Úvod / Informácie / Stroje a zariadenia / Rôzne

Presná sejba poľných plodín

04-05-2015
Prof. Dr. Ing. Richard Pospišil | richard.pospisil@uniag.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Pri presnom výseve sa semená plodín vysievajú do riadkov v pravidelných (cielených) vzdialenostiach, čím sa vylúči potreba práce na mechanickú redukciu počtu vzídených rastlín. Pri presnom výseve sa podstatne znižuje aj potreba osiva na hektár  (približne o 50%).

V záujme zlepšenia kvality presnej sejby sa používa kalibrované, obrusované a obaľované osivo. Sejačky na presný výsev môžu byť vybavené prídavnými zariadeniami ako je aplikátor priemyselných hnojív alebo aplikátor mikrogranulovaných pesticídov.

Pri dnešných vysokovýkonných sejačkách so širokým záberom je samozrejmosťou elektronické signalizačné zariadenie sledujúce kvalitu sejby, informujúce o množstve osiva vo výsevnej skrini a ďalších parametroch sejby, ktoré je možné preniesť do počítača a pracovať s nimi počas celej vegetácie. Na súčasné sejačky sú kladené vysoké požiadavky aj v oblasti vysokých výkonov a kvalite práce. K tomu konštruktérmi vyvinuté nové typy výsevných pätiek, systémy ich plnenia osivom, kontroly sejby, zahlbovania a ukladania osiva do stanovenej hĺbky. Nové technické riešenia umožňujú zakladať porasty na plochách s veľkým množstvom pozberových zvyškov, po medziplodinách i priamo do nepripravenej pôdy.

Ukladanie osiva do riadkov môže byť riešené jednokotúčovými výsevnými pätkami umiestnenými šikmo na smer riadkov. Pri sejbe odsúvajú časť pozberových zvyškov nabok, časť prerezávajú a umiestňujú osivo do pôdy. Musia byť v dobrom technickom stave, aby slamu prerezávali a nezatláčali do ryhy, lebo osivo potom nemá kontakt s pôdou, naberá vlhkosť až po daždi a porast nerovnomerne vschádza!

Pri ďalšom spôsobe sejby sa používajú podrezávacie radličky, ktoré nadvihnú pôdu aj zvyšky a osivo je ukladané pod širokú vrstvu pôdy rozptýlené v pásiku. Pôdu na povrchu po sejbe následne upravia zavlačovače a zatláčacie valčeky.

Tretí spôsobom sejby je vytváranie rýh úzkymi dlátovitými výsevnými pätkami. Základnou podmienkou ich použitia je dokonalé rozptýlenie pozberových zvyškov na pozemku. Po sejbe ostáva povrch pozemku jemne profilovaný (hrebenitý) