Ovce si zaslúžia minimálne rovnakú starostlivosť o paznechty ako dojnice
Aj pod týmto heslom sa niesla časť odborného seminára pre chovateľov oviec, ktorý v máji zorganizovala spoločnosť Schaumann Slovensko a Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku. Prednášku, venovanú problematike ošetrovania paznechtov a prevencii ochorení distálnych častí končatín oviec, mal odborník v oblasti veterinárnej ortopédie prof. MVDr. Valent Ledecký, CSc., z UVLF v Košiciach.
Okrem prednášky predviedol praktickú ukážku ošetrenia paznechtov bahnice, ktorú pripravili pracovníci RD Veľká Rača v Oščadnici. Na úvod prof. Ledecký poznamenal, že okrem ekonomických dopadov predstavujú ochorenia paznechtov aj morálny problém, pretože spôsobujú zvieratám bolesť. Vzhľadom na to, že určitej skupine obyvateľstva vyvoláva pohľad na krívajúce ovce prinajmenšom zmiešané pocity, odporúča prof. Ledecký nezabúdať ani na tento aspekt, ktorý môže negatívne vplývať na potenciálnych zákazníkov. Ako ďalej poznamenal, až 95 % všetkých ochorení končatín oviec predstavujú choroby paznechtov. Ovce s týmito problémami pociťujú bolesť pri našľapovaní prejavujúcu sa krívaním, vynechávaním postihnutej končatiny pri pohybe, častejším ležaním, čo sa odráža v nižšom príjme sušiny a tým aj v nižšej úžitkovosti. V mnohých chovoch sa môžeme stretnúť s ovcami, ktoré sa pre veľkú bolestivosť oboch hrudníkových končatín pohybujú po karpálnych kĺboch (ovce sa „modlia“), čo môže viesť k nezvratnému poškodeniu šľachového aparátu, ktorého následkom býva až nutné usmrtenie takto postihnutého zvieraťa. Incidencia ochorení paznechtov v chovoch oviec býva rôzna a závisí od mnohých faktorov. Z genetického hľadiska majú naše pôvodné plemená tvrdšiu rohovinu paznechtov, čo sa okrem dobrej chodivosti prejavuje aj lepším zdravotným stavom končatín. Veľký význam má správne zastúpenie vybraných makro- a mikroprvkov v kŕmnej dávke. Dôležitý je správny pomer Ca a P, ako aj obsah Zn. Pri jeho nedostatku má rohovina zlú kvalitu a láme sa. Význam majú aj sírne aminokyseliny, ktoré sa podieľajú na tvorbe keratínu – hlavnej bielkoviny rohoviny paznechtu. Kvalitu paznechtov významne ovplyvňuje obsah biotínu (vitamín H), ktorý pri dostatočnom zastúpení v krmive pozitívne vplýva na rýchlosť rastu rohoviny a jej elastickosť. Pri skrmovaní premixov s jeho obsahom treba dávať pozor na uskladnenie (je veľmi nestabilný, pri vysokých teplotách dochádza k jeho degradácii).
Úprava paznechtov sprevádzaná kontrolou krívania
Ideálne je, ak v stáde kríva do 2 % oviec. V praktických podmienkach našich chovov však podiel tzv. „krívačiek“ býva podstatne vyšší. Preto je potrebné vykonávať dennú kontrolu krívania a pri prvých príznakoch podrobiť dané zvieratá ošetreniu. Kontrolu je vhodné vykonávať pri vyháňaní oviec na pastvu, prípadne počas dojenia. Plošné ošetrenie stáda by sa malo vykonávať minimálne 2-krát ročne (pred vyhnaním na pastvu, po skončení pastevného obdobia). Jedince, ktoré vykazujú problémy v priebehu roka treba bezodkladne ošetriť. Samotné ošetrovanie si vyžaduje znalosť anatomických pomerov paznechtu, správne vybraté, funkčné pomôcky (paznechtárske nožnice a nože), vhodné priestory a v neposlednom rade skúsenosti, ktoré sa dajú získať len pravidelným vykonávaním tejto činnosti. Rohovina rastie 5 mm za mesiac smerom od korunky k hrotu paznechtu. Pri ošetrovaní treba odstrániť len prebytočnú rohovinu, prípadne chorobné ložiská. Je potrebné zabrániť poškodeniu mäkkých častí, ktoré sú bohato cievne zásobené a inervované. Dôležité je tiež nepoškodiť tzv. bielu čiaru. Jej narušenie by bolo vstupnou bránou pre patogénne mikroorganizmy a v najhoršom prípade by mohlo viesť až k „vyzutiu“ paznechtu. Pred úpravou je dôležité očistiť paznechty aj medzipaznechtový priestor od nečistôt, blata, zvyškov podstielky, prípadne kamienkov. Následne skracujeme rohovinu smerom od pätky cez vonkajší oblúk rohovinovej steny k hrotu paznechtu. Je potrebné zhodnotiť farbu rohoviny a prípadný zápach, ktorý je typickým znakom infekčnej krívačky. V prípade, že je odkrytá rohovina naružovelá, znamená to, že už nemôžeme strihať hlbšie, aby sme nepoškodili citlivé štruktúry. Potom ošetrujeme chodidlovú plochu a vnútorný oblúk steny paznechtu. Vonkajší oblúk rohovinovej steny by mal mierne presahovať vnútorný, aby dochádzalo k lepšiemu preneseniu hmotnosti na vonkajšiu stenu, ktorá je pevnejšia a odolnejšia proti poškodeniu. Hroty paznechtov sa nesmú skracovať príliš hlboko, aby nedošlo k silnému krvácaniu a otvoreniu paznechtového puzdra. Prílišné skrátenie hrotov môže viesť až k vzniku granulómu špičky paznechtu. V prípade, že pri ošetrovaní dôjde k miernemu krvácaniu, je potrebné paznecht zastriekať dezinfekčným prostriedkom a po zaschnutí môžeme ovcu pustiť bez nutnosti ďalšieho ošetrovania.
