Zdravotný stav mliečnej žľazy dojníc v pozornosti chovateľa
Mastitída je považovaná za jedno z najzávažnejších ochorení mliečnej žľazy dojníc. Ekonomická rentabilnosť chovu dojníc je v úzkom súvise so zdravotným stavom vemena. Zdravie mliečnej žľazy je zásadné pre produkciu kvalitného surového kravského mlieka so zárukou hygienickej bezpečnosti a vhodnými technologickými vlastnosťami pre následné spracovanie. Celkovú úroveň hygieny chovu, technológie dojenia, chladenia a skladovania mlieka nám odzrkadľuje celkový počet mikroorganizmov (CPM) v mlieku. Zdravie mliečnej žľazy dojníc môžeme hodnotiť pomocou celosvetovo uznávaného ukazovateľa, ktorým je počet somatických buniek (PSB) v mlieku. Kontrola úžitkovosti je najčastejším spôsobom získania informácie o PSB v mlieku dojníc. Avšak zdravotné problémy vemena spojené s nárastom PSB v mlieku môže chovateľ odhaliť priamo v dojárni aj prostredníctvom NK-testu. Nové technológie dojenia umožňujú diagnostiku zdravotného stavu vemena aj pomocou iných metód či už na základe zafarbenia mlieka, vodivosti a pod. Je teda zrejmé, že aktuálne informácie o zdravotnom stave vemena sú veľmi dôležité a potrebné.
| Obr.: Vhodne polohovaná dojacia súprava vhodný preventívny krok pri znižovaní rizika mastitíd (Tančin, 2018) |
V chove dojníc je PSB v mlieku vyšší ako 400 × 103 buniek/ml všeobecne akceptovaný ako indikátor subklinických mastitíd. Zahraničné výskumy však ukazujú, že fyziologická hodnota PSB pre zdravú dojnicu sa pohybuje na úrovni PSB menej ako 100 × 103 buniek/ml mlieka, resp. v iných štúdiách sa uvádza hodnota do 200 × 103 buniek/ml mlieka. K nárastu PSB v mlieku dochádza v dôsledku prieniku mikroorganizmu do mliečnej žľazy. Niektoré štúdie uvádzajú viac než 130 druhov mikroorganizmov, ktoré zapríčiňujú mastitídu. Nárast PSB v mlieku pri ochorení vemena na mastitídu je zapríčinený prienikom mikroorganizmu do vemena, kde tento vyvoláva prestupom leukocytov (bielych krviniek) z krvi do mlieka. Hlavnou úlohou prenikajúcich leukocytov z krvi do mliečnej žľazy je likvidácia patogénnych mikroorganizmov v mliečnej žľaze.
Mikroorganizmy nachádzajúce sa v mliečnej žľaze spôsobujú už spomínané zápalové ochorenie- mastitídu. Klinické mastitídy sú sprevádzané klinickými príznakmi (sčervenanie a opuch vemena, zmeny vo farbe konzistencií mlieka horúčka, nechutenstvo a pod.) vďaka ktorým je možné tento typ mastitídy pomerne jednoducho diagnostikovať. Subklinické mastitídy, ktorých výskyt v chovoch je častejší, nie sú však sprevádzané klinickými príznakmi a ich diagnostika je možná hlavne pomocou PSB. Za dôležité považujeme identifikovanie dojníc s vysokým PSB a následne vyšetrenie ich mlieka na prítomnosť patogénnych mikroorganizmov.
