Úvod / Informácie / Živočíšna výroba / Hovädzí dobytok

Slabšia kondícia dojníc negatívne ovplyvňuje zdravie paznechtov

18-07-2019
Prof. Dr. MVDr. Pavol Mudroň, PhD., DipECBHM | Pavol.Mudron@uvlf.sk
Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach

V období posledných desaťročí sa na celom svete venuje zvýšená pozornosť pohode zvierat, čo má za následok zlepšovanie podmienok chovu aj na mliečnych farmách. Jedným z významných faktorov hodnotenia pohody dojníc je percento krívania na farme. Dojnice krívajú najmä v dôsledku postihnutia paznechtov rôznymi chorobami, z ktorých väčšina predstavuje veľmi bolestivé zdravotné poruchy. Táto bolesť nie je väčšinou jednorazová, ale má obyčajne dlhodobý charakter, nakoľko vo väčšine prípadov ubehne dlhší čas od začiatku krívania po jeho rozpoznanie a ošetrenie. Ekonomické straty následkom ochorení paznechtov sú značné (Dolecheck a kol., 2018) a tvoria ich tak zjavné, ako aj skryté náklady (zvýšené brakovanie, znížený pôdoj mlieka a zhoršenie jeho kvality, znížená pohlavná aktivita, nárast pracovných nákladov na manažment a ošetrovanie krívajúcich kráv, ...).

Najčastejšie ochorenia paznechtov dojníc je možné v našich podmienkach rozdeliť na dve základné skupiny: 1. choroby vyvolané prevažne infekčným agensom (digitálna dermatitída) a 2. choroby bez zjavnej infekčnej etiológie pri ich vzniku (vred chodidla/Rusterholzov vred, zápaly chodidlovej a stenovej škáry, laminitídy a tyloma). Na rozvoji ochorení paznechtov sa u dojníc podieľajú početné faktory, ktoré pôsobia buď na úrovni celého organizmu (tráviace problémy, tepelný stres → laminitídy), alebo negatívne ovplyvňujú funkčnosť rohového púzdra a kože prstov (traumy, zlá úprava paznechtov, zvýšená vlhkosť → zápaly škáry). V posledných rokoch sa venuje zvýšená pozornosť úlohe poklesu kondičného stavu dojníc na vznik ochorení paznechtov. Je veľmi dobre známe, že u dojníc dochádza v období po otelení k značnej nerovnováhe medzi príjmom a tvorbou energie a jej potrebou, čím nastáva negatívna energetická bilancia so všetkými sprievodnými javmi. Reakciou organizmu dojníc na túto nerovnováhu je mobilizácia energetických zdrojov z tkanív, pričom najväčším zdrojom je tukové tkanivo. Výsledkom je výrazný pokles kondície (Obr. č. 1), ktorý nezriedka presahuje hodnotu 0,5 kondičného skóre v porovnaní s hodnotou pred otelením. Pre holštajnské dojnice sa najviac využívajú hodnoty kondičného skóre uvedené v Tabuľke č. 1.

Obr. 1

Obr. 1: Dojnice s veľmi nízkou telesnou kondíciou (BCS ˂ 2,5)

Tab. č. 1: Odporúčané hodnoty kondičného stavu pre holštajnské dojnice v rôznom štádiu laktácie (de Kruif a kol., 2013).

Tab. č. 1

Pri nedávnej analýze stavu kondície na našich farmách dojníc sa ukázalo, že v období po otelení (10 – 20 dní) malo až 40 % dojníc skóre pod odporúčanou hodnotou (Mudroň, 2017). Dá sa predpokladať, že u dojníc s výraznou lipomobilizáciou, a tým aj silnejším poklesom kondície, môže dochádzať k úbytku tuku v tzv. chodidlových tukových vankúšikoch paznechtov. Pokles ich hrúbky má potom za následok zníženú tlmiacu schopnosť chodidla a dojnice sa stávajú náchylnejšími na vznik rôznych chorôb škáry paznechta, najmä Rusterholzovho vredu (Bicalho a kol., 2009). Výskyt Rusterholzovho vredu je vždy spojený s rizikom jeho prechodu do zápalu paznechtového kĺbu, ktorý sa prejavuje opuchom nad paznechtovým okrajom a ťažkým krívaním (Obr. č. 2). Takýto zápal väčšinou vyústi do brakácie postihnutého jedinca.

Obr. 2

Obr. 2: Akútny zápal paznechtového kĺbu (artritída)

Cieľom nášho sledovania bolo preto zistiť, či existuje vzťah medzi telesnou kondíciu (BCS) a výskytom chorôb paznechtov u dojníc.

