Úvod / Informácie / Živočíšna výroba / Hovädzí dobytok

Technologicko-chovateľské postupy pre jednotlivé systémy chovu dojčiacich kráv

31-10-2018
Ing. Ján Huba, CSc.; Ing. Ivan Pavlík, PhD.; Ing. Matúš Hrebík; Ing. Vojtech Brestenský, CSc. | brestensky@vuzv.sk
NPPC – VÚŽV Nitra
(zdroj: Slovenský chov, júl - august 2018, str. 26-28)

Chov dojčiacich kráv patrí medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce odvetvia živočíšnej výroby u nás. Aj keď tento chov nemá u nás dlhú tradíciu (prvé začiatky koncom 70. rokov minulého storočia s plemenom hereford neboli veľmi úspešné), počty dojčiacich kráv v posledných rokoch stúpajú. Ku koncu roka 2017 evidoval Štatistický úrad SR 65 152 dojčiacich kráv.

Dôvodov nárastu početných stavov je viacero – od mliečnej krízy až po potrebu zaťaženia plochy dobytčími jednotkami. Jednoznačne však treba skonštatovať, že aj chov dojčiacich kráv má svoje zákonitosti, bez rešpektovania ktorých nie je možné pomýšľať o ekonomickej efektívnosti chovu.

Ak neuvažujeme o maštaľnom hnoji a vyradených kravách, jediným produktom v chove dojčiacich kráv sú odstavené teľatá určené, predovšetkým na ďalší výkrm. Výnimku tvoria chovy, ktoré produkujú plemenný materiál (býky, jalovice, embryá). Z uvedeného dôvodu môžeme rozlíšiť dva základné systémy chovu – úžitkové chovy určené na produkciu zástavového dobytka a chovy produkujúce plemenné zvieratá. V základných princípoch sa obidva systémy zhodujú, no v niektorých dôležitých zásadách sa od seba líšia.

Všeobecné zásady chovu dojčiacich kráv

Chov dojčiacich kráv môže byť založený prevodom dojníc do systému bez trhovej produkcie mlieka (ideálne kombinované plemená) prevodným krížením, nákupom zvierat či prenosom embryí.

Základný produkt chovu dojčiacich kráv – odstavené teľa – sa realizuje nasledujúcimi spôsobmi:

  • produkcia zástavových teliat (200 až 300 kg), určených na predaj ďalším chovateľom, ktorí ich následne intenzívne vykrmujú do finálnej hmotnosti 500 až 700 kg;
  • produkcia teliat pre jatočné využitie (baby beef);
  • produkcia teliat a ich následný intenzívny výkrm na farme samotného chovateľa;
  • produkcia teliat spojená s kastráciou býčkov a ich následným pastevným výkrmom (u nás hlavne pinzgauské plemeno);
  • produkcia teliat s následným odchovom plemenných zvierat.

Najdôležitejším predpokladom úspešného chovu dojčiacich kráv je každoročné otelenie kravy, ktorého výsledkom je narodenie životaschopného teľaťa (zásada – od každej kravy každý rok teľa). Teľatá sa odchovávajú pod matkami a v závislosti od systému chovu sa odstavujú približne vo veku 6-9 mesiacov. Optimálna dĺžka medziobdobia v tomto systéme je do 365 dní, čo sa však v praxi, žiaľ,  málokedy podarí dosiahnuť. Pre úspešný chov dojčiacich kráv je nevyhnutné vlastniť a využívať dostatočné množstvo trvalých trávnych porastov (lúky, pasienky). Na jednu dojčiacu kravu s teľaťom treba počítať s minimálnou plochou TTP na úrovni 1,5 ha. Tá umožní vyrobiť dostatočné množstvo objemového krmiva na zimné kŕmne obdobie (seno, trávna siláž), ako aj poskytne dostatok pastevného porastu vo vegetačnom období. Pastva je v našich podmienkach hlavným zdrojom výživy od mája do októbra. Samozrejmosťou je dôkladná starostlivosť o pastevné porasty (bránenie, smykovanie, prísevy, kosenie nedopaskov, prípadné hnojenie). Len dobre udržiavaný pastevný porast je zárukou vysokej produkcie mlieka kravy a požadovaných denných prírastkov živej hmotnosti teliat.

Obr. 1:Dojčiace kravy na pastve kontinuálne prijímajú trávny porast, čo súvisí s fyziologickými miernymi hnačkami, ktoré sa cez chvost dostávajú aj na telo cicajúcich teliat

Obr. 1: Dojčiace kravy na pastve kontinuálne prijímajú trávny porast, čo súvisí s fyziologickými miernymi hnačkami, ktoré sa cez chvost dostávajú aj na telo cicajúcich teliat; autor snímky Marián Dukes

Plemenitba v chove dojčiacich kráv

V systémoch chovu dojčiacich kráv sa môžu uplatniť dve skupiny plemien hovädzieho dobytka:

1. mäsové plemená (britské – aberdeen angus, hereford, galloway, shorthorn, highland, dexter; francúzske – charolais, limousine, blonde d´Aquitaine, salers, aubrac, parhenaise, gasconne a i.; talianske – piemontese, chianina; ostatné – mäsový simentál, texas longhorn, maďarský stepný dobytok, wagyu, plemená na báze zebu a pod.)

2. kombinované plemená (slovenské strakaté, pinzgauské; v zahraničí aj hnedý dobytok (braunvieh), tirolské šedé - grauvieh, murbodner, červienky a pod.).

V komerčných chovoch, zameraných na produkciu zástavového dobytka, je ideálne využívať rôzne formy úžitkového kríženia, pri ktorých pracujeme so žiaducimi genetickými efektmi (heteróza, komplementarita génov, pozičný efekt a pod.). Pri krížení rozlišujeme tzv. materské (napr. strakaté, pinzgauské, braunvieh, angus, hereford, salers, aubrac a pod.) a otcovské plemená (napr. charolais, blonde d´Aquitaine, limousine, belgické modré a pod.). Kravy zo skupiny materských plemien sa využívajú ako matky teliat. Tieto plemená sú zárukou vysokej mliečnosti kráv, dobrých materských vlastností, dlhovekosti a pod. Otcovské plemená prinášajú finálnemu potomstvu výborné osvalenie, vynikajúce rastové schopnosti, výbornú kvalitu mäsa. Úžitkové kríženie sa ďalej delí na rôzne formy kontinuálneho alebo diskontinuálneho kríženia, čomu musí byť prispôsobená obmena materského stáda kráv (vlastný odchov matiek, potreba nákupu nových matiek).

Výber plemena určuje systém chovu, ktorý bude chovateľ uplatňovať. Medzi plemenami sú značné rozdiely v nárokoch na výživu, ustajnenie a celkovú chovateľskú starostlivosť. Pri výbere plemena treba zohľadniť aj spôsob realizácie a možný odbyt teliat. Napríklad rané plemená (aberdeen angus, hereford) nie je možné, vzhľadom na skoršie ukladanie tuku, vykrmovať do vyšších jatočných hmotností. V súčasnosti je medzi výkupcami zástavového dobytka veľký záujem prevažne o zvieratá plemien charolais, limousine a simentál. Chovatelia, vlastniaci malé bitúnky, môžu realizovať vyprodukované teľatá s vyššou priadnou hodnotou. Pri predaji hovädzieho mäsa priamo z farmy je potrebné zabezpečiť vysokú kvalitu (zrenie mäsa), hygienickú nezávadnosť a precízny marketing (napr. predávať mäso „s príbehom“ – spotrebiteľ vie, ako boli zvieratá chované, akého sú plemena a pod.).

Základným spôsobom zabezpečenia plemenitby v chovoch dojčiacich kráv je prirodzená plemenitba. V chovoch produkujúcich plemenné zvieratá je vhodné ju kombinovať s insemináciou. Inseminácia má svoje opodstatnenie aj v úžitkových chovoch, hlavne s menším počtom plemenníc, kde by bol nákup plemenného býka nevýhodný. Výhodou inseminácie je aj skutočnosť, že chovateľ môže poznať priebeh pôrodov po danom býkovi, ako aj ďalšie úžitkové parametre potomstva (na základe plemenných hodnôt). Vzhľadom na ťažšie pôrody jalovíc je vhodné túto skupinu inseminovať (pripúšťať) býkom prevereným na ľahkosť pôrodov. Problémom pri inseminácii dojčiacich kráv môžu byť slabšie príznaky ruje kráv, ak majú pod sebou teľa.

