Voľné ustajnenie kráv
Chovateľské prostredie tvorí množstvo vonkajších faktorov, ktoré vytvárajú jeden komplex, ovplyvňujúci život zvierat a rozhodujú o dosiahnutí vytýčených cieľov chovu. Preto pri hospodárskych zvieratách musí byť chovateľské prostredie realizované tak, aby v nich dokázali manifestovať úžitkové vlastnosti v maximálnej miere. Chovateľské prostredie tvorí okrem výživy, techniky a organizácie chovu aj ustajňovací priestor kde zvieratá žijú. Ak má ustajňovací priestor zvieratám vyhovovať, musí zabezpečovať podmienky pre prirodzené správanie, musí poskytnúť primerané možnosti pre welfare, aby sa v čo najväčšej miere zamedzilo neprirodzeným prejavom správania.
Hovädzí dobytok je stádové zviera a potrebuje dostatočný priestor pre prirodzené správanie. Preto najvhodnejším ustajnenie je ustajnenie voľné. Pre kravy prichádzajú do úvahy dva typy voľného ustajnenia a to boxové a kotercové. Vo voľnom ustajnení je treba kravám zabezpečiť:
- dostatočný priestor,
- vhodné ležovisko,
- bezpečné pohybové priestory,
- dobré vetranie,
- prístup k kvalitnému krmivu a pitnej vode.
Ležiskové boxy
Vhodnejším typom ustajnenia pre kravy s voľným pohybom je ustajnenie s ložiskovými boxmi. Pri tomto ustajnení tvoria ustajňovací priestor boxy, ktoré tvoria ležovisko, kŕmisko, pohybové a spojovacie uličky. Pri správne volených parametroch týchto priestorov voľné boxové ustajnenie udržuje kravy čisté a poskytuje im dostatočné pohodlie pre odpočinok bez vyrušovania ostatnými kravami. Boxy môžu byť riešené s podstielaním s produkciou maštaľného hnoja, alebo bez podstielania s produkciou hnojovice. Prednosti ležiskových boxov je možné dokonale využiť iba pri správnej voľbe ich rozmerov podľa telesného rámca dobytka. Musia byť riešené tak, aby zabezpečovali maximálnu pohodu pri ležaní a súčasne umožňovali pohodlné a prirodzené vstávanie a líhanie. V opačnom prípade, ak sa v boxoch neposkytne dojniciam dostatočné pohodlie, hľadajú si na ležanie iné miesto, napr. v priestoroch kŕmiska alebo v hnojnej chodbe. V takom prípade sa kravy nadmerne znečisťujú. Aby rozmery boxov vyhovovali všetkým zvieratám v stáde, je potrebné dimenzovať ich na telesné miery tých najväčších.
Ležanie je najintenzívnejší spôsob odpočinku. Kravy ležia 11-12 hodín denne, ľahnú si 10 až 15 krát a perióda ležania trvá 60 až 80 minút, často i viac. Čas, v ktorom zvieratá odpočívajú, je závislý od času kŕmenia, dojenia a manipulácie s nimi. Dobu a dĺžku periódy ležania ovplyvňuje viacero ustajňovacích faktorov:
- dostupnosť miesta na ležanie - ležovisko by malo byť situované tak, aby sa do neho zvieratá ľahko a bez námahy dostali, musí umožniť ležať všetkým ustajneným zvieratám v rovnakom čase,
- priestorové parametre miesta na ležanie - musí umožniť zvieratám ľahnúť si a vstať a ležať v každej polohe,
- podlaha ležoviska - zvieratá uprednostňujú mäkkú dobre formovateľnú podlahu, ktorá neodvádza teplo z tela pri nízkych, a na druhej strane odvádza pri vysokých teplotách.
Boxy musia byť dostatočne dlhé, aby si kravy mohli do boxu ľahnúť a stať bez ťažkostí.
Ležiskový box s prednou stenou pre 650 kg kravu by mal byť dlhý 2,5 m. V prípade, že sú dva boxy proti sebe alebo je box umiestnený prednou časťou pri pohybovej chodbe a má otvorenú prednú časť, kravy môžu využívať na manipuláciu s hlavou pri líhaní a vstávaní priestor protiľahlého boxu alebo chodby, box môže byť kratší. Pre 650 kg kravu by mal byť takýto box dlhý 2,3 m.
