Vplyv podávania probiotík na úžitkové parametre prepelice japonskej
Prinášame výsledky pokusov, ktoré sa zamerali na vplyv probiotík na produkčné a reprodukčné parametre prepelice japonskej. Zvieratá pochádzali z experimentálneho chovu Centra výskumu živočíšnej výroby v Nitre (CVŽV).
Do pokusu boli zaradené zvieratá mäsovej línie Faraon (pokusná skupina), ako aj kontrolná neselektovaná línia v približne rovnakom počte. Zvieratá boli do veku 42 dní chované na podstielke (drevené hobliny), vodu a krmivo mali k dispozícii ad libitum. Kontrolná skupina bola kŕmená štandardnou kŕmnou zmesou (KZ). Pokusnej skupine zvierat sa do kŕmnej zmesi pridával prípravok A (3 g na 1 kg KZ) počas celého pokusu. Okrem toho sme jeden týždeň v mesiaci pokusným prepeliciam pridávali do KZ probiotický prípravok B (3 g na 50 prepelíc).
Sledovali sme úhyn zvierat do veku 10, 28 a 42 dní. Najvyšší úhyn sme zaznamenali do veku 10 dní, keď v kontrolnej skupine uhynulo 7 prepelíc, čo predstavuje 10,9 %-nú mortalitu. V pokusnej skupine uhynuli 2 prepelice, čo je 3,3 %-ná mortalita. Vo veku 11-28 dní uhynuli v kontrolnej aj pokusnej skupine po 2 prepelice. Od veku 4 týždňov až do odstavu vo veku 42 dní uhynul v každej skupine jeden jedinec.
Rast zvierat
Sledovali sme individuálnu hmotnosť prepelíc pri uliahnutí, vo veku 28 a 42 dní. V tabuľke 1 uvádzame základné variačno-štatistické ukazovatele hmotnosti pri vyliahnutí, vo veku 28 a 42 dní.
Tabuľka č. 1: Rast živej hmotnosti prepelice japonskej v kontrolnej a pokusnej skupine.
Vo veku 28 dní mali prepelice pokusnej skupiny vyššiu hmotnosť ako prepelice kontrolnej skupiny, tento rozdiel bol štatisticky významný. Vo veku pohlavnej zrelosti (42 dní), keď je možne rozlíšiť pohlavie, mali opäť vyššiu hmotnosť prepelice pokusnej skupiny. Tento rozdiel však nebol štatisticky významný.
Vo veku 42 dní boli zvieratá rozdelené do klietok a chované v klietkovej technológií v pomere 2 sliepočky a 1 kohútik. Spolu bolo vytvorených 14 rodín v pokuse (42 jedincov), v kontrole tiež 15 rodín (45 jedincov). Znáška začala v polovici apríla, čo zodpovedá veku 56 dní, čo je bežný začiatok znášky mäsovej línie prepelíc.
Počas celého pokusu sme nezaznamenali výraznejší úhyn zvierat v kontrolnej ani pokusnej skupine. Počas pokusu boli niektoré zvieratá usmrtené a použité na rozbor (sledovanie črevnej mikroflóry, resp. chemické zloženie a kvalita mäsa).
Znáška
Výsledky sledovania znášky od polovice apríla do konca októbra uvádzame v tabuľke 2.
Tabuľka č. 2: Základné ukazovatele znášky prepelice japonskej
Najvyššiu znášku sme zaznamenali v mesiacoch máj až august v oboch skupinách, pričom vyššiu priemernú znášku, ako aj intenzitu znášky mala pokusná skupina.
Okrem sledovania znášky sme vyhodnotili aj hmotnosť vajec vo veku 30-32 týždňov. Výsledky uvádzame v tabuľke 3.
Tabuľka č. 3: Priemerná hmotnosť vajec pokusnej a kontrolnej skupiny
Preukaznosť rozdielov v hmotnosti vajec medzi pokusnou a kontrolnou skupinou bola na hranici preukaznosti P=0,07.
Sledovali sme aj základné ukazovatele kvality mäsa. Nezistili sme však preukazné rozdiely v kvalitatívnych ukazovateľoch mäsa pokusnej a kontrolnej skupiny (tabuľka 4).
Tabuľka č. 4: Základné priemerné hodnoty ukazovateľov kvality mäsa prepelice japonskej
Druhé liahnutie
Od konca septembra (vo veku 32 týždňov sme začali zber vajec pre druhé liahnutie). Zber vajec trval 14 dní nakoľko v pokuse už bolo menej samíc (úhyny, rozbory a pod.) a aj v dôsledku preperovania prepelíc bola nižšia znáška. Výsledky liahnutia uvádzame v tabuľke 5.
Tabuľka č. 5: Reprodukčné ukazovatele prepelice japonskej (druhé liahnutie)
Z výsledkov vyplýva, že lepšia liahnivosť z naložených vajec bola v pokusnej skupine, z oplodnených je to naopak. Tento rozdiel bol spôsobený nízkou oplodnenosťou v kontrolnej skupine. Nakoľko sme neliahli individuálne po samcoch je možné, že niektoré kohúty boli neplodné a tým sa zvýšil počet neoplodnených vajec. Priemerná hmotnosť prepeličiek pri uliahnutí bola pri kontrolnej skupine 7,748 g, pri pokusnej 7,876 g. Ďalej sme už hmotnosť nesledovali.