Opis sledovania

Údaje vyhodnotené v tejto štúdii boli získané na mliečnej farme na východnom Slovensku v priebehu dvoch pravidelných funkčných úprav paznechtov (jar a jeseň). Do analýzy bolo zahrnutých celkovo 482 holštajnských dojníc, ktoré boli celoročne vo voľnom ustajnení. Na podstielku ležoviskových boxov bol používaný hnojový separát. Dojnice mali k dispozícii dvakrát denne kompletnú kŕmnu zmes, ktorá pozostávala z kukuričnej a trávovej siláže, kŕmnej zmesky a minerálnych doplnkov. Priemerná ročná produkcia mlieka na dojnicu predstavovala 8900kg.

Počas úpravy paznechtov v paznechtárskej klietke bola u dojníc hodnotená telesná kondícia (BCS) podľa známej 5-stupňovej škály (Edmonson et al., 1989). Zároveň boli zaznamenané všetky ochorenia paznechtov a v prípade potreby, bola realizovaná aj ich liečba.

Pre vyhodnotenie možných rozdielov vo výskyte chorôb paznechtov u dojníc s rozličnou kondíciou boli tieto rozdelené do troch kondičných skupín (BCS ˂ 3; BCS 3-4; BCS ˃ 4). Štatistická analýza bola vykonaná pomocou chí-kvadrátového testu (X2).

Výsledok sledovania

Zo 482 dojníc, ktoré boli vyšetrené na jar a na jeseň, bolo 270 (56 %) postihnutých jednou alebo viacerými chorobami paznechtov, pričom tieto ochorenia najčastejšie postihovali zadné (panvové) končatinách (Tabuľka č. 2). Z jednotlivých chorôb sa najviac vyskytovali digitálna dermatitída (n=192, 46 %) a Rusterholzov vred (n=69, 16 %, vonkajšie paznechty). Skupina dojníc s BCS pod 3 mala významne vyššiu prevalenciu (p<0,05) ochorení paznechtov (66 %). Najvýraznejší rozdiel (p<0,01) vo výskyte jednotlivých ochorení paznechtov v rámci kondičných skupín sa zistil v prípade Rusterholzovho vredu, ktorý dominoval v skupine s najnižšou kondíciou (BCS <3). Na rozdiel od vredu nebol medzi skupinami dojníc zaznamenaný významný rozdiel v počte prípadov digitálnej dermatitídy (Tabuľka č. 3).

Tab. č. 2: Zistené choroby paznechtov v stáde so 482 dojnicami

Tab. č. 2

Tab. č. 3: Výskyt chorôb paznechtov u dojníc s rôznou telesnou kondíciou

Tab. č. 3

Diskusia

Rusterholzov vred (Obr. č. 3) bol v tomto sledovaní na mliečnej farme so 16 % diagnostikovaný veľmi často a po digitálnej dermatitíde (46 %) predstavoval druhé najčastejšie ochorenie paznechtov. Rusterholzove vredy patria nielen k najčastejším ale aj najzávažnejším príčinám krívania dojníc (Van Amstel a Shearer, 2006). V posledných rokoch stúpol význam správneho kŕmenia pri snahách o tlmenie krívania na farmách dojníc. V nedávnej minulosti sa predpokladalo, že prevencia subakútnej bachorovej acidózy (SARA) je hlavným faktorom v prevencii defektov rohoviny paznechtov, pretože sa tejto bachorovej poruche pripisovala jednoznačná úloha pri vzniku schvátenia paznechtov – laminitídy (Danscher a kol., 2010). Ale aj keď sa poznatky o príčinách laminitídy rozšírili aj o ďalšie faktory, neznamená to, že kontrola výskytu subakútnej bachorovej acidózy nemá pri prevencii chorôb paznechtov stále dôležitý význam. Ak sa výsledky aktuálnych sledovaní potvrdia, väčší dôraz bude nutné klásť vo výžive dojníc na udržiavanie ich správneho kondičného stavu, pretože zistenia, že dojnice s nízkym kondičným skóre počas peripartálneho obdobia a na začiatku laktácie krívajú 3 – 9 krát častejšie ako dojnice s vyšším skóre, sú z pohľadu vzniku chorôb paznechtov veľmi významné (Hoedemaker a kol., 2009, Green a kol., 2014, Newsome a kol., 2017).