Nakupované plemenné býky musia mať vystavené potvrdenie o pôvode (POP), ktoré vydáva príslušný chovateľský zväz. Ideálne je nakupovať mladé plemenné býky po základnom výbere (nad 14 mesiacov veku), po kvalitných rodičoch, od overených chovateľov, z chovov bez výskytu závažných ochorení dobytka (napr. chovy ozdravené od IBR). Býk by mal mať požadovaný exteriér (dôraz na pevnosť chrbta a končatín). Pri býkoch mäsových plemien je dôležité aj výrazné osvalenie. Taktiež je možné nakupovať aj staršie býky, ktoré už pôsobili v inom chove. Býky treba nakupovať s dostatočným časovým predstihom pred začiatkom pripúšťacej sezóny. Mladému býkovi v prvom roku pripúšťania prideľujeme maximálne 15 plemenníc. Starším býkom prideľujeme 30-40 plemenníc. V našich chovoch sa bežne stretneme aj s vyššími počtami, avšak týmto sa zvyšuje riziko chovateľského neúspechu (napr. neplodnosť býka, strata libida) a dochádza k skoršiemu opotrebovaniu býka. Taktiež je potrebné mať k dispozícii rezervného býka pre prípad poranenia alebo úhynu. V chovoch dojčiacich kráv je najvýhodnejší háremový systém pripúšťania, kde je vybranej skupine plemenníc pridelený jeden plemenný býk. Máme tak zabezpečený obojstranne známy pôvod teliat, navyše vieme zhodnotiť plodnosť býka. Taktiež je možné využívať skupinové pripúšťanie, kde sa k skupine plemenníc pridelí príslušný počet býkov (po predchádzajúcom spoločnom ustajnení býkov, kde dôjde k vytvoreniu sociálneho rebríčka). Nedostatkom je poloanonymný pôvod teliat (známa len matka). Taktiež v dôsledku súbojov medzi býkmi vzniká vyššie riziko poranenia. Taktiež nie je možné posúdiť plodnosť konkrétneho býka. Prvé pripúšťanie jalovíc závisí od plemena. Rané plemená (angus, hereford) je možné prvýkrát pripúšťať už vo veku 14 mesiacov (samozrejme, pri dodržaní zásady, že by mali v tomto období dosahovať 2/3 hmotnosti dospelých kráv). Plemená väčšieho rámca (charolais, blonde d´Aquitaine a pod.) sa zvyknú pripúšťať až vo vyššom veku (obvykle 24 mesiacov). Ostatné plemená je optimálne pripúšťať vo veku 18 až 20 mesiacov.

Sezónnosť telenia a jej význam

V našich podmienkach sa osvedčilo tzv. sezónne telenie. Optimálnym obdobím, keď by sa mala vyteliť väčšina stáda, sú mesiace január až marec. Telenie jalovíc je vhodné posunúť o 1 mesiac skôr (december), aby sa tejto skupine mohla venovať osobitná starostlivosť. Správne načasovanie obdobia telenia súvisí s optimálnym spojením mliečnosti matiek, úrody pastevného porastu a rastovej schopnosti teliat. V našich podmienkach je ideálne skĺbiť rastový potenciál teliat (autoakceleračná fáza rastu 3.–6. mesiac) s maximálnou úrodou trávnych porastov (u nás máj až jún) a vrcholom laktácie matiek (3.–4. mesiac po otelení). Preto je dobré, ak majú teľatá približne 3 mesiace, keď sú spolu s matkami vyháňané na pastviny. Zabezpečenie tejto sezónnosti si vyžaduje prísnu disciplínu v čase pripúšťania zvierat. Pripúšťacie obdobie by tak malo začať koncom prvej aprílovej dekády (v čase, keď sú zvieratá ešte v zimovisku, je možné využiť insemináciu). Plemenný býk by mal v stáde zostať maximálne do polovice júla. Po skončení pastevného obdobia by sa pri kravách mala diagnostikovať gravidita (rektálne, sonografia). Jalové plemennice by mali byť vyradené. V prípade, že je plemenný býk v skupine kráv celoročne, nie je možné zabezpečiť požadovanú sezónnosť telenia.

