V súčasnosti je v chove dojných oviec rozhodujúcou zložkou tržieb produkcia mlieka. Chovatelia sa preto snažia zvyšovať jej produkciu v prepočte na bahnicu za rok, a to rôznymi spôsobmi. Popri využitiu vhodných šľachtiteľských a plemenárskych metód vedúcich k zlepšeniu genetického potenciálu chovaných oviec pre produkciu mlieka sú možnosti aj v zlepšovaní chovateľského prostredia (najmä výživy), v premyslenom manažovaní dojného stáda zabezpečujúcom celoročnú produkciu mlieka (viď Slovenský chov, 2015, č. 12), ale možnosti pre zlepšenie produkcie mlieka sú aj prostredníctvom využitia racionálnych metód odchovu jahniat vedúcich k zvýšeniu tržnej produkcie mlieka.

Čo sa týka odchovu jahniat, najčastejšie sa v chove dojných oviec na Slovensku využíva odchov jahniat s využitím škôlkovania. Tento spôsob je odporúčaný pri dojných ovciach s nižšou produkciou mlieka, a preto sa najčastejšie využíva pri našich základných plemenách (cigája a zošľachtená valaška). Ak však chováme ovce s vyššou produkciou mlieka (viac ako 150 až 200 litrov za dojnú periódu), potom u takýchto bahníc môžeme mať na začiatku laktácie problémy s mastitídami, a to v dôsledku nedostatočného vyprázdňovania vemena počas odchovu jahniat. Preto sa v posledných rokoch možno sporadicky stretnúť v chovoch dojných oviec aj s dojením bahníc 1 x za deň už počas obdobia odchovu (cicania) jahniat, to znamená do ich odstavu. Pri špecializovaných mliekových plemenách (lacaune, východofrízske, assaf), ale aj pri slovenskej dojnej ovci (resp. pri krížencoch s vyšším podielom LC, resp VF) sa využíva už dlhšie obdobie umelý odchov, najčastejšie s využitím napájacích automatov. Výsledky poukazujúce na rozdiely v intenzite rastu jahniat pri využití umelého odchovu v porovnaní s odchovom jahniat s využitím dôsledného škôlkovania sú chovateľskej verejnosti viac-menej známe a aj na stránkach časopisu Slovenský chov boli tieto otázky viackrát diskutované (viď napr. Slovenský chov, 2012, č.1, s. 6-7; Slovenský chov, 2009, č. 11, s. 27-29). Aký vplyv má ale spôsob odchovu jahniat na produkciu a zloženie mlieka ich matiek, a to do odstavu, za dojnú periódu a za laktáciu nie je známe a výsledky z takýchto pozorovaní neboli doteraz na Slovensku popísané. Podobne nebolo zistené aký vplyv bude mať dojenie bahníc už počas odchovu jahniat na ich intenzitu rastu do odstavu a tak isto aký vplyv bude mať spôsob odchovu janiat na zdravotný stav vemena bahníc počas laktácie.

V predkladanom príspevku sa pokúsime na uvedené otázky aspoň čiastočne odpovedať, a to na základe experimentov uskutočnených na NPPC – VÚŽV – Účelové hospodárstvo Trenčianska Teplá v r. 2013 a 2014. Pokusy prebiehali na bahniciach syntetickej populácie slovenskej dojnej ovce v štandardných prevádzkových podmienkach (v r. 2013 bolo do pokusu zaradených 99 bahníc; v r. 2014 113 bahníc). Bahnice boli rozdelené do 3 skupín. Prvú skupinu tvorili bahnice, ktorých jahňatá boli odchovávané s využitím komerčných mliečnych kŕmnych zmesí a mliečnych kŕmnych automatov (označenie skupiny UO). Druhú skupinu tvorili bahnice, ktorých jahňatá boli odchovávané pod matkami s využitím škôlkovania, pritom bahnice boli už počas odchovu (od 2. týždňa laktácie) 1x za deň dojené (dojenie ráno, pričom jahňatá boli počas noci v škôlke zatvorené). V tomto prípade ide o prechod medzi umelým odchovom a tradičným odchovom jahniat pomocou škôlkovania (označenie skupiny SKD). Tretiu skupinu tvorili bahnice, ktorých jahňatá boli tradične odchovávané s využitím dôsledného škôlkovania, pritom bahnice neboli počas odchovu dojené (označenie skupiny SKN). V každej skupine bolo 29 – 42 bahníc. Pri bahniciach bolo v r. 2013 do odstavu urobených 5 kontrolných meraní mlieka (KMM) a po odstave jahniat (počas dojnej periódy) 6 KMM. V r. 2014 to bolo 6 KMM do odstavu, resp. 5 KMM počas dojnej periódy (po odstave jahniat). Bahnice boli počas zimného dojenia i letného obdobia rovnako kŕmené a dojené boli strojovo (na malej rotačnej dojárni RD OV12 firmy MILKOVIS počas zimného obdobia a radovej dojárni 1x24 od firmy FARMTEC počas letnej pastvy). Jahňatá skupiny SKN a SKD boli odstavené od matiek v ten istý deň a bahnice skupiny SKN sa začali strojovo dojiť spolu s bahnicami skupiny UO a SKD. Pri každom KMM boli počas celej laktácie odoberané vzorky mlieka pre stanovenie obsahu základných zložiek (tuk, bielkoviny, laktóza) a somatických buniek v certifikovanom laboratóriu. Jahňatá všetkých 3 skupín (cca 150 ks jahniat v každom roku) boli pravidelne v týždňových intervaloch vážené, tak aby sme mohli porovnať ich intenzitu rastu do odstavu.