Boxy musia byť dostatočne široké. Zábrany boxov nesmú pri ležaní nijako kravy obmedzovať. Šírka musí kravám umožniť pohodlne ležať s prirodzene uloženými končatinami. Na druhej strane nesmie byť veľmi široký, aby kravám neumožňovali ležať a stáť v boxe šikmo a menším kravám sa otáčať, čo vedie k znečisťovaniu boxov. Šírka boxu by mala byť pre 650 kg kravu 1,2 m. Pre vysokoteľné a suchostojace kravy, ktoré sú širšie treba uvažovať so širším boxom (1,3 m).
Šírku boxov vymedzujú bočné zábrany. Veľmi vhodným riešením je, keď sú zábrany kotvené v prednej časti boxu, čo okrem zlepšených priestorových podmienok pre zviera predlžuje hlavne životnosť zábran. Výška bočnej zábrany boxu pre dojnice s väčším telesným rámcom má byť od podlahy boxu minimálne 1100 mm. Táto výška je stanovená kvôli umiestneniu kohútikovej zábrany. Vzdialenosť spodnej tyče od podlahy v prednej časti boxu má byť maximálne 300 mm. To umožňuje kravám držať hlavu nad ňou pri ležaní a pohyb hlavy pri vstávaní alebo líhaní vo vedľajšom boxe. Koniec zábrany (jej oblúk) má byť od konca boxu kratší o 250 až 300 mm.
Aby kravy nemohli vstupovať hlboko do boxu a kaliť prípadne močiť do konca boxu sa na bočnú zábranu boxu montuje kohútikova zábrana, umiestňuje 1 900 mm uhlopriečne od zadnej hrany boxu. Do boxov bez steny v prednej časti a proti sebe umiestneným boxom sa inštaluje hlavová zábrana. Pre kravy 650 kg má byť umiestnená od podlahy boxu vo výške 0,8 m.
Podlaha ležiskového boxu býva vyvýšené oproti chodbe o 200 mm aby sa do neho nedostáva hnoj pri čistení chodby. V podstielanom prehĺbenom boxe tvorí podlahu podstielka ohraničená hrudnou doskou v prednej časti a stelivovým prahom v zadnej časti boxu. Pri nepostielanom boxe tvorí podlahu matrac, upevňuje sa na podlahu vyvýšeného boxu.
Hnojné chodby a spojovacie uličky v boxovom ustajnení
Hnojná chodba pri boxovom ustajnení musí umožniť kravám pohodlne vchádzať a vychádzať z boxov a obísť sa, keď sa stretnú. Ak sa hnoj vyhŕňa radlicou nesenou traktorom, musí byť šírka hnojnej chodby taká, aby mechanizmus mohol cez ňu prechádzať. Čím je však hnojná chodba, ale i kŕmisko širšie, tým je koncentrácia výkalov na nej menšia a zdajú sa čistejšie. Pri mobilnom vyhŕňaní hnoja býva 2 200 mm
V dvoj- a trojradových maštaliach s boxovým ustajnením je kŕmisko s hnojnou chodbou prepojené spojovacími uličkami. Sú vyvýšené oproti kŕmisku a hnojnej chodbe, majú byť na úrovni podlahy boxu, teda vo výške 200 mm oproti pohybovým chodbám. Čistenie týchto uličiek sa robí ručne, preto ich treba robiť tak, aby sa na nich udržovalo čo najmenej exkrementov. Mali by mať spád 2 % zo stredu na kraje, aby hnojovica stekala do pohybových chodieb.
V spojovacích uličkách sa umiestňujú napájacie žľaby tak, aby bol k nim čo najlepší prístup a aby sa pri nich mohlo napiť čo najviac zvierat. Obyčajne sa dávajú do stredu spojovacej uličky. Môžu byť priložené k boxom, vtedy je k nim prístup iba z jednej strany, alebo môžu byť umiestnené medzi dvomi sekciami s prístupom kráv z dvoch strán. Druhá alternatíva umožní znížiť počet napájacích žľabov. Pri pití nesmie byť zabránené pohybu cez uličku nepijúcich zvierat. Spojovacia ulička s napájacím žľabom môže umožniť pohyb v jednom smere, alebo dvom zvieratám sa obísť. Zjednodušenou pomôckou pre chovateľa môže byť, že šírka spojovacej uličky sa rovná minimálne šírke troch boxov (3600 mm).
Ležovisko v kotercovom ustajnení
Pre chov kráv sa využívajú iba dvojpriestorové koterce s podstielaním, kde je koterec rozdelený na kŕmisko a ležovisko. Plocha ležoviska musí zvieratám zabezpečiť dostatočný priestor, aby pri pohybe medzi ležiacimi zvieratami nedošlo k ich vyrušovaniu, prípadne zraneniu alebo k akejkoľvek agresivite. Zvieratá sa musia pomedzi ležiace kravy dostať do kŕmiska alebo k napájačke. Plocha ležoviska je závislá od veľkosti zvierat, pre kravu s hmotnosťou 650 kg ba mala byť plocha ležoviska pre každé zviera 6 m2.