Medzi najčastejšie sa vyskytujúce patogény spôsobujúce mastitídu patria stafylokoky, hlavne koaguláza-negatívne stafylokoky (KNS). Z koaguláza-pozitívnych stafylokokov má výrazné zastúpenie Staphylococcus (S.) aureus. Podobne aj zahraniční autori uvádzajú KNS ako najčastejšieho pôvodcu mastitíd v chovoch dojníc. Taktiež niektoré druhy streptokokov ako Streptococcus (Str.) agalactiae, Streptococcus dysgalactiae a Streptococcus uberis sú častými pôvodcami mastitíd v chovoch dojníc. Ale nesmieme zabúdať ani na gram negatívne baktérie ako Escherichia (E.) coli, ktoré tiež môžu spôsobovať mastitídy. Zastúpenie najfrekventovanejších mastitídnych patogénov identifikovaných počas výskumu realizovaného v 42 chovoch dojníc v našich podmienkach v období rokov 2015 - 2016 uvádzame v tabuľke 1. Výskyt E. coli, ako druhého najčastejšie identifikovaného patogénu vo vzorkách mlieka, spolu s vysokým výskytom KNS môžeme pripísať predovšetkým nevhodnej hygiene chovateľského prostredia.
Tabuľka 1: Najčastejšie patogény izolované z mlieka dojníc počas rokov 2015-2016
Pre zníženie výskytu mastitíd v chovoch je dôležité okrem zavedenia účinných protimastitídnych opatrení v závislosti na pôvodcoch mastitíd aj použitie vhodnej liečby už infikovaných dojníc. Zásadným problémom v liečbe mastitíd je najmä zvyšujúca sa rezistencia baktérií voči bežne používaným antibiotikám. Preto je veľmi potrebné pri diagnostike pôvodcu mastitídy venovať pozornosť aj antibiotikám použitým na liečbu. Ako uvádzame v tabuľke 2, bežne sa vyskytujúce patogény spôsobujúce mastitídy vykazujú pomerne vysokú rezistenciu voči niektorým často používaným antibiotikám. Na Slovensku sú v oblasti prvovýroby často používané liečivá obsahujúce neomycín, streptomycín alebo novobiocín, na ktoré sme zaznamenali pomerne vysokú mieru rezistencie. V prípade S. aureus sme zistili rezistenciu presne voči neomycínu, streptomycínu a novobiocínu na úrovni 44,6 %, 21,5 % a 15,4%. Podobne aj pri KNS a Str. agalactiae sme zaznamenali rezistenciu voči antibiotikám na báze neomycínu (20,9 %, 80,0%) a streptomycínu (36,4 %, 70,0, %). E. coli mala najvyššiu mieru rezistencie voči amoxicilínu (45,4 %) a opäť pomerne vysoká rezistencia bola pozorovaná voči neomycínu (24,7 %) a streptomycínu (35,1 %). Aj tieto výsledky sú dôkazom, že nie každá liečba antibiotikami je tou správnou liečbou, najmä bez testovania antibiotickej rezistencie izolovaných patogénov v stáde.
Tabuľka 2: Antibiotická rezistencia izolovaných patogénov (% rezistencie patogénov) z mlieka dojníc počas rokov 2015-2016
Záverom môžeme konštatovať, že len zodpovedným prístupom v zavádzaní protimastitídnych opatrení a liečbe zvierat postihnutých intramamárnou infekciou môžeme docieliť dobrý zdravotný stav mliečnej žľazy, prostredníctvom ktorého dokážeme dosiahnuť produkciu hygienicky nezávadného a nutrične kvalitného mlieka a tým aj zabezpečenie ekonomickej rentabilnosti chovu. V neposlednom rade by mal mať chovateľ na pamäti dôležitosť laboratórneho testovania antibiotickej citlivosti patogénov izolovaných v jeho chove ešte pred aplikáciou konkrétnych antibiotických liečiv v rámci terapie resp. prevencie mastitíd.
Poďakovanie: Práca bola realizovaná v rámci riešenia projektu APVV-18-0121 „Vplyv zvieraťa a faktorov prostredia na produkciu mlieka a zdravie vemena dojníc na Slovensku“ a projektu KEGA 039SPU-4/2019 „Modernizácia praktickej výučby hygieny a prevencie v živočíšnej produkcii“.