Infekčná krívačka oviec – vážny problém
Ďalšia časť prednášky bola venovaná najvýznamnejšiemu ochoreniu paznechtov oviec u nás – nákazlivej krívačke (hnilobe) paznechtov. Tá obvykle začína poranením kože v medzipaznechtovom priestore. Následne sa na poranené miesto spolu s nečistotou dostávajú patogénne mikroorganizmy, ktoré v anaeróbnych podmienkach „konajú dielo skazy“, pričom zápal sa presúva do priestoru rohovinového puzdra. Je sprevádzaný tvorbou hnisu, ktorý silne zapácha a môže dôjsť až k odlúčeniu rohoviny od škáry. Za pôvodcov infekčnej krívačky sú považované baktérie Fusobacterium necrophorum a Dichelobacter nodosus, pričom pri vzniku infekcie vzájomne spolupôsobia a pre vytvorenie klinickej formy ochorenia je potrebná účasť oboch druhov. Baktérie prežívajú na pastve 1 týždeň, v odstránenej rohovine paznechtov až 3 týždne a v chorých, neliečených paznechtoch až 3 roky. Na to treba brať ohľad pri prevencii vzniku ochorenia. Klinicky zdravé zvieratá by sme nemali aspoň týždeň pásť na pasienkoch, kde sa pred tým pohybovali postihnuté ovce. Paznechty by sa mali ošetrovať na jednom, dobre čistiteľnom mieste (nie na pasienku). Po ošetrení zvierat treba odstránenú rohovinu znehodnotiť (najlepšie spáliť) a priestory vydezinfikovať, aby sa predišlo nákaze zdravých oviec z rohoviny chorých zvierat. Terapia postihnutých zvierat môže prebiehať buď chirurgickou alebo medikamentóznou cestou (antibiotiká, vakcinácia), optimálne ich kombináciou. Skúsený odborník odporúča ošetriť postihnutý paznecht chirurgicky (odstrániť „podmínované“ ložiská), pričom takýto zákrok by mal vykonávať veterinárny lekár. Následne treba ošetrené miesto vydezinfikovať a previazať obväzom. Po tomto ošetrení odporúča podať ovci dlhodobo pôsobiace antibiotiká (pozor na ochranné lehoty na mlieko, popr. mäso). V zahraničí, ale aj u nás, sú bohaté skúsenosti s preventívnou aj terapeutickou vakcináciou. Po ošetrení by ovca mala aspoň 1 deň zostať v maštali. Pri správne zvolenom postupe ošetrenia dochádza v priebehu 3-10 dní k zastaveniu krívania. Z hľadiska prevencie treba veľkú pozornosť venovať nákupu zdravých zvierat a dodržiavaniu karanténnych lehôt. Najmä pri nákupe plemenných baranov treba dávať pozor, aby neboli zdrojom infekcie. Ideálne je tiež zabrániť preháňaniu oviec cez rozbahnené miesta, ktoré sú rezervoárom choroboplodných zárodkov. Za veľmi vhodné možno považovať preventívne kúpele paznechtov v dezinfekčných roztokoch. Paznechty oviec by sa mali kúpať nie až vtedy, keď v stáde naplno vypukne infekcia, ale najmä preventívne. Pri použití formaldehydu, treba dávať pozor, aby nedošlo k pôsobeniu prípravku na kožu zvierat v oblasti korunky, prípadne vyššie, čo by viedlo k jej následnému popraskaniu a vzniku možnej infekcie. Nákazlivá krívačka vo vyššej miere postihuje staršie ovce (majú slabšiu imunitu), ako aj vysokoúžitkové zvieratá a bahnice po pôrode. Taktiež ovce trpiace parazitárnymi ochoreniami majú väčšiu predispozíciu pre vznik infekčnej hniloby. Tlak nákazlivej krívačky narastá hlavne v daždivých mesiacoch, preto treba venovať v tomto období zvýšenú pozornosť prevencii a hlavne kontrole krívania oviec s včasným ošetrovaním chorých zvierat. Všetky prostriedky, ktoré chovateľ vynaloží na prevenciu, sa bohato vrátia v podobe vyššej úžitkovosti a nižších nákladov na liečenie postihnutých zvierat.
S narastajúcou úžitkovosťou oviec v našich chovoch dochádza k zvýšenému tlaku mnohých ochorení paznechtov (okrem infekčnej krívačky sa vyskytuje aj digitálna dermatitída, dokonca laminitída), ktoré využívajú oslabenú obranyschopnosť vysokoúžitkových zvierat a spôsobujú chovateľom nemalé problémy. Z tohto dôvodu by mali uvedomelí ovčiari venovať maximálnu pozornosť zdravotnému stavu paznechtov svojich stád, minimálne takú, akú môžeme pozorovať u špičkových chovateľov dojných kráv.