Základné systémy chovu dojčiacich kráv

Ako už bolo spomenuté, chovy dojčiacich kráv sa môžu rozdeliť na úžitkové a produkujúce plemenné zvieratá. Hlavným produktom úžitkových chovov je odstavené teľa určené na ďalšie využitie (predaj, výkrm). V plemenných chovoch sa okrem týchto teliat produkujú aj plemenné zvieratá (plemenné býky, jalovice), prípadne embryá. Podmienkou produkcie plemenného materiálu je zapojenie chovu do kontroly úžitkovosti.

V úžitkových, ale aj plemenných chovoch, je obzvlášť výhodné využívať sezónne telenie (vysvetlené vyššie). Môžu sa vyskytnúť aj chovy s tzv. celoročným telením (býk je v stáde celý rok a kontinuálne pripúšťa plemennice v ruji). Celoročné telenie má nevýhodu v tom, že neumožňuje jednorazový odstav vyrovnanej skupiny teliat s približne rovnakou hmotnosťou (v priebehu roka sa musí odstavovať viackrát). Pri tomto systéme je obzvlášť dôležitý oddelený chov matiek s teľatami - jalovičkami a teľatami - býčkami, aby nedochádzalo k nežiaducemu oplodneniu nedostatočne vyvinutých jalovíc (pohlavná dospelosť sa pri hovädzom dobytku objavuje vo veku 7-10 mesiacov).

Systémy chovu je možné rozdeliť aj podľa spôsobu ustajnenia. Rozlišujeme chovy so zimným ustajnením zvierat (v tzv. zimoviskách) a letnou pastvou; a chovy s celoročným pobytom zvierat na pastve bez zimného ustajnenia. Z výsledkov výskumu NPPC – Výskumného ústavu živočíšnej výroby vyplýva, že približne 90 % dojčiacich kráv na Slovensku sa chová v systéme so zimným ustajnením. Zostávajúcich 10 % pripadá na chovy s celoročným pobytom zvierat na pastve bez zimného ustajnenia.

Ako zimovisko sa najčastejšie využívajú staršie maštale po vhodnej rekonštrukcii, ale aj adaptované ostatné budovy (senníky, sklady a pod.). Dôležitá je ich jednoduchosť, vzdušnosť, ľahká obslužnosť (kŕmenie, vyhŕňanie hnoja). Taktiež je možné využiť novostavby špeciálne určené na ustajnenie dojčiacich kráv s teľatami, čo je však spojené s vyššími investíciami, ako aj odpisovým zaťažením v nasledujúcich rokoch. Väčšina ustajňovacích objektov je založená na využití hlbokej podstielky, ktorá sa odstraňuje až na konci zimného ustajnenia zvierat. V zimovisku prebieha väčšina pôrodov, preto by malo mať dostatočný počet pôrodných kotercov, umožňujúcich pokojný priebeh pôrodu. V období telenia je potrebné zabezpečiť nepretržitý dohľad pracovníkov, ktorí by mali zasiahnuť v prípade ťažkého pôrodu alebo nešpecifického správania matky (odvrhnutie teľaťa, agresivita voči teľaťu a pod.). Taktiež by v zimovisku malo byť zariadenie na fixáciu zvierat (klietka) s manipulačnými uličkami. Kŕmenie zvierat prebieha v kŕmisku, ktoré môže byť súčasťou objektu, alebo mimo objektu – najlepšie zastrešené. Prikrmovanie teliat môže prebiehať v tzv. škôlkach, ktoré sú zábranou oddelené od priestoru pre matky. Teľatá sa do nich dostávajú tzv. prebiehačkou. Tak je zamedzený prístup kráv k jadrovému krmivu určenému výlučne pre teľatá. V zimovisku sa zvieratá napájajú pomocou samočinných napájačiek. Najvhodnejšie sú hladinové napájačky so zariadením na ich ohrev v mrazivom počasí.

Základným predpokladom celoročného pobytu zvierat na pastve je výber vhodného plemena. Ideálne sú plemená, ktoré dobre znášajú nepriazeň počasia (aberdeen angus, galloway, highland a pod.). Väčšina plemien bez problémov toleruje zimný charakter počasia (sneh, mráz), dôležité je však zabezpečiť suché miesto pre odpočinok zvierat. V systéme s celoročným pobytom zvierat na pastve sa osvedčilo nastielanie dostatočného množstva suchej slamy na záveterné miesto. Na tomto mieste sa umiestňujú aj kŕmne zariadenia (väčšinou kruhového tvaru), kde sa zvieratám v pravidelných intervaloch zakladá objemové krmivo (seno, senáž). Napájanie prebieha väčšinou z prírodných zdrojov. V zime si stádo samo rozšliape vytvorený ľad. Niektorí chovatelia v tomto systéme využívajú ľahké prístrešky, ktoré umožňujú úkryt zvierat v čase najväčšej nepriazne počasia. V systéme celoročného chovu na pastve je vhodné posunutie obdobia telenia (mesiac apríl až máj), čomu musí byť prispôsobené aj obdobie pripúšťania (neskoršie zaradenia býka do stáda). Pri celoročnom pobyte zvierat na pastve sú však sťažené niektoré základné zootechnické opatrenia (veterinárne zákroky, označovanie narodených teliat a pod.). Z dôvodu potreby fixácie (zákroky, váženie) je potrebné na pastve vybudovať systém manipulačnej ohrady s fixačnou klietkou.

Obr. 2:Systém Coral umožňuje chovateľom jednoduchú a bezpečnú manipuláciu so zvieratami.

Obr. 2: Systém Coral umožňuje chovateľom jednoduchú a bezpečnú manipuláciu so zvieratami; autor snímky Marián Dukes

Obr. 3:Výhodou systému Coral je možnosť vytvárať rozličné typy ohrád a uličiek. V kombinácii so systémom váženia sa dá vytvoriť kompletná chodba na váženie s možnosťou ďalšieho ošetrenia zvierat, vrátane vyšetrenia dojníc na teľnosť.

Obr. 3: Výhodou systému Coral je možnosť vytvárať rozličné typy ohrád a uličiek. V kombinácii so systémom váženia sa dá vytvoriť kompletná chodba na váženie s možnosťou ďalšieho ošetrenia zvierat, vrátane vyšetrenia dojníc na teľnosť; autor snímky Marián Dukes

Obr. 4:Napájačka na pastve, ktorá sa dá jednoducho presúvať po pasienku.

Obr. 4: Napájačka na pastve, ktorá sa dá jednoducho presúvať po pasienku; autor snímky Marián Dukes

Agrolesnícke systémy v chove dojčiacich kráv

Určitým alternatívnym spôsobom chovu dojčiacich kráv je využitie tzv. agrolesníckych systémov. V agrolesníckej praxi sa pri chove hovädzieho dobytka stretávame s rôznymi formami projektovania silvopasturálnych porastov. Medzi časté spôsoby zakladania takýchto porastov patrí líniové usporiadanie drevín po ploche pasienku, resp. v lesnom pozemku. Vzdialenosti medzi jednotlivými líniami sa pohybujú na úrovni 7,5–12 m a rozstup medzi drevinami v jednej línii 2,5-4,3 m pri jednoduchších systémoch. Pri komplexnejších systémoch zložených z rôznych typov línií je tak možné naraziť na medzilíniové vzdialenosti dosahujúce 20, resp. 30 m. Voľný pohyb HD po takejto ploche je tak zachovaný pri súčasnom umožnení dostatočného prenikania slnečného žiarenia až k trávnej vrstve. V niektorých prípadoch sa dokonca do týchto systémov zaraďujú aj doplnkové druhy krov čí rastlín. Tie slúžia jednak ako doplnkový zdroj potravy, zároveň vzájomné interakcie s drevinami predlžujú obdobie, počas ktorého má HD na pastve k dispozícii kvalitnejšie zelené krmivo. Pri výbere plemena vhodného do tohto systému je nesmierne dôležité dbať na konkrétne podmienky na jednotlivých farmách. Ak by sme chceli konkretizovať, tak v tomto systéme si v zahraničí našlo miesto napr. plemeno aberdeen angus či highland. Populácie týchto dvoch plemien sa chovajú aj u nás a obdobne tak aj mnohé iné mäsové a kombinované plemená, ktoré by sa v agrolesníckych systémoch vedeli uplatniť. Jedince chované v týchto systémoch neraz dosahujú porovnateľné výsledky s klasickými systémami chov.