Tab. 1: Celková produkcia mlieka bahníc v jednotlivých štádiách laktácie v závislosti od spôsobu odchovu jahniat

V tab. 1 a grafe 1 je uvedená celková produkcia mlieka bahníc v jednotlivých štádiách laktácie v závislosti od spôsobu odchovu jahniat. Z tab. 1 je zrejmé, že produkcia mlieka bahníc do odstavu bola vo všetkých prípadoch a podľa očakávania významne vyššia u skupiny UO, (dojené boli 2x denne po kolostrálnom období) v porovnaní s bahnicami dojenými 1 krát denne počas odchovu jahniat (skupina SKD). Výrazný rozdiel v celkovej produkcii mlieka do odstavu u oboch skupín jahniat pri porovnaní rokov 2013 a 2014 bol spôsobený najmä tým, že jahňatá boli v r. 2013 skôr odstavené (kratšie obdobie odchovu jahniat; viď tab. 3). Pozoruhodné pritom je, že celková produkcia mlieka bahníc dojených 1x denne tvorila v priemere za celé obdobie len cca 35% podiel v porovnaní s bahnicami dojenými 2x denne (od 29,5% do 40,8% podľa jednotlivých KMM). U skupiny SKD by sme očakávali produkciu mlieka na úrovni 50% v porovnaní so skupinou UO. Nižší podiel súvisí s tým, že skupina bahníc SKD zabezpečovala mlieko aj pre vlastné jahňatá. V súlade s literárnymi poznatkami možno predpokladať, že v prípade skupiny SKD sa nevydájala časť alveolárneho mlieka v dôsledku nedostatočnej stimulácie bahníc pre uvoľnenie oxytocínu počas dojenia (jahňatám pri cicaní je k dispozícii aj alveolárne mlieko). Ako je z tab. 1 vidieť za dojnú periódu vyprodukovali bahnice skupiny SKD najviac mlieka (168,4 resp. 147,8 litra). Do určitej miery je prekvapivé, že bahnice skupiny SKN vyprodukovali aj počas dojnej periódy najmenej mlieka (najmä v r. 2014), čo mohlo byť spôsobené tým, že jahňatá boli v tomto roku veľmi neskoro odstavované (pozri aj tab. 2). Chovateľsky veľmi zaujímavé je tiež zistenie, že priemerná denná produkcia mlieka za dojnú periódu bola v oboch rokoch najvyššia u skupiny SKD (0,874 resp. 1,005 kg). Celková produkcia mlieka za laktáciu bola u skupiny UO nevýznamne vyššia v porovnaní so skupinou bahníc SKD, a to v oboch kontrolných rokoch (tab. 1). V roku 2013 vyprodukovali bahnice, ktoré sa začali dojiť hneď po kolostrálnom období 181,6 litra mlieka a bahnice, ktoré sa začali dojiť už počas odchovu jahniat jedenkrát denne (od 2. týždňa) vyprodukovali za laktáciu 181,5 litrov mlieka. V r. 2014 vyprodukovali bahnice skupiny UO za laktáciu viac ako 200 litrov mlieka (201,7 litra), ale táto produkcia nebola významne vyššia ako u skupiny SKD (184,8 litra). Výrazne najnižšia tržná produkcia mlieka za laktáciu bola v oboch kontrolných rokoch zaznamenaná u skupiny SKN (tab.1). Rozdiel v tržnej produkcii mlieka 30 - 60 litrov pri porovnaní skupiny UO a SKN resp. SKD a SKN by mal byť, podľa nášho názoru, pre chovateľov dojných oviec ekonomicky mimoriadne zaujímavý.