Po vyliahnutí boli malé prepeličky do veku 8 týždňov odchovávané na drevených hoblinách. Ostatné podmienky kŕmenia, veterinárnej starostlivosti a ošetrovania boli zhodné s prvým pokusom. Sledovali sme úhyn zvierat do veku 10, 28 a 42 dní. Do veku 10 dní v kontrolnej skupine uhynulo 5 prepelíc, čo predstavuje 3,8 %-nú mortalitu, v pokusnej skupine uhynuli 3 prepelice, čo je 1,5 %-ná mortalita. Vo veku 11-28 dní uhynuli v kontrolnej skupine 2 prepelice (1,6 %-ná mortalita), v pokusnej 5 prepelíc (2,6 %-ná mortalita). Od veku 4 týždňov až do odstavu vo veku 49 dní uhynula v pokusnej skupine 1 prepelica (0,5 %-ná mortalita) a v kontrolnej 2 prepelice (1,6 %-ná mortalita).
Nakoľko bolo zimné obdobie a v chovných priestoroch bolo chladno, boli prepelice zaradené do chovu až vo veku 8 týždňov. V dôsledku chladného počasia nastúpila aj znáška veľmi neskoro, až vo veku 77 dní, pričom bežne pri mäsových prepeliciach začína znáška po 56. dni veku, niekedy aj skôr.
Zvieratá kontrolnej skupiny druhej generácie pokusu boli kŕmené tak ako predchádzajúce skupiny štandardnou kŕmnou zmesou pre dospelé prepelice. Zvieratá pokusnej skupiny boli rozdelené na 3 podskupiny:
- P1 skupina: zvieratá dostávali k štandardnej kŕmnej zmesi prídavok prípravku A každý deň v množstve (3 g na 1 kg KZ) počas celého pokusu a jeden týždeň v mesiaci prídavok probiotika B (3g na 50 ks prepelíc).
- P2 skupina: zvieratá dostávali k štandardnej kŕmnej zmesi iba prídavok prípravku A každý deň v množstve (3 g na 1 kg KZ) počas celého pokusu
- P3 skupina: zvieratá dostávali k štandardnej kŕmnej zmesi jeden týždeň v mesiaci prídavok probiotika B (1g na 100 ks prepelíc).
Znáška
Výsledky sledovania znášky od polovice januára do konca marca uvádzame v tabuľke 6.
Tabuľka č. 6: Základné ukazovatele znášky prepelice japonskej (druhá generácia - 2011)
Najintenzívnejšiu znášku aj najvyšší počet znesených vajec na prepelicu za prvé tri mesiace znášky mala skupina P3.
Okrem sledovania znášky sme vyhodnotili aj hmotnosť vajec za 4 týždne znášky vo veku 18-22 týždňov. Výsledky uvádzame v tabuľke 7.
Tabuľka č. 7: Priemerná hmotnosť vajec pokusných skupín a kontrolnej skupiny
Sledovali sme aj základné ukazovatele kvality mäsa, v ktorých sme však medzi kontrolnou a pokusnou skupinou zvierat nezistili preukazné rozdiely (tabuľka 8).
Tabuľka č. 8: Základné priemerné hodnoty ukazovateľov kvality mäsa prepelice japonskej
Mikrobiálne zloženie obsahu tráviaceho traktu
Počas experimentu sme sledovali vplyv podávania prídavných látok na mikrobiologické zloženie tráviaceho traktu prepelíc. Obsah laktobacilov v tráviacom systéme pokusnej skupiny po ukončení podávania probiotického prípravku postupne klesal a opäť sa zvýšil pri ďalšom podaní. Počas celého experimentu sme nezaznamenali prítomnosť klostrídií v črevách pokusnej skupiny - hodnoty boli pod 10 KTJ/g. Laktobacily sú konkurenčnou mikroflórou ku klostrídiám, ich dostatočné množstvo v hrubom čreve, čo je podľa výsledkov cca 10 na 5 a viac/g potláča množenie klostrídií v črevách.
Záver
Prídavok prípravku A a probiotika B má pozitívny vplyv na rast japonských prepelíc počas odchovu. Zvieratá pokusnej skupiny mali nižšiu mortalitu na začiatku odchovu a vyššiu hmotnosť do odstavu (vo veku 28 a 42 dní). Podobne pozitívne ovplyvňuje prídavok oboch látok aj reprodukčné vlastnosti samíc japonskej prepelice. Jedince pokusnej skupiny mali vyššiu a intenzívnejšiu znášku s vyššou hmotnosťou vajec ako jedince, ktoré boli kŕmené iba štandardnou kŕmnou zmesou. Vplyv prídavkov nemal vplyv na základné ukazovatele kvality mäsa. Na základe získaných výsledkov môžeme konštatovať, že dlhodobé používanie týchto látok má pozitívny vplyv na zdravie a úžitkovosť zvierat - znižuje spotrebu liečiv a zlepšuje zdravie.
Vystavené 9.5.2013
