Nezastupiteľný chov oviec na Slovensku
Chov oviec má významné a vďaka multiprodukčnému charakteru aj nezastupiteľné postavenie v štruktúre živočíšnej výroby na Slovensku. Produkty z ovčieho mlieka a mäsa sú základom tradičnej slovenskej gastronómie. Nesporný význam chovu oviec spočíva aj v mimoprodukčných oblastiach. Významnou mierou prispieva k zamestnanosti a tým k rastu životnej úrovne a kvality života na vidieku. Má nezastupiteľné miesto v rozvoji turizmu a agroturizmu, ktoré na rozdiel od krajín západnej Európy nemal na Slovensku tradíciu a je vo fáze rozvoja a hľadania si svojej klientely. Nemenej významný prínos je aj z hľadiska krajinotvorby. Extenzívny, pastevný spôsob chovu umožňuje udržiavať a kultivovať pre techniku ťažko, či úplne nedostupné plochy poľnohospodársky využiteľnej pôdy. Vďaka tomu sa chov oviec na Slovensku, na rozdiel od iných druhov hospodárskych zvierat, až do roku 2012 pozitívne rozširoval.
Pokým koncom roka 2009 sa na Slovensku chovalo 376,5 tis. ks oviec, v roku 2012 sa ich početné stavy zvýšili až na 399,1 tis. ks (nárast o 6,0 %). V rovnakom období sa zvýšili aj početné stavy bahníc z 254,2 tis. ks až na 267,1 tis. ks (nárast o 5,0 %). K uvedenému pozitívnemu vývoju, napriek nízkemu domácemu dopytu, prispel záujem spracovateľov z viacerých krajín EÚ o slovenské jatočné jahňatá. Zahraničný dopyt umožnil odbyt jatočných jahniat, avšak na druhej strane viedol k stagnácii, či dokonca k poklesu nákupných cien a tým k prehlbovaniu ekonomickej straty chovateľov. Ekonomické dôvody viedli k poklesu predaja ľahkých jatočných jahniat a postupný presun ťažiska chovu oviec na produkciu mlieka, u ktorého zaznamenávame výrazne pozitívny cenový vývoj. Dôsledkom rozdielneho vývoja nákupných cien ovčích produktov je pokles početných stavov. Koncom roka 2014 bolo na Slovensku evidovaných 377,4 tis. ks oviec, z toho 254,7 tis. ks bahníc – v porovnaní s rokom 2012 ide o pokles stavov oviec o 5,4 % a bahníc o 4,6 %. Avšak na druhej strane sa každoročne zvyšuje počet dojených bahníc. Z predbežných údajov vyplýva, že mierny pokles stavov oviec a bahníc bude pokračovať aj v roku 2015.
Vývoj početných stavov oviec a bahníc v SR (v tis. ks)
| Zdroj: ŠÚ SR |
Ceny ovčích produktov
Ekonomika chovu oviec, vzhľadom na ich multiprodukčný charakter, je priamo ovplyvnená cenovým vývojom jednotlivých ovčích produktov. Napriek postupnému nárastu priemerných cien ovčej vlny, z 0,42 Eur/kg v roku 2009 na 0,52 Eur/kg v roku 2014 (s maximom v roku 2012 na úrovni 0,67 Eur/kg), je význam produkcie vlny len okrajový, keďže zabezpečuje hlavne fyziologické potreby oviec. Nakoľko priemerná striž vlny na jednu ostrihanú ovcu sa pohybuje na úrovni 1,7 kg, súčasná výška nákupných cien vlny kryje len dodatočné náklady na ich strihanie.