Kotercové systémy ustajnenia sú náročné na potrebu podstielky. Ak majú byť zvieratá udržané v čistote, je potrebné do ležoviska podstielať denne v lete 0,9 kg a v zime 1,2 kg slamy na 100 kg živej hmotnosti. V lete to predstavuje približne 6 kg a v zime 8 kg slamy pre každú dojnicu a deň.
Kŕmisko
Krmivo v žľabe od kŕmiska oddeľuje požľabnica, ktorá môže byť vysoká 550-600 mm. Krmivo sa dávkuje do žľabu, ktorý musí mať dno vyššie od podlahy kŕmiska, kde kravy pri žraní stoja, minimálne o 100 mm.
V kŕmisku by mal byť dostatok priestoru pre zvieratá, ktoré žerú, ale aj pre tie, ktoré sa chcú za nimi v čase žrania premiestniť na iné miesto. Minimálna hĺbka kŕmiska musí byť taká, aby za žerúcimi zvieratami mohli iné zvieratá prechádzať v jednom smere. Pre zvieratá je však pohodlnejšie, keď pohybujúce zvieratá za chrbtami žerúcich sa môžu bez problémov obísť. Takže, ak to priestorové podmienky dovolia, odporúča sa použiť takúto hĺbku kŕmiska. Pri úspornejšom riešení, v ktorom môže za ženúcimi kravami prechádzať iba jedno zviera by mala byť hĺbka 3,3 m. V prípade že by sa kravy mali obísť musí byť hĺbka minimálne 4 m.
Kŕmne miesto je priestor pri žľabe, potrebný pre jednu kravu. Limitujúce je to hlavne pri použití kŕmnych zábran, kedy zábranou vytvorené kŕmne miesto musí mať šírku zodpovedajúcu krave s najväčším rámcom. Potreba pre kŕmne miesto sa mení počas teľnosti, pretože rastom plodu sa zväčšuje objem brucha. Šírka kŕmneho miesta pre kravy by mala byť minimálne 700 mm, pričom vysokoteľné a rohaté kravy si vyžadujú kŕmne miesto širšie. Pri dávkovom kŕmení musí mať počas kŕmenia každé zviera svoje miesto, čiže pomer kŕmnych miest k počtu ustajnených zvierat musí byť 1:1. Iba ak je zmiešaná kŕmna dávka podávaná ad libitum, je možné tento pomer zužovať na 1:1,5.
Napájacie miesta
Prirodzené pitie pre hovädzí dobytok je z hladiny. Pri pití majú zvieratá postavenú hlavu pod uhlom 60° k hladine. Kravy ponoria mulec 30-40 mm pod hladinu tak, aby nozdry zostali nad ňou. V tejto prirodzenej polohe dokážu vypiť 12-20 l vody za minútu. Z toho vyplýva, že najvhodnejšie napájacie zariadenie je napájací žľab s hĺbkou vody minimálne 100 mm a s prítokom vody minimálne 12 l za minútu. Napájacie zariadenie by malo byť umiestnené na mieste, ktoré sa nerozmočí, kde je nešmykľavý povrch podlahy a ktoré sa dá ľahko vyčistiť. Musí byť ľahko prístupné zvieratám a umožňovať zvieraťu únik pri napadnutí iným zvieraťom
Napájací žľab musí byť široký minimálne 400 mm, aby kravy mohli mať postavenú hlavu pri pití pod prirodzeným uhlom. Jeho hĺbka by mala byť tiež 400 mm. Kapacita napájacieho žľabu musí byť prispôsobená predpokladanému počtu súčasne pijúcich zvierat. Vo voľnom ustajnení pre kravy by nemala byť menšia ako 200 l. Napájacie zariadenie by malo byť umiestnené v blízkosti kŕmiska, ale nemalo by byť tiež ďaleko od ležoviska. Musia byť chránené proti možnému znečisteniu výkalmi, resp. močom pri nacúvani zvierat ku žľabu. V maštaliach s prirodzeným vetraním, v ktorých je teplota blízka vonkajšej, musí byť v našich klimatických podmienkach napájacia voda chránená proti zamrznutiu.
