Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Živočíšna výroba / Hovädzí dobytok

Mastitídy dojníc – etiológia a výskyt v chovoch

19-11-2019
MVDr. Zuzana Lacková, PhD.; MVDr. František Zigo, PhD. | [email protected]
Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach - ústav chovu zvierat

Ekonomická hodnota dojníc je určená predovšetkým dojivosťou, ako aj počtom laktácií počas ich produkčného obdobia. Produkčné ochorenia, predovšetkým mastitídy, patria medzi dôležité faktory ovplyvňujúce množstvo a kvalitu vyprodukovaného mlieka (Vršková a kol., 2015).

Zápaly mliečnej žľazy, mastitídy, patria na celom svete medzi najčastejšie, a ekonomicky najnáročnejšie ochorenia v chovoch dojníc. Ich negatívny vplyv sa prejavuje vo viacerých oblastiach produkcie a spracovania mlieka, vo výživnej hodnote, v jeho zložení, kedy dochádza k zníženiu obsahu minerálnych látok (fosforu a vápnika), bielkovín a tuku a k zníženiu sodíka a chlóru (Tančin a Tančinová, 2008).

Prevalencia a príznaky ochorenia v stáde sú rozdielne v závislosti od imunologického stavu jedincov, plemena, veku, dojivosti a štádia laktácie. Počas peripartálneho obdobia a počas prvých dvoch mesiacoch po otelení sa vyskytuje viac ako 50 % ochorení mliečnej žľazy (Huijps a kol., 2008; Sharif a kol., 2009; Zadoks a kol., 2011). Príčiny vzniku mastitíd môžu byť infekčného alebo neinfekčného charakteru.

Na vzniku infekčných mastitíd sa podieľajú viaceré druhy mikroorganizmov. Až v 90% väčšinou ide o bakteriálne infekcie, v menšom počte prípadov o infekcie inými organizmami, ako sú vírusy, huby, kvasinky, parazity a iné. Počet druhov bakteriálnych pôvodcov mastitíd dojníc, uvádzaný v literatúre je veľký a zrejme doteraz neuzatvorený. Podľa Sharifa a kol. (2009) medzi hlavné kontagiózne bakteriálne patogénny spôsobujúce mastitídy patria Staphylococcus aureus, Streptococcus agalactiae a Streptococcus uberis. Z enviromentálnych patogénov sa najčastejšie vyskytuje Streptococcus disagalactiae, Escherichia coli Klebsiela. Medzi ďalšie enviromentálne patogény bežne sa nachádzajúcimi na koži mliečnej žľazy patria koagulázo negatívne stafylokoky (KNS) predovšetkým Staphylococcus chromogenes, S. simulans, S. xylosus, S. haemolyticus, S. warneri a S. epidermidis (Pyörälä a Taponen, 2009).

Mastitída spôsobená týmito patogénmi má často mierny priebeh, avšak pri ich dlhodobom pôsobení dochádza k značným ekonomickým stratám v dôsledku zníženej dojivosti alebo prekročenia stanoveného limitu počtu somatických buniek (PSB) a celkového počtu mikroorganizmov (CPM). Je veľmi dôležité, že všetky patogény vemena sa dostávajú do mlieka a sú ním vylučované, nie však vždy a v rovnakých množstvách. To záleží od mnohých okolností, napr. od intenzity ochorenia, jeho formy a dĺžky trvania, odolnosti makroorganizmu a pod.

Aké sú príčiny mastitíd?

Medzi najčastejšie príčiny zápalu vemena patrí preniknutie patogénu z vonkajšieho prostredia do ceckového kanálika a následne cisterny, vývodných kanálikov a samotného tkaniva vemena (obr.) (Zadoks a kol., 2001; Vasiľ a kol., 2016). Prienikom mikroorganizmov cez ceckový kanálik do vnútra ceckovej cisterny sa začína infekcia mliečnej žľazy. Ceckový kanálik sa preto považuje za prvý obranný systém prieniku mikroorganizmov do mliečnej žľazy. Mikroorganizmy nachádzajúce sa na povrchu ceckového hrotu prenikajú počas dojenia cez ceckový kanálik do vemena. Po dojení je ceckový kanálik v priebehu jednej až dvoch hodín otvorený, pri jeho poškodení aj počas celého obdobia medzi dojeniami. Tento stav napomáha prieniku mikroorganizmov z prostredia, predovšetkým z potriesnenej podstielky.

Obr.

Po preniknutí mikroorganizmov do mliečnej žľazy tieto napádajú a osídľujú tkanivá. Časť mikroorganizmov sa pohybom dojnice, kedy sa mlieko v mliečnej cisterne premiešava, preniká do vyššie položených žľaznatých tkanív mliečnej žľazy. Na tieto mikroorganizmy reagujú biele krvinky nachádzajúce sa v mlieku v nízkej koncentrácii, ktoré tvoria tzv. druhý obranný systém. Tieto procesy vyvolávajú ešte intenzívnejší prechod ďalších bielych krviniek z krvi do mlieka. Ak biele krvinky nie sú schopné mikroorganizmy zlikvidovať, tie sa množia a poškodzujú aj vnútrolalôčikové vývody a samotné alveoly. Poškodením epitelových buniek alveol sa zvyšuje permeabilita kapilár. Zároveň sa v infikovaných tkanivách zvyšuje počet bielych krviniek a z krvi prenikajú minerálne látky a faktory spôsobujúce zrážanie. Vyzrážané mlieko môže uzatvárať kanáliky, čo má za následok zadržiavanie a tvorbu ďalšieho mlieka. Aktivita sekrečných buniek je utlmená, alveoly sú zmenšené, dochádza k deštrukcii alveolárnych buniek, ktoré sú nahrádzané väzivovým tkanivom. Deštrukcia sekrečných buniek predstavuje tretí obranný mechanizmus, ktorý tlmí infekciu. Ďalším obranným mechanizmom je tvorba protilátok v krvi IgG, IgA a IgM. Tieto protilátky majú za úlohu opsonizáciu mikroorganizmov, čím sa podporuje ich fagocytóza. Ďalej bránia adherencii mikroorganizmov k epitelovým bunkám, znižujú počet mikroorganizmov, neutralizujú ich toxíny a spôsobujú aglutináciu baktérií. Na obrannom mechanizme sa podieľajú ešte aj ďalšie látky, ako je laktoperoxidáza, lyzozým, cytokíny a laktoferín (Tančin a Tančinová, 2008).

CPM

Celkový počet mikroorganizmov (CPM) v dodávanom surovom mlieku poukazuje na celkovú úroveň hygieny chovu a technológie získavania a uchovávania mlieka. Mikroorganizmy a nimi určovaný zdravotný stav mliečnej žľazy tiež negatívne ovplyvňujú technologickú kvalitu mlieka pri jeho ďalšom spracovaní. Zápal mliečnej žľazy priamo súvisí so zvýšeným počtom somatických buniek (PSB) v mlieku postihnutej mliečnej žľazy (Kvapilík, 2014). Reakciou organizmu na prítomnosť mikroorganizmov v mliečnej žľaze je prestup bielych krviniek z krvi do mlieka. Biele krvinky sú dôležitou súčasťou prirodzeného obranného mechanizmu zvieraťa. Ich úlohou je likvidácia prítomných mikroorganizmov a obnova zdravia vemena. V rámci pojmu somatické bunky sú zaradené okrem bielych krviniek aj epitelové bunky. Ich zvýšený počet je často výsledkom poranenia mliečnej žľazy. Pomer bielych krviniek k epitelovým bunkám závisí od typu infekcie. Prítomnosť somatických buniek v mlieku sa využíva k zisťovaniu infikovaných kráv a stanoveniu šírenia mastitíd v stáde. Mlieko zdravých neinfikovaných dojníc zvyčajne obsahuje PSB v  rozsahu od 50 – 200 tisíc v 1 ml. Pri počte PSB nad 200 tisíc sa riziko, že mliečna žľaza je infikovaná zvyšuje (Tančin a Tančinová, 2008).