Obr. 3

Obr. 3: Otvorená forma Rusterholzovho vredu

Z neinfekčných chorôb paznechtov sa na našich farmách stretávame hlavne s Rusterholzovým vredom, ktorého výskyt sa v poslednom období dáva do súvislosti aj s úbytkom hrúbky digitálneho tukového vankúša, pričom táto pozitívne koreluje s kondičným skóre zvierat. Bolo zistené, že pri negatívnej energetickej bilancii – najmä na začiatku laktácie – sa tukové tkanivo nemobilizuje len z podkožia, svalov a brušnej dutiny, ale aj z tukových chodidlových vankúšikov (Bicalho et al., 2009). Tento proces je výraznejší u starších dojníc, ktoré majú silnejšiu tendenciu k poklesu kondičného skóre, tenším chodidlovým tukovým vankúšikom a vyššiemu výskytu defektov paznechtovej rohoviny (Raber a kol., 2006). Len nedávno bol u dojníc skúmaný vzťah medzi hrúbkou vrstvy mäkkých tkanív (vrátane chodidlových tukových vankúšov) pod rohovinou chodidla a výskytom defektov paznechtovej rohoviny, pričom bolo zistené, že dojnice postihnuté Rusterholzovým vredom mali pred výskytom ochorenia túto vrstvu výrazne tenšiu  (Newsome a kol., 2017). V tejto štúdii však nebola zistená žiadna významná korelácia medzi úbytkom hrúbky chrbtového tuku a mäkkého tkaniva pod chodidlovou rohovinou po otelení. Je možné, že mobilizácia tuku v týchto častiach tela prebieha rôznym spôsobom. Je však zrejmé, že tenšia vrstva tkaniva nedokáže dostatočne tlmiť tlaky a nárazy paznechtovej kosti na škáru paznechta. Preto je potrebné dbať pri prevencii chorôb paznechtov aj na elimináciu príliš silného poklesu kondičného skóre po otelení a prvej fáze laktácie, čo potvrdzujú aj výsledky predkladanej štúdie. Len 2 % kráv s BCS nad 4 malo Rusterholzov vred, ale až 22 % (10-násobok) tých, ktoré mali kondičné skóre nižšie ako 3. Nemožno pritom predpokladať, že samotný Rusterholzov vred môže viesť k výraznému zníženiu kondičného stavu dojnice, čo potvrdilo aj zistenie, že výskyt krívania v súvislosti s Rusterholzovým vredom nemal za následok dramatický pokles pôdoja, t.j. dojnice s vredom neznížili výrazne príjem krmiva a ani nepociťovali výrazný nárast dopytu po energii (Solano a kol., 2016). Je však nutné povedať, že nízke kondičné skóre je len jedným z faktorov vzniku chodidlových vredov. Najviac diskutované sú preplnenie maštalí, krátke ležoviskové boxy, tepelný stres, nesprávna úprava paznechtov a bachorové acidózy (Cook a Nordlund, 2009; Shearer, 2014; Mudroň, 2016). V stádach dojníc s vysokou produkciu mlieka (viac ako 9000 kg ročne) sa odporúča na zníženie výskytu Rusterholzových vredov vykonávať funkčnú úpravu paznechtov trikrát ročne (Bergsten, 2018).

Digitálna dermatitída (DD) je infekčné ochorenie paznechtov (Obr. č. 4), ktoré je podľa súčasných vedeckých poznatkov vyvolávané predovšetkým baktériami Treponema spp. (Capión a kol., 2013). Táto choroba je spravidla najčastejšou príčinou krívania na farmách hovädzieho dobytka. Nedávno bola publikovaná jej až 40 %-ná prevalencia v stádach dojníc (Solano a kol., 2017), ktorá je veľmi podobná nášmu zisteniu. Známe rizikové faktory pre vývoj DD u dojníc sú zvýšená vlhkosť a nečistota prostredia a tým aj paznechtov (moč, výkaly), preplnenie maštalí, tepelný stres a taktiež geneticky zvýšená náchylnosť (Capión a kol., 2013; Solano a kol., 2017). Nízka telesná kondícia nebola doposiaľ uvádzaná ako rizikový faktor vzniku digitálnej dermatitídy u dojníc. Ani v našom sledovaní sa neukázal žiadny rozdiel v jej výskyte medzi skupinami dojníc s rôznou telesnou kondíciou.

Obr. 4

Obr. 4: Akútna, veľmi bolestivá digitálna dermatitída

Záver

Predkladané sledovanie potvrdilo predchádzajúce informácie o význame telesnej kondície dojníc pre rozvoj ochorení paznechtov. Dojnice so slabou telesnou kondíciou boli oveľa častejšie postihnuté chorobami paznechtov, najmä Rusterholzovým vredom. Je preto potrebné, aby sa udržaniu optimálnej telesnej kondície venovala na farmách čo najväčšia pozornosť.

Literatúra je k dispozícii u autora.