Tab. 2: Priemerný obsah tuku a bielkovín mlieka bahníc v jednotlivých štádiách laktácie (v %) v závislosti od spôsobu odchovu jahniat (r. 2014)

Chovateľsky veľmi zaujímavé výsledky sme zistili, ak sme porovnali obsah základných zložiek mlieka bahníc (tuku a bielkovín) zaradených do vyššie uvedených 3 skupín. Spôsob odchovu jahniat mal vysoko významný vplyv najmä na priemerný obsah tuku mlieka v období do odstavu jahniat (tab. 2). Bahnice skupiny UO mali obsah tuku mlieka v tomto období na úrovni 5,26% (r. 2013) resp. na úrovni 4,45 % (r. 2014), ale bahnice skupiny SKD len na úrovni 4,43% resp. 2,83%. Najmä priemerný obsah tuku v r. 2014 na úrovni 2,83 % je mimoriadne nízky, čo mohlo súvisieť aj so spôsobom strojového dojenia resp. strojového dodájania bahníc tejto skupiny (možno predpokladať, že vzorky mlieka boli odoberané len z cisternálneho mlieka; dojič strojovo nedodájal bahnice tak ako zvyčajne). V podstate ale získané údaje korešpondujú s literárnymi údajmi, podľa ktorých bahnice, ktoré sú počas odchovu cicané a zároveň dojené je obsah tuku výrazne nižší ako u bahníc, ktoré sú iba dojené. Súvisí to s tým, že bahnice si alveolárne mlieko s vyšším obsahom tuku ponechávajú pre svoje jahňatá a vydájané je prakticky len cisternálne mlieko s výrazne nižším obsahom tuku. Čo sa týka obsahu bielkovín v mlieku bahníc do odstavu, rozdiely medzi skupinou UO (4,93% resp. 4,84%) a SKD (4,95% resp. 4,89%) neboli významné. Priemerné hodnoty sú však relatívne nízke (v porovnaní s obsahom bielkovín počas dojnej periódy), čo súvisí so spôsobom výživy a genotypom dojených bahníc. Podľa očakávania obsah tuku a bielkovín mlieka bahníc troch porovnávaných skupín (UO, SKD, SKN) bol počas dojnej periódy približne rovnaký (významné rozdiely neboli zistené).

Spôsob odchovu jahniat môže ovplyvniť aj zdravotný stav vemena matiek. Rôzne formy mastitíd u bahníc do odstavu môžu vzniknúť buď nedokonalým vyprázdňovaním vemena pri vysokoprodukčných bahniciach (pri dennej produkcii mlieka vyššej ako 1,5 až 2 litre). Naopak pri bahniciach s nízkou produkciou mlieka a viacpočetných vrhoch, môžu vznikať mastitídy v dôsledku poškodenia vemena jahňatami v dôsledku ich neadekvátnej výživy a nesprávneho odchovu. V našom experimente sme v r. 2013 zistili do odstavu jahniat lepší priemerný zdravotný stav vemena (posudzovaný palpačne) u skupiny bahníc UO v porovnaní so skupinou SKD. Zistené výsledky potvrdzujú naše predchádzajúce zistenia i výsledky publikovaných prác, podľa ktorých by mali mať najzdravšie vemená bahnice po veľmi skorom odstave jahniat (jahňatá sú umelo odchovávané). V roku 2013 mal spôsob odchovu jahniat významný vplyv aj na zdravotný stav vemena počas dojnej periódy. Najlepší zdravotný stav vemena mali bahnice skupiny UO. Počas dojnej periódy počet somatických buniek (PSB - indikátor mastitíd) bol u bahníc skupiny SKD v r. 2013 vyšší ako u skupiny UO. V r. 2014 boli rozdiely v PSB medzi skupinami nevýznamné, ale hodnoty obsahu laktózy (nízke hodnoty sú indikátorom mastitíd) boli najpriaznivejšie u skupiny UO a najhoršie u skupiny SKN, čo mohlo byť spôsobené ich neskorým odstavom (v priemere na 55. deň po ich narodení).