V tab. 1 je znázornený vplyv PSB v mlieku na zdravotný stav mliečnej žľazy a pokles produkcie mlieka u dojnice, čím je vyššia hodnota PSB, tým sú zreteľnejšie klinické prejavy zápalu mliečnej žľazy a nižšia produkcia mlieka.

Tabuľka 1: Počet somatických buniek (PSB) v bazénovej vzorke a zhodnotenie zdravotného stavu mliečnej žľazy dojníc v súvislosti s mastitídou

Tab. 1

Formy mastitídy

Na základe závažnosti klinických príznakov sa mastitída zvyčajne delí na subklinickú a klinickú formu (Sztachańska a kol., 2016). Pri klinickej forme sú príznaky ochorenia rôznej intenzity, od miernych po ťažké. Subklinická mastitída prebieha bez zjavných klinických príznakov.

Dojnice so subklinickou formou mastitídy predstavujú nebezpečný zdroj mikroorganizmov pre ostatné zdravé dojnice (Tančin a Tančinová, 2008). Medzi najčastejšie príznaky klinickej formy mastitídy patrí opuch, zvýšená lokálna teplota, začervenanie, zmena štruktúry vemena, bolestivosť vemena. Dochádza k zmene vzhľadu sekrétu mliečnej žľazy, nachádzajú sa v ňom vločky, zrazeniny alebo hnis. Subklinické formy mastitídy sa v chovoch hovädzieho dobytka vyskytujú oproti klinickým mastitídam častejšie. Dlhodobá subklinická infekcia môže niekedy prejsť na klinickú formu so zmenami v mlieku (zrážanie krvi, krvácanie) a na vemene (bolestivosť, opuch), ako aj k zhoršeniu celkového zdravotného stavu (horúčka, znížený príjem potravy).

Percentuálne vyjadrenie výskytu mastitíd podľa závažnosti klinických prejavov s uvedením PSB v individuálnom výdoji je uvedené v tab. 2. Ako subklinické, tak aj klinické formy mastitíd sa v chovoch hovädzieho dobytka vyskytujú vo väčšej miere. Taktiež aj u prvôstok je zaznamenaný vyšší výskyt mastitíd. Dojníc so zápalom mliečnej žľazy s PSB nad 1000 tis./ml bez možnosti vyliečenie v chovoch je približne 5 %, ideálne by výskyt takýchto dojníc mal byť pod 2 % (Kvapilík, 2014).

Tabuľka 2: Charakteristika zdravotného stavu mliečnej žľazy v rámci stáda kráv

Tab. 2

Pri porovnaní na jednu klinickú mastitídu pripadá približne 15 – 40 nezistených subklinických mastitíd, čo spôsobuje zníženú produkciu mlieka približne o 60 – 140 litrov na jednu takúto postihnutú dojnicu (Hameed a kol., 2008; Sinha a kol., 2014). Straty vznikajú nielen v dôsledku nižšej produkcie mlieka, ale aj množstvom vyradeného mlieka, nákladmi vznikajúcimi pri ošetrovaní a liečení chorých dojníc, pri ich vyradení a nahradení, v dôsledku ich zníženej reprodukcie, úmrtia (Hillerton a Berry, 2005).

Prenos infekcie

Z hľadiska ekonomického sú nevýznamnejšie straty spôsobené nižším predajom mlieka, vyšším vyraďovaním kráv z chovu a náklady na liečenie kráv. Po terapii antimikrobiálnymi látkami sa v mlieku môžu nachádzať ich rezídua. Vo všeobecnosti by sa mali využívať liečivá s úzkym spektrom účinku. Odporúčané je aj systematická liečba intramamárnymi prípravkami (Pyörälä, 2009).

V chove dojníc je najčastejším zdrojom infekčného patogénu infikované vemeno chorej dojnice. Prenos infekcie v stáde je možný pri nedostatočnej hygiene v dojárni, viaceré dojnice môžu prísť do kontaktu s infikovaným zariadením dojárne, rukami dojičiek a kontaminovanými uterákmi mliekom od infikovanej dojnice. Pri použití jednorazových utierok, dezinfekciou pred a po dojení, účinnou hygienou dojacieho zariadenia je možné zabrániť prenosu patogénov z dojnice na dojnicu (Tančin a Tančinová, 2008).

Možnými zdrojmi infekcie sú aj infikované nadpočetné cecky dojníc, hnisajúce rany na koži rúk dojičiek, na ceckoch dojníc, zápaly pohlavného aparátu a paznechtov dojníc, ako aj ďalšie zápalové procesy u dojníc a ľudí. Významným prenášačom infekcie je aj bodavý hmyz, predovšetkým muchy. Človek ako ďalší významný zdroj a prenášač infekcie, predovšetkým z dôvodu prenosu infekcie rukami, musí byť pod stálym a pravidelným lekárskym dozorom.

Postupy na prevenciu a kontrolu mastitíd sú navrhnuté tak, aby bola zabezpečená štandardná výživa, hygiena životného prostredia, správne fungovanie dojacieho zariadenia, cielené antibiotické ošetrenie zápalu počas laktácie, brakovanie dojníc s chronickou mastitídou (Pyörälä a Taponen 2009). Neustále dodržiavanie hygienických postupov pri dojení, liečbe dojníc prostredníctvom efektívnej liečby kráv s klinickou mastitídou a likvidácia kráv s chronickou formou sa znížil výskyt klinickej mastitídy v stáde na minimum (Tančin a Tančinová, 2008).

Použitá literatúra:

HAMMED, S., ARSHAD, M., ASHRAF, M., AVAIS,  M., SHAHID, M. A. 2009.  Prevalence of common mastitogens and their antibiotic susceptibility in tehsil burewala, Pakistan, Pak. J. Agri. Sci., 45 https://www.researchgate.net/.../233990831http://www.parc.gov.pk/NARC/narc.htmlhttp://www.parc.gov.pk/NARC/narc.html http://www.parc.gov.pk/NARC/narc.html http://www.parc.gov.pk/NARC/narc.html http://www.parc.gov.pk/NARC/narc.html

HILLERTON, J. E., BERRY, E.A. 2005. Treating mastitis in the cow–a tradition or an archaism. J. Appl. Microbiol., 98, 1250–1255.    https://doi.org/10.1111/j.1365-2672.2005.02649.x

HUIJPS, K., LAM, T.J., HOGEVEEN, H. 2008. Costs of mastitis: facts and perception. Journal Dairy Res. 75, 113–20. https://doi.org/10.1017/S0022029907002932

KVAPILÍK, J. 2014. Mastitídy u dojených kráv a výrobné straty. Veterinárstvo, 64:550-560.

PECKA-KIEŁB, E., VASIĽ, M., ZACHWIEJA, A., ZAWADZKI, W., ELEČKO, J., ZIGO, F., ILLEK, J., FARKAŠOVÁ, Z. 2016. An effect of mammary gland infection caused by Streptococcus uberis on composition and physicochemical changes of cows' milk. Polish Journal of Veterinary Sciences. 19, 49-55  ISSN 1505-1773. https://www.degruyter.com/downloadpdf/j/pjvs...19.../pjvs-2016-0007.xml

PYÖRÄLÄ, S., TAPONEN, S. 2009. Coagulase-negative staphylococci - Emerging mastitis pathogens. Veterinary Microbiology, 134, (2), 3-8. https://doi.org/10.1016/j.vetmic.2008.09.015

