide o prirodzený spôsob selekcie rôznych zložiek kŕmnej dávky, resp. často o obohatenie tráviacej sústavy žriebäťa napríklad o vitamíny skupiny B.
Odstav žriebät je veľmi špecifický a prebieha vo veku najčastejšie 4-6 mesiacov, pričom vo veľkých chovoch to býva aj vo veku 2-4 mesiace a niekedy až vo veku 9 mesiacov. Po odstave od matky musia byť žriebätá schopné prijímať a zužitkovať krmivá rastlinného pôvodu. V tomto období sú dôležitou súčasťou kŕmnych dávok žriebät doplnkové kŕmne zmesi, ktoré sú zložené zo sušeného mlieka, kvalitných bielkovinových rastlinných krmív akými sú sójový extrahovaný šrot, kukurica a jačmeň), ako aj iných živočíšnych krmív (napr. kŕmnych kvasníc).
Vo veku 6 mesiacov sú žriebätá z fyziologického hľadiska schopné plnohodnotne využívať rastlinné krmivá. Do 1 roku veku sú nenahraditeľnou súčasťou kŕmnych dávok koní jadrové krmivá (pomer v kŕmnej dávke 1:1 s objemovými krmivami), ktorých potreba postupne klesá od 2. roku veku (pomer medzi objemovými a jadrovými krmivami sa začína rozširovať v prospech objemových krmív). V tomto období je možné kŕmnu dávku zostaviť výhradne z kvalitných objemových krmív.
Výživa kobýl
Výživa kobýl sa riadi predovšetkým štádiom ich reprodukčného cyklu. Príprava kobyly na pripustenie začína spravidla 2 mesiace pred plánovanou rujou. Z hľadiska výživy kobyly je v tomto období kritická minerálna výživa, hlavne pomer medzi Ca a P, obsah vitamínov A a E a ich pomer k Se a I. Opodstatnené je v tomto období skrmovanie kvalitných doplnkových kŕmnych zmesí zložených so sójového extrahovaného šrotu, kŕmnych kvasníc, sladového kvetu a pšeničných, prípadne kukuričných klíčkov. Najkritickejšie obdobie výživy kobyly je v poslednej tretine jej žrebnosti, kedy stúpajú požiadavky na živiny v kŕmnej dávke, najmä na obsah stráviteľnej energie, N-látok, vitamínov a minerálnych látok.
V poslednej fáze žrebnosti je možné odporučiť zostavenie kŕmnej dávky na báze kvalitného sena, pastvy, slamy a jadrového krmiva. Toto obdobie má rozhodujúci vplyv na vývoj žriebäťa. Najmä prekrmovanie dusíkatými látkami je nebezpečné, môže zapríčiniť nedostatočnú životaschopnosť žriebäťa. Kŕmnu dávku je vždy potrebné vybilancovať z hľadiska obsahu minerálnych látok a vitamínov. V období laktácie sa kobyly kŕmia rovnako ako pred pôrodom. Od 4.-5. mesiaca po pôrode je potrebné obmedziť množstvo jadrového krmiva z dôvodu odstavenia žriebäťa od matky a postupný pokles v produkcii mlieka.
Samostatnou problematikou je výživa kobýl počas ich laktácie. Množstvo vyprodukovaného mlieka ovplyvňuje viacero faktorov, ako je plemeno, vek, poradie laktácie, štádium laktácie, avšak predovšetkým výživa. Vo vrchole laktačnej krivky dosahujú kobyly v priemere produkciu 15-18 kg mlieka, zasúšanie prebieha po približne 6 mesiacoch pri produkcii 2-3 kg denne. U kobýl počas laktácie majú veľký význam objemové krmivá, ktoré predstavujú základný zdroj organických a minerálnych živín, ako aj vody. Pozornosť je potrebné venovať aj príjmu N-látok a bielkovín, ktoré je vhodné kobylám uhrádzať prostredníctvom doplnkových kŕmnych zmesí zložených napríklad zo sójového extrahovaného šrotu, kŕmnych kvasníc, ovocných výliskov, ďatelinových úsuškov, pšeničných klíčkov a sladového kvetu). V tomto období je veľmi dobrým krmivom aj ľanové semeno z hľadiska kvality bielkovín a energetickej hodnoty. Ľanové semeno má tiež veľmi dobré dietetické účinky. Dobrou surovinou na doplnenie energetickej kvality kŕmnej dávky sú rastlinné oleje, hlavne slnečnicový a sójový. V čase laktácie kobýl je potrebné v kŕmnej dávke sledovať aj obsah vlákniny, fermentáciou ktorej v žalúdku vzniká prekurzor mliečneho tuku, kyselina octová.
Výživa žrebcov a valachov
Najvyššie nutričné nároky, predovšetkým na obsah energetických živín, majú plemenné žrebce počas pripúšťacej sezóny, kedy je potrebné zvýšiť koncentráciu energie v kŕmnej dávke 2-3 týždne pre plánovaným začiatkom pripúšťania. V kŕmnej dávke sa potom sleduje obsah energetických živín a minerálnych látok, potreba N-látok u žrebcov a valachov nižšia v porovnaní s ostatnými vekovými kategóriami, hlavne mladými koňmi.
Výživa športových koní je v našich podmienkach značne špecifická v tom, že neexistujú jednotné pravidlá, podľa ktorých by chovatelia postupovali pri zostavovaní kŕmnych dávok jednotne. Tento jav do veľkej miery súvisí aj s chýbajúcimi relevantými informáciami o výžive koní ako takých v podmienkach Slovenska. Z tohto dôvodu sa výživa športových koní u nás riadi hlavne na základe informácii zo zahraničia. Vhodným kŕmnym návodom na výživu koní je nasledovná tabuľka, ktorá vyjadruje potrebu prijatého objemového a jadrového krmiva denne pre rôzne vekové kategórie a využívanie koní.
Tabuľka 3: Požadovaný príjem objemových a jadrových krmív vo výžive koní
|
Kategória
|
Objemové krmivá
|
Jadrové krmivá
|
|
príjem v % zo živej hmotnosti
|
||
|
Záchovná kŕmna dávka
|
1,5 - 2,0
|
0 - 0,5
|
|
Ľahká práca (2h/deň)
|
1,0 - 2,0
|
0,5 - 1,0
|
|
Stredná práca (4h/deň)
|
1,0 - 2,0
|
0,75 - 1,5
|
|
Ťažká práca (6h/deň)
|
0,75 - 1,5
|
1,0 - 2,0
|
|
Gravidné kobyly
|
|
|
|
Prvé 2/3 gravidity
|
1,5 - 2,0
|
0,5 - 0,75
|
|
Posledná 1/3 gravidity
|
1,0 - 1,5
|
0,5 - 1,0
|
|
Laktujúce kobyly1
|
1,0 - 2,0
|
1,0 - 2,0
|
|
Laktujúce kobyly2
|
1,0 - 2,0
|
0,5 - 1,5
|
|
2-ročné kone
|
1,0 - 1,5
|
1,0 - 1,5
|
|
1-ročné kone
|
1,0 - 2,0
|
1,0 - 2,0
|
|
Odstavené žriebätá
|
1,5 - 2,0
|
1,0 - 3,0
|
1 začiatok laktácie, 2 koniec laktácie.
(NRC, 2007)
Literatúra je k dispozícii u autorov
