Budúcnosť bioplynu v Európe
Budúcnosť bioplynu v Európe
Vyhliadky pre bioplyn v Európe sú svetlé. Podľa konzervatívnych odhadov sa jeho produkcia do roku 2030 zvýši desaťnásobne. Bude však potrebné, aby toto priemyselné odvetvie zostalo viazané na miestne hospodárstvo a pravdivo sa posudzoval jeho vplyv na životné prostredie.
Produkcia bioplynu je v súčasnosti stále nízka. Celkovo sa v Európe ročne vyprodukujú 2 mld. m3 bioplynu. To je len veľmi malý podiel zo súčasnej celkovej spotreby plynu v EÚ (470 mld. m3).
Väčšina produkcie v súčasnosti pochádza z Nemecka, kde je viac ako polovica z celkového počtu bioplynových staníc fungujúcich v EÚ. Do budúcna sa ako lídri v tejto oblasti javia Francúzsko a Taliansko.
Odvetvie má veľké ambície. Odhady zvyšovania produkcie bioplynu sú však rôzne. Podľa štúdie, ktorú si dalo vypracovať priemyselné združenie Gas for climate by ročná produkcia biometánu v Európe mohla prudko vzrásť do roku 2050 na 98 mld. m3, čo je zvýšenie oproti súčasnosti o 4800 %.
Medzinárodná rada pre čistú dopravu (ICCT) však odhadla, že do roku 2050 dosiahne ročná produkcia bioplynu 36 mld. m3. Rozdiely v odhadoch vyplývajú najmä z odhadovaných nákladov spojených s environmentálnymi aspektami.
Pri výrobe biometánu z poľnohospodárskeho odpadu a zvyškov sa tvoria digestáty, ktoré sú alternatívou chemických hnojív. O hospodárskych a environmentálnych výhodách produkcie bioplynu – sústredenej najmä vo vidieckych oblastiach – environmentalisti nepochybujú. Poukazujú však na to, aby bioplynové stanice neboli príliš veľké a boli inštalované na vhodných miestach tak, aby sa eliminovali náklady a emisie spojené s prepravou.
Štúdia ICCT napríklad poukazuje na to, že stanice na výrobu biometánu sú rozptýlené po mnohých farmách na vidieku, ďaleko od miest, kde sú väčšinou umiestnené distribučné plynárenské siete. Zber biometánu z fariem a prevoz do miest predstavuje ďalšie dopravné náklady a emisie CO2, ktoré by mali byť podľa ICCT zohľadnené.
Environmentalisti preto vidia biometán najmä ako miestny zdroj energie. Kruh obehového hospodárstva sa uzatvorí využitím digestátu z biometánu na hnojenie.
Aby však bola výroba biometánu skutočne obehovým hospodárstvom a šetrná voči životnému prostrediu, je potrebné zohľadniť niekoľko zásadných aspektov:
- Typ suroviny použitej na výrobu biometánu. Ak je vyrábaný chemickým rozkladom priemyselného a komunálneho odpadu, digestáty sa pravdepodobne nebudú môcť použiť ako hnojivo.
- Umiestnenie. Stanice na výrobu biometánu by mali byť situované blízko distribučnej plynárenskej siete, alebo by ich súčasťou mali byť aj čerpacie stanice pre autá.
- Samotný proces a potenciálny únik metánu. Metán je 70-80- krát silnejší skleníkový plyn ako CO2. Stanice na jeho výrobu musia byť patrične utesnené a testované na únik metánu. To však vyžaduje veľa vody, čo je ďalší environmentálny problém na riešenie.
- Veľkosť bioplynových staníc. Je potrebná infraštruktúra, ktorá nemôže byť veľmi malá vzhľadom na úspory z rozsahu, no ani príliš veľká, čo by mohlo znamenať riziko odlesňovania.
Zdroj: EURACTIV.com
https://www.euractiv.com/section/energy/news/the-future-of-biogas-in-europe-its-a-local-affair/