Tab. 3: Odhady priemerov (LSM±SE) ukazovateľov charakterizujúcich intenzitu rastu jahniat v závislosti od spôsobu odchovu (rok 2014)

Ako bolo uvedené už v úvode príspevku, produkcia mlieka vzhľadom k relatívne priaznivým nákupným cenám ovčieho mlieka počas pastevného a ešte viac zimného obdobia výrazným spôsobom ovplyvňuje ekonomiku chovu. Produkcia jatočných jahniat má ale stále významný podiel na celkových tržbách aj u dojných oviec. Dobrá plodnosť bahníc je spravidla zárukou aj ich dobrej mliečnosti. Preto bolo dôležité zistiť, aký vplyv má spôsob odchovu jahniat na ich intenzitu rastu do odstavu. Ako je vidieť z tab. 3 hmotnosť jahniat pri odstave (po zohľadnení ich veku) bola takmer rovnaká pri porovnaní skupiny bahníc nedojených počas odchovu jahniat (skupina SKN - mlieko matiek bolo určené iba jahňatám) a bahníc 1 x dojených počas odchovu jahniat (skupina SKD). V roku 2013 bola priemerná hmotnosť jahniat pri odstave u skupiny SKN 15,21 kg a 15,74 kg u skupiny SKD. V r. 2014 to bolo 19,17 kg resp. 18,96 kg. Priemerné denné prírastky (PDP) do odstavu boli v oboch rokoch najvyššie u jahniat skupiny SKN (0,264 resp. 0,274 kg), ale tieto neboli významne vyššie ako u skupiny SKD (0,255 resp. 0,265 kg). Najnižšiu hmotnosť pri odstave a najmä PDP mali podľa očakávania jahňatá skupiny UO. Pri tomto spôsobe odchovu intenzita rastu jahniat veľmi závisela od použitia mliečnej kŕmnej zmesi. V r. 2014, kedy boli PDP výrazne vyššie ako v r. 2013 bolo súčasťou mliečnej kŕmnej zmesi aj sušené mlieko. Z chovateľského hľadiska má mimoriadny význam zistenie, že u vysokoprodukčných mliekových oviec ako je slovenská dojná ovca, nemá negatívny dopad na intenzitu rastu jahniat dojenie ich matiek 1x za deň (pri adekvátnom manažovaní odchovu). Hlavným dôvodom prečo boli PDP jahniat do odstavu u skupiny SKD takmer na rovnakej úrovni ako u jahniat skupiny SKN je fakt, že jahňatá počas odchovu prijímajú (cicajú) mlieko s vyšším obsahom tuku. Jahňatá skupiny SKD tým, že boli počas noci od matiek odstavené (zatvorené v škôlke) boli nútené skôr prijímať počas noci objemové a jadrové krmivo, čo malo vplyv na vývoj ich predžalúdkov.  Zdá sa, že intenzita rastu jahniat skupiny SKD bola v druhej fáze odchovu lepšia ako u jahniat skupiny SKN. Dôležitým zistením je tiež fakt, že mortalita jahniat počas odchovu bola u všetkých 3 skupín relatívne nízka (do 3 %).

Záverom možno na základe získaných výsledkov konštatovať, že spôsob odchovu jahniat spojený s dojením ich matiek 1x za deň už počas odchovu je vhodným systém manažovania vysokoprodukčných dojných oviec. Získa sa tým významne viac mlieka za laktáciu pri adekvátnom zdravotnom stave vemena, pritom intenzita rastu jahniat pri tomto spôsobe odchovu nie je spravidla nižšia ako pri tradičnom spôsobe odchovu, bez dojenia bahníc. V súvislosti s týmto spôsobom odchovu jahniat je ale potrebné zohľadniť fakt, že najmä obsah tuku a teda aj sušiny mlieka bahníc je počas odchovu jahniat výrazne nižší, čo v konečnom dôsledku má v tomto období vplyv na výťažnosť syra pri spracovaní mlieka.

© 2024 Agroporadenstvo.sk | Vytvoril a prevádzkuje: Inštitút znalostného pôdohospodárstva a inovácií | Valid XHTML | CSS
Úvod |  Mapa stránok |  Novinky e-mailom |  Vyhlásenie o prístupnosti