Počas svojej takmer 40-ročnej výskumníckej a pedagogickej činnosti v oblasti výskumu malých prežúvavcov som sa nespočetne krát stretol s otázkou zo strany potenciálnych chovateľov, aké plemeno by som odporúčal chovať a ktoré plemeno je na chov najlepšie. Dokonca aj na významnej ovčiarskej konferencii som sa stretol s ostrým sporom vážených chovateľov o tom, ktoré plemeno je lepšie, ktoré prinesie  väčší úžitok, ktoré má najlepšiu plodnosť, prinesie väčší zisk a podobne. Keďže začínajúci ale aj pokročilí chovatelia by mali  dostať na začiatok dobrú radu, chcel by som v predloženom príspevku vniesť trocha svetla do tohto problému. Odpoveď na uvedené otázky nie je totiž vôbec jednoduchá a neexistuje na ňu jednoznačná odpoveď.

Ako teda treba postupovať pri výbere plemena?  V prvom rade by mal mať každý začínajúci chovateľ veľmi presnú predstavu o tom, za akým účelom chce ovce chovať, čo by chcel vo svojom chove dosiahnuť z hľadiska úžitkovosti a reprodukčných parametrov a  aký počet oviec by chcel perspektívne vlastniť. Mal by mať reálnu predstavu o  chovnom cieli a produkčnom zameraní uvažovaného plemena resp. chovu.  Mal by sa rozhodnúť či chce chovať nejaké špecializované dojné alebo mäsové plemeno, alebo plemeno s kombinovanou úžitkovosťou, alebo chce chovať ovce len pre potešenie, resp. ich použiť prednostne len ako „živú kosačku“. 

Možností pri výbere vhodných plemien oviec je veľa. Podľa odbornej literatúry sa chová vo svete minimálne 1000 plemien oviec (viď. napr. Světový genofond ovcí a koz od Horáka a Treznerovej, 2010).  Toto obrovské množstvo  je odrazom úžasných adaptačných schopností oviec na rôzne klimatické a chovateľské podmienky. Sú plemená vhodné pre aridné, humídne ale aj veľmi drsné a chladné prostredie, vhodné pre extenzívne, polointenzívne ale aj intenzívne chovateľské podmienky. Výber je naozaj široký, pritom v súčasnosti už nie je neprekonateľným problém pre solventného spoluobčana  doviesť si ovce „toho najlepšieho plemena“ minimálne z celej Európy, ak nie zo sveta.  

Aj na Slovensku už chováme pomerne širokú škálu plemien oviec rôzneho produkčného zamerania. V plemennej knihe Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku (ZCHOK) je v súčasnosti registrovaných 28 plemien oviec. V susednej Českej republike je to ešte viac.  Chované sú u nás plemená s kombinovanou úžitkovosťou (napr. zošľachtená valaška, cigája, merino , atď.), špecializované mliekové plemená (lacaune, východofrízka ovca, slovenská dojná ovca, assaf), špecializované mäsové plemená  (ile de France, berrichon du Cher, suffolk, charollais, oxford down, bleu du Maine, texel, atď.), plemená vysoko plodné (napr. romanovská ovca) , ale v poslednom období sa stále vo väčšom rozsahu chovajú aj tzv. hobby plemená (napr. plemeno jacob, ouessantská ovca a i.). Bližšie informácie o jednotlivých plemenách chovaných na Slovensku možno nájsť napríklad na web stránke ZCHOK (www.zchok.sk), kde sú pre jednotlivé plemená uvedené nielen ich základné charakteristiky, ale aj šľachtiteľský program, plemenný štandard a chovné ciele. Veľa informácií je o jednotlivých plemenách v odbornej literatúre (napr. v časopise Chov oviec a kôz), na web stránkach chovateľských klubov, na internete, atď.

Ak hovoríme o jednotlivých plemenách, ako základnej zootechnickej jednotke, treba si uvedomiť, že každé plemeno sa vyznačuje typickými produkčnými, reprodukčnými, exteriérovými, behaviorálnymi, adaptačnými a inými vlastnosťami, ktorými sa viac či menej odlišuje od  iných plemien rovnakého alebo iného produkčného zamerania. Tieto vlastnosti sú vo väčšej či menšej miere geneticky podmienené a sú preto v rámci čistokrvnej plemenitby prenášané na potomstvo. Produkčné a najmä reprodukčné ukazovatele oviec majú však  len nízke až stredne vysoké koeficienty dedivosti, čo znamená, že podmienky chovateľského prostredia  rozhodujúcou mierou ovplyvňujú úroveň ich prejavu (napr. produkcie mlieka, veľkosti vrhu,  prírastkov hmotnosti, ap.) . Genetická zložka zohráva menšiu rolu. Z tejto skutočnosti vyplývajú pre začínajúceho chovateľa veľmi dôležité fakty, ktoré by mal pri výbere plemena zohľadniť. Nemusí napríklad platiť, že ak si zakúpime plemeno, u ktorého je deklarovaná  chovateľskou organizáciou alebo v rôznych propagačných letákoch  vysoká plodnosť, že takúto plodnosť budú mať aj vami zakúpené ovce umiestnené do nevyhovujúcich resp. nevhodných podmienok  (z hľadiska systému chovu, výživy a podobne). Naopak, vyššiu plodnosť môžu mať v takýchto podmienkach ovce iného plemena, u ktorého je deklarovaná nižšia plodnosť. Podobná paralela  by mohla byť aj v prípade produkcie mlieka, pri intenzite rastu jahniat do odstavu a podobne. Jednoducho povedané interakcia „plemeno x prostredie“ zohráva aj v chove oviec významnú úlohu a treba ju pri výbere plemena zohľadniť.

Ako teda vybrať vhodné plemeno?  Čo ešte treba v procese výberu plemena zohľadniť?  Pri  výbere vhodného plemena by mal mať každý chovateľ  jasno aj v tom, kde a ako bude ovce chovať, v akých podmienkach, ako bude zabezpečovať ich výživu v zimnom období a počas pastevného obdobia, a musí si vedieť odpovedať aj na niektoré ďalšie otázky. Neexistuje totiž vo všeobecnosti „najlepšie  plemeno“, ale hovoriť môžeme len o najvhodnejšom plemene pre dané, konkrétne chovateľské podmienky. Plemeno musíme vždy spájať s  chovateľskými podmienkami. Termín „chovateľské podmienky“ zahrňuje pritom aj systém chovu, úroveň výživy počas celého chovateľského roka, možnosti využívania modernej techniky a technológie, personálne zabezpečenie chovu.  V tomto smere už pred nákupom oviec by bolo vhodné mať aspoň základnú informáciu o odporúčaných systémoch chovu pre naše podmienky, osobitne pre dojné resp. nedojné ovce (viď napr. príspevky publikované v časopise  Slovenský chov, roč. 23, 2018, č. 5, s. 26-28 a č. 9, s. 28-30).

Ak sa rozhodujeme, aké plemeno vyberieme pre svoj chov, často sa spomínajú pri  jednotlivých plemenách aj údaje o maximálnej produkcii, resp. o rekordoch dosiahnutých u oviec v jednotlivých produkčných, reprodukčných, fyziologických a iných ukazovateľoch. Tieto údaje často odrážajú genetickú potenciu daného plemena, ktorá sa mohla vo výborných chovateľských podmienkach naplno prejaviť. Majú vysokú výpovednú hodnotu a spravidla chovateľov oviec, ale aj menej zainteresovaných, veľmi zaujímajú. Za svoju  profesijnú kariéru som sa stretol „na vlastné oči“ s mnohými takýmito zvieratami resp. rekordnými údajmi. Napríklad v Izraeli som videl ovcu plemena assaf (chová sa aj na Slovensku), ktorá za prvé tri týždne laktácie nadojila denne v priemere 8,5 litra mlieka, v Anglicku som videl vo výkrme jahňatá plemena suffolk, ktorých priemerný denný prírastok bol vyšší ako 600 g,  vo Francúzsku zasa ovce plemena lacaune, ktoré za dojnú periódu vyprodukovali viac ako 4,5 litra mlieka denne. Už v roku 1990 som písal o svetovom rekorde v plodnosti oviec u romanovského plemena, u ktorého sa môže narodiť až 10 jahniat za jeden kalendárny rok (časopis Chov oviec na  Slovensku, 1990, č.1, s.5); v Škótsku sa narodila ovca plemena scotish blackface, ktorá sa dokázateľne dožila 23 rokov.  Vo výpočte „rekordov“  by sa dalo pokračovať aj pre iné vlastnosti (napr. funkčné a morfologické vlastnosti vemena, kvalitatívne parametre mlieka resp. mäsa, atď.), ale u začínajúceho chovateľa majú vzbudiť skôr úctu a rešpekt voči zainteresovaným chovateľom a šľachtiteľom, ktorí takéto výsledky dosiahli a zároveň môžu byť určitým povzbudením pre ďalší chov.

Pri výbere vhodného plemena treba tiež vedieť kam budú smerovať základné produkty z chovu oviec. Treba mať predstavu o tom, či jatočné jahňatá, mliečne výrobky, prípadne vlna budú smerovať aj na trh, napríklad formou predaja z dvora, alebo ich využijem len v rámci samozásobenia.  V tejto súvislosti je potrebné aspoň v hrubých rysoch zvážiť ekonomické aspekty chovu. Aké budem mať možnosti realizovať na trhu ovčie mlieko resp. syry a aké pri realizácii na trhu ľahkých alebo ťažkých jatočných jahniat.  Dôležitou informáciou je fakt, že pri zabezpečení dobrých chovateľských podmienok a dobrého odbytu základných produktov (mlieko resp. mäso), v kombinácii s dotačnou podporou,  je možné zabezpečiť ekonomickú rentabilitu v chove oviec bez ohľadu na produkčné zameranie. Osobitné postavenie v tomto smere majú tzv. hobby plemená, u ktorých nejde ani tak o produkciu (napr. mäsa) a zisk, ale ovce sú chované skôr pre potešenie, ako domáce  miláčiky (napr. ouessantská ovca, ktorá je najmenším plemenom oviec na svete),  kvôli nejakým špecifickým exteriérovým vlastnostiam (sfarbenie vlny, zvláštny tvar alebo výskyt viacerých rohov – plemeno racka resp. jacob), alebo ich chovám prioritne kvôli ich schopnosti udržiavať trávny porast pod kontrolou (ako živá kosačka).

Pri výbere vhodného plemena treba starostlivo zvážiť aj zabezpečenie reprodukcie chovaných oviec v ďalších rokoch. Každý chovateľ by si mal  uvedomiť, že v zmysle platnej legislatívy nemôže použiť v plemenitbe barana, ktorý nemá vystavené poverenou plemenárskou organizáciou (na Slovensku ZCHOK) príslušné doklady.  Ak by chcel chovať plemeno oviec, u ktorého ani jeden chovateľ nemá  na Slovensku štatút šľachtiteľského chovu, s možnosťou produkcie aukčných baranov, potom si musí doviesť plemenného barana pre zabezpečenie plemenitby zo zahraničia a to nemusí byť lacná záležitosť. Ak si chovateľ odchová barana pre zabezpečenie plemenitby v úžitkovom (nekontrolovanom) chove, v takomto prípade sa jedná v zmysle platnej legislatívy o tzv. „čiernu plemenitbu“, s možným postihom zo strany Plemenárskej inšpekcie SR.  Preto odporúčame zamerať sa na plemená, ktoré sú na Slovensku početnejšie zastúpené.

Čo povedať na záver. Pri výbere plemena za účelom produkcie odporúčame upriamiť pozornosť skôr na plemená, u ktorých  je väčšia výberová základňa, u ktorého existujú viaceré šľachtiteľské chovy, s produkciou kvalitných plemenných baranov, ktoré je  možno zakúpiť  aj na Slovensku. Toto platí najmä pre začínajúcich chovateľov. Biologický materiál treba kupovať najmä od chovateľov, ktorí majú dobré referencie a sú chovateľsky známi. Ak sa rozhodnete pre plemeno dojných oviec,  nepozerajte len na údaje o produkcii mlieka, ale aj na plodnosť, adaptačné schopnosti, vhodnosť pre strojové dojenie. Ak sa rozhodnete pre niektoré špecializované mäsové plemeno, netreba upriamiť pozornosť len na údaje o intenzite rastu jahniat a jatočnej výťažnosti, ale najmä na údaje o plodnosti matiek a tiež na vhodnosť plemena pre tradičný anglosaský systém chovu, ktorého hlavným poslaním je minimalizovať náklady na chov.  Ak chcem produkovať napr. jatočné jahňatá celý rok, potom by som mal vybrať plemeno s čo najkratším anestrickým (neplodným) obdobím, s možnosťou úspešného pripúšťania bahníc v priebehu celého roka. Aj keď by základom chovu malo byť  niektoré z čistokrvných plemien, v úžitkových chovoch , bez kontroly úžitkovosti, možno odporučiť aj chov rôznych dvoj-plemenných i viac-plemenných krížencov, u ktorých sa prejavia rôzne efekty kríženia s pozitívnym vplyvom na produkčné i reprodukčné ukazovatele.  V každom prípade výber vhodného plemena je významným predpokladom úspešného chovu oviec, ale určite nie jediným.

© 2024 Agroporadenstvo.sk | Vytvoril a prevádzkuje: Inštitút znalostného pôdohospodárstva a inovácií | Valid XHTML | CSS
Úvod |  Mapa stránok |  Novinky e-mailom |  Vyhlásenie o prístupnosti