Ceny ľahkých jatočných jahniat v EÚ (EUR/kg jat. hm.)
| Zdroj: CIRCABC, prepočty autora |
Ekonomicky čoraz zaujímavejšou je produkcia ovčieho mlieka a mliečnych výrobkov. Pokým v roku 2009 spracovatelia vykupovali ovčie mlieko v priemere za 0,80 Eur za liter, v roku 2014 sa priemerná nákupná cena pohybovala na úrovni 1,01 Eur za liter mlieka, t.j. za uplynulých šesť rokov sa postupne zvýšila celkovo až o 26,9 %. Napriek vyššej cene mliečnych produktov z ovčieho mlieka, v porovnaní s výrobkami z kravského mlieka, sa neustále zvyšuje ich domáci dopyt. Podľa údajov ŠÚ SR sa spotreba ovčieho mlieka na jedného obyvateľa zvýšila z 1,65 kg v roku 2009 na 1,78 kg v roku 2013 (nárast o 8,3 %), s odhadom pre rok 2014 na úrovni 1,80 kg. Na rastúci domáci dopyt a priaznivý cenový vývoj promptne reagujú slovenský chovatelia oviec. Za uplynulých šesť rokov sa postupne zvýšil priemerný počet dojných bahníc zo 134,7 tis. ks až na 142,6 tis. ks (nárast o 5,9 %). Zároveň sa výrazne zvýšila aj produkcia mlieka na dojnú bahnicu zo 68,4 kg až na 79,4 kg, t.j. celkovo až o 16 %. Uvedený priaznivý vývoj sa v konečnom dôsledku prejavil postupných rastom celkovej produkcie ovčieho mlieka. Pokým v roku 2009 sa na Slovensku vyprodukovalo 9 215 tis. kg ovčieho mlieka, v roku 2014 sa jeho produkcia pohybovala už na úrovni 11 316 tis. kg (celkový nárast až o 22,8 %).
Odbyt jatočných oviec sa vyznačuje svojimi špecifikami. Z hľadiska odbytu sa obchoduje s ľahkými a ťažkými jatočnými jahňatami. Na Slovensku sa chovatelia oviec zameriavajú hlavne na produkciu ľahkých, tzv. veľkonočných jahniat. Odbytové ceny jatočných jahniat dlhodobo stagnujú. Priemerná nákupná cena sa pohybuje v úzkom intervale 2,3 až 2,4 Eur za kg živej hmotnosti. Nakoľko rozhodujúca časť produkcie jatočných jahniat je realizovaná v období pred Veľkonočnými sviatkami, na ekonomiku chovu sú preto rozhodujúca úroveň nákupných cien v jarnom období, kedy sa ceny pohybovali na úrovni 2,1 až 2,4 Eur za kg živej hmotnosti. Výnimkou bol len rok 2012, kedy cena jatočných jahniat oscilovala okolo úrovne 2,5 Eur za kg živej hmotnosti. Napriek stagnujúcim cenám je domáci dopyt po ovčom mäse nízky. Podľa údajov ŠÚ SR sa spotreba ovčieho mäsa na jedného obyvateľa znížila z 0,16 kg v roku 2009 na 0,13 kg v roku 2013, pričom v roku 2011 dosahovala len 0,11 kg. Ako sa uvádza aj v situačnej a výhľadovej správe NPPC-VÚEPP „Ovce k 31.12.2014“, skutočná spotreba, aj vďaka propagácii ovčieho mäsa, bude vyššia, nakoľko časť spotrebovaného mäsa domácnosťami nie je štatisticky evidovaná. Napriek tomu slovenskí chovatelia oviec, vzhľadom na nízky domáci dopyt po jahňacom mäse, sú nútení hľadať odbyt svojej produkcie v zahraničí. Výsledkom je už dlhodobá orientácia hlavne na taliansky trh, čo so sebou prináša jednak stabilný dopyt, avšak na druhej strane aj cenový monopol zahraničných odberateľov. Z tohto pohľadu je pre nás zaujímavé vzájomné porovnanie cien v SR a v Taliansku. V uplynulých šiestich rokoch bola odbytová cena ľahkých jatočných jahniat na Slovensku až o 28 – 37 % nižšia ako v Taliansku. Výnimkou je len rok 2011, kedy cenový rozdiel dosahoval „len“ 12 % v náš neprospech. Takmer monopolné postavenie talianskych odberateľov udržiava nižšiu cenovú hladinu na Slovensku, čím si zabezpečujú stály prístup k dopytovanej surovine za výhodnejších podmienok ako na domácom trhu. Výsledkom nízkeho domáceho dopytu a takmer monopolného postavenia talianskych odberateľov je najnižšia cenová úroveň ľahkých jatočných jahniat v rámci celej Európskej únii.
Priemerné ceny ovčích produktov v SR (bez DPH)
| Zdroj: ŠÚ SR |
Bilancia
Z bilancie ovčieho mäsa vyplýva, že chov oviec na Slovensku je jediným odvetvím živočíšnej výroby, u ktorého v dôsledku nízkeho domáceho dopytu dlhodobo dosahujeme viac ako dvojnásobnú úroveň plnej sebestačnosti. Úroveň hrubej domácej produkcie vykazuje nevyrovnaný priebeh v čase. Pokiaľ v roku 2011 sa vyprodukovalo len 1 188 ton jat. hm. ovčieho mäsa, v roku 2014 bola úroveň domácej produkcie až o 17,1 % vyššia, t.j. až 1 391 ton jat. hm. Okrem vývoja je zaujímavá štruktúra hrubej domácej produkcie. Na rozdiel od produkcie hovädzieho či bravčového mäsa je produkcia ovčieho mäsa v značnej miere tvorená odhadom samozásobenia ŠÚ SR, ktorého podiel na domácej produkcii sa pohyboval na úrovni 31 – 35 %, pričom v roku 2014 poklesol len na 27 %. Napriek tomu rozhodujúcu časť domácej produkcie tvorili odporazené a spracované jatočné zvieratá slovenskými spracovateľskými subjektmi. V rokoch 2009 a 2010 tvorili porážky na bitúnkoch až 48 % celkovej produkcie ovčieho mäsa, pričom v nasledujúcich rokoch ich podiel poklesol na 43 – 45 %. Výnimkou bol len rok 2013, kedy zaznamenávame minimálnu úroveň porážok (500 ton jat. hm.), čo predstavuje len 40 %-ný podiel na celkovej produkcii. Výrazne rastúci trend vykazuje vývoz živých oviec do zahraničia. Ide o domácu produkciu predovšetkým jatočných jahniat, ktorá mohla byť primárne spracovaná na Slovensku, ale bola realizovaná v živom spracovateľom v zahraničí, hlavne v Taliansku (do roku 2013 viac ako 50 %), Poľsku, Maďarsku a v roku 2014 hlavne v Rakúsku (58,5 %). V roku 2009 sme vyviezli 211,9 ton živých oviec v prepočte na jatočnú hmotnosť, pričom v roku 2014 až 437,1 ton jat. hm. Podiel vývozu na hrubej domácej produkcii sa vďaka tomu postupne zvyšoval zo 17,5 % v roku 2009 až na 31,4 % v roku 2014.
Popri zvyšovaniu exportu živých zvierat sa výraznejšie zvyšuje aj množstvo vyvážaného, prevažne jahňacieho mäsa, čo má pozitívny dopad na lepšie využitie existujúcich spracovateľských kapacít. Pokiaľ v roku 2009 sme zo Slovenska vyviezli 289,9 ton ovčieho mäsa v prepočte na jat. hm., v roku 2014 sa množstvo exportu zvýšilo až na 755,1 ton jat. hm. (celkový nárast až o 160,5 %). Do roku 2013 mäso smerovalo takmer výlučne do Talianska. V roku 2014 sa v teritoriálnej štruktúre vývozu začína prejavovať teritoriálna diverzifikácia – do Talianska smerovalo „len“ 76,9 % celkového vývozu mäsa, do Rakúska 14,0 % a do Českej republiky 6,0 %.
Bilancia ovčieho mäsa v tonách jatočnej hmotnosti
| Zdroj: ŠÚ SR, MPRV SR rezortný výkaz BM (MPRV SR) 1-12, prepočty autora Poznámky: Údaje o zahraničnom obchode dopočítané MPRV SR za podprahové objemy vo fyzických jednotkách Všetky položky sú bez vnútorností a výrobkov z nich. |
