Vedľajší produkt etanolového priemyslu je vhodným doplnkom krmív pre hovädzí dobytok
Výživné krmivo pre hovädzí dobytok je zložité a komplexné. Ako sa letná sezóna vyvíja, tráva môže byť pre dobytok ťažšie stráviteľná. Vedci však zistili, že doplnením sušených liehovarníckych obilných výpalkov z liehovarov sa tento účinok môže minimalizovať. Výpalky vznikajú ako vedľajší produkt pri tradičnej liehovarníckej výrobe, ale aj pri modernej produkcii vysoko oktánového paliva - bioetanolu (t.j. etylalkoholu, alkoholu, liehu). Výpalky sú bohaté na zvyškové kvasnicové proteíny, minerály a vitamíny. Sú veľmi dobre stráviteľné, sú dobrým zdrojom energie pre hovädzí dobytok, resp. pre všetky prežúvavce. Používajú sa tak pre hovädzí dobytok chovaný na mäso ako aj na mlieko, ale využitie nájdu aj v chove prasiat a hydiny. Pri výrobe bioetanolu na báze kukurice sa zo vstupnej suroviny vyťaží len škrob. V mokrých výpalkoch zostávajú proteíny, vláknina a olej. Ich vysušením sa získavajú sušene výpalky. Ich objem je asi tretina z pôvodného objemu kukurice na vstupe. Sušené liehovarnícke obilné výpalky poskytujú životne dôležitú bielkovinu a energiu, ktorá nie je k dispozícii v typickej kŕmnej tráve na juhu a juhovýchode Spojených štátov.
Chov hovädzieho dobytka nie je tak jednoduchý, ako len kúpiť stádo a vyhnať ho na pastvu, vyžaduje si splnenie viacerých podmienok. Dobytok požaduje špecifickú kŕmnu dávku na udržanie správnej výživy a prírastku živej hmotnosti. A ako to urobiť najefektívnejším spôsobom, tým sa zaoberajú farmári a výskumníci po celé generácie.
Vedci v Texase sa zaujímajú o priebeh pastevnej sezóny a stráviteľnosťou bermudskej trávy, Tifton 85. V nedávnej štúdii zistili, že v priebehu ročného obdobia sa tráva stane ťažšie stráviteľnou. Doplňovaním sušených liehovarníckych výpalkov sa však tento účinok môže redukovať.
Vďaka nárastu produkcie etanolu v posledných desaťročiach sa vyskytla možnosť využitia vedľajšieho produktu na kŕmne účely, ktorý predstavuje zdroj relatívne vysokej nutričnej hodnoty v živočíšnej výrobe. Pôvodne bol považovaný za odpadový produkt liehovarníckeho priemyslu, ale výskum sa začal zaoberať jeho ďalším použitím. Sušené liehovarnícke výpalky predstavujú efektívne využívanie vedľajšieho produktu ako krmiva pre hospodárske zvieratá, čím si získal pridanú hodnotu. Sušené zrná obilnín sú bežne používané ako relatívne lacný zdroj krmív. V niektorých prípadoch môžu nahradiť zdroj primárneho krmiva, ako je kukurica alebo sójové bôby. Niektoré kŕmne doplnky poskytujú dodatočnú energiu, bielkoviny a ďalšie minerály. Sušené liehovarnícke obilné výpalky sú zdrojom bielkovín, ako aj energie.
Čo má spoločné vedľajší produkt z etanolového priemyslu s pastevnou sezónou? Bermudská tráva je bežná kŕmna tráva na juhu a juhovýchode Spojených štátov. Avšak vzhľadom na to, že keď rastliny vyrastú, stávajú sa ťažšie stráviteľné pre hospodárske zvieratá. Dobytok potrebuje viac energie, aby vyextrahoval živiny z trávy. Sušené obilné výpalky môžu dopomôcť doplniť tieto živiny späť.
Výsledky tejto štúdie poukazujú na potenciálnu stratégiu dvojtýždňovej pastvy založenú na veľkosti, hmotnosti a veku zvieraťa. Napríklad ľahké zvieratá by sa mohli pásť na začiatku leta bez doplnku obilných výpalkov, pretože tráva je schopná im poskytnúť potrebné živiny na rast. V neskoršej časti leta sa môžu pásť dospelé zvieratá, ktorým sa budú do krmiva pridávať sušené obilné výpalky.
Tento výskum umožňuje vedcom určiť najefektívnejší spôsob používania sušených liehovarníckych obilných výpalkov ako doplnok krmiva. Chovatelia sa tak môžu naučiť, aké množstvo je najlepšie skrmovať a v ktorom období. Tieto údaje sa potom môžu použiť v ekonomickom hodnotení podniku. Táto práca je veľmi zaujímavá, pretože poukazuje na chemické zmeny, ktoré sa vyskytujú v rastline počas celého roka a tým ovplyvňujú jej stráviteľnosť.
Journal reference: W. Brandon Smith, Jamie L. Foster, Kimberly C. McCuistion, Luis O. Tedeschi, Francis M. Rouquette. Degradation Patterns of ‘Tifton 85’ Bermudagrass with Dried Distillers’ Grains Supplementation. Crop Science, 2017; 57 (3): 1773 DOI: 10.2135/cropsci2016.12.0981
Spracoval: Ing. Andrea Lehotayová, PhD.