Maštaľná klíma a vetranie
Ustajňovací priestor býva silne obsadený zvieratami, ktoré produkujú do ovzdušia množstvo splodín (teplo, oxid uhličitý-CO2 a vodné pary) a z exkrementov unikajú tiež škodlivé plyny (amoniak-NH3, metán-CH4 a sírovodík-H2S). Okrem toho vzniká v maštali prach z podstielky a srsti zvierat. Hromadenie a vysoká koncentrácia škodlivín a prachových častíc v maštaľnom ovzduší vyvoláva respiračné choroby zvierat, ale i ošetrovateľov. Je nevyhnutné odvádzať škodliviny a prach z ovzdušia maštale vetraním. Pre kravy sa využíva hlavne prirodzené vetranie.
Pri prirodzenom vetraní sa výmena vzduchu v maštali čiastočne uskutočňuje na základe rozdielu tlaku vzduchu v maštali a vonku pri rôznej teplote. Princíp spočíva v tom, že vzduch z priestoru s vyšším tlakom (studenší) prúdi do priestoru s nižším tlakom (teplejší). Vetranie, založené na tomto princípe, funguje iba vtedy, keď vonkajší vzduch je chladnejší ako maštaľný. Čím je rozdiel väčší, tým je vetranie účinnejšie. V prípade, že je tomu opačne, takéto vetranie stráca účinok.
Účinok vonkajšieho prúdenia vzduchu (vetra) vysoko prevyšujú účinok daný teplotnými rozdielmi. Prúdenie vzduchu vytvára zvýšený tlak (podľa intenzity vetra) na náveternej strane maštale a vonkajší vzduch sa tlačí do otvorov dnu, a na protiľahlej záveternej strane objektu vystupuje. Na záveternej strane maštale vzduchu cez otvory unika z maštale. V otvorených maštaliach, s prirodzeným vetraním je vetranie spravidla kombinované obidvomi vetracími účinkami.
Pre zabezpečenie základnej funkcie vetrania musia byť v maštali vetracie otvory pre prívod a odvod vzduchu. Čím väčší je ich výškový rozdiel, tým je vetranie, definované vztlakom, účinnejšie. Vetracie otvory pre prívod vzduchu sa umiestňujú na obvodových stenách, pod odkvapom, ako prívodné vetracie panely rôznej konštrukcie. Pri potrebe výmeny vzduchu pre vysokoúžitkovú kravu 750 m3.h-1 musí mať vetrací panel plochu 0,45 m2 pre jednu kravu. V letných mesiacoch vzniknú situácie, v ktorých nie je rozdiel v teplotách v maštali a vonku a je malý pohyb vonkajšieho vzduchu. Vtedy sa využívajú doplnkové vetracie prvky, ako sú čelné brány maštale a dvere do výbehov, prípadne iné otvory v konštrukcii. Všetky otvory na prívod vzduchu v prívodných otvoroch i doplnkových vetracích prvkoch by mali mať plochu minimálne 0,6 m2 pre jednu kravu.
Odstraňovanie hnoja z maštale
V súčasnosti v chove dobytka u nás prevládajú podstielané systémy ustajnenia. Pri voľnom ustajnení je to ustajnenie s podstielanými ležiskovými boxmi alebo kotercové s podstielaným ležoviskom. Podstielanie a odstraňovanie maštaľného hnoja z maštale sa robí mobilnými mechanizmami. Šírka používaných mechanizmov musí byť zohľadnená v šírke chodieb. Rovnako, šírka a výška vstupných a výstupných otvorov (brány) na čelách maštale a výška podhľadu maštale musí byť dostatočne veľká pre prejazd používaného mechanizmu. Maštaľný hnoj sa zväčša vyhrňuje z chodieb na manipulačnú plochu pre hnoj, s denným odvozom na hnojisko. Plocha musí byť nepriepustná a odkanalizovaná do žumpy. Musí byť zabezpečená proti vytekaniu zrážkových vôd mimo plochy. Šírka plochy musí umožniť vjazd a výjazd mechanizmu na podstielanie a vyhŕňanie hnoja z maštali.
Pri nepodstielanom ustajnení je zber exkrementov na plochých alebo zaroštovaných chodbách. Pri plochých chodbách sa odstraňuje hnojovica zhŕňacími lopatami do priečneho zberného kanála. Pri zaroštovanej podlahe prepadávajú exkrementy cez medzery roštov do preronového kanála. Dno kanála je obvykle bez spádu alebo s protispádom 0,5 %. Na konci je hradidlo, vysoké 150-200 mm. Kanál sa pred uvedením do prevádzky plní vodou do výšky hradidla. Hnojovica v kanále vytvára spád 1,5-3 %, v závislosti od obsahu sušiny a kontinuálne odteká ponad hradidlo do priečneho zberného kanála. Preronové kanály pracujú spoľahlivo do dĺžky 25 m.