PYÖRÄLÄ, S. 2009. Treatment of mastitis during lactation. Irish Veterinary Journal, 62, 40-44.
https://dx.doi.org/10.1186%2F2046-0481-62-S4-S40

SHARIF, A., UMER, M., MUHAMMAD, G. 2009. Mastitis control in dairy production. Journal of Agriculture & Social Sciences, 5, 102-105.
https://www.researchgate.net/publication/228628180_Mastitis_control_in_dairy_production

SINHA, M. K.,. THOMBARE, N. N, MONDAL, B. 2014. Subclinical Mastitis in Dairy Animals: Incidence, Economics, and Predisposing Factors. The Scientific World Journal,  2014, 4, Article ID 523984,
http://dx.doi.org/10.1155/2014/523984

SZTACHAŃSKA., M., BARAŃSKI., W., JANOWSKI, T., POGORZELSKA, J., ZDUŃEZYK, S. 2016. Prevalence and etiological agents of subclinical mastitis at the end of lactation in nine dairy herds in North-East Poland. Polish Journal of Veterinary Sciences, 19, 119–124.  https://doi.org/10.1515/pjvs-2016-0015

TANČIN, V., UHRINČAŤ, M., 2014.  The effect of somatic cells on milk yield and milk flow at quarter level. Veterinarija ir Zootechnika (Vet. Med. Zoot.), 66, 69−72.
https://doi.org/10.3168/jds.2011-4927

TANČIN, V., KIRCHNEROVÁ, K.,  FOLTYS, V., MAČUHOVA, L., TANČINOVÁ, D. 2006. Microbial contamination and somatic cell count of bovine milk striped and after udder preparation for milking. Slovak Journal of Animal Science, 39, 214-217. 
http://www.cvzv.sk/slju/06_4/Tancin.pdf

TANČIN, V., TANČINOVÁ, D. 2008. Strojové dojenie kráv a kvalita mlieka. Publikácia SCPV Nitra. 19, ISBN 978-80-88872-80-1. http://www.cvzv.sk/ziv/strojdoj.pdf

VASIĽ, M., ELEČKO, J., ZIGO, F., FARKAŠOVÁ, Z. 2016. Mastitis control in a system activities of dairy cows breeder. In XXIV Szkola Zimova Hodowców Bydla - Produkcja mleka i wolowiny, Teraźniejszość i przyszlość, Zakopane, 7. - 10.3. 2016: Congreess proceedings, 230, ISBN 978-83-926689-2-3.

VIGUIER, C., ARORA, S., GILMARTIN, N., WELBECK, K., O’KENNEDY, R. 2009. Mastitis detection: current trends and future perspectives. Trends in Biotechnology, 27 (8), 486–493. https://doi.org/10.1016/j.tibtech.2009.05.00

VRŠKOVÁ, M., TANČIN, V., KIRCHNEROVÁ, K., SLÁMA, P., 2015. Evaluation of daily milk production in tsigai ewes by somatic cell count. Potravinárstvo, 9, 206-210.   http://www.acta.fapz.uniag.sk/journal/index.php/on_line/article/view/481

ZADOKS, R. N., ALLORE, H. G., BARKEMA, H.W., SAMPIMON, O.C., WELLENBERG, G.J., GROHN, Y.T., et al. 2001. Cow- and quarter-level risk factors for Streptococcus uberis and Staphylococcus aureus mastitis. J. Dairy Sci., 84, 2649-63.
https://doi.org/10.3168/jds.S0022-0302(01)74719-4

ZADOKS, R. N., MIDDLETON, J. R., McDOUGALL, S., KATHOLM, J., SCHUKKEN, Y. H. 2011. Molecular epidemiology of mastitis pathogens of dairy cattle and comparative relevance to humans. Journal of Mammary Gland Biology and Neoplasia, 16, 57-72.   https://link.springer.com/article/10.1007%2Fs10911-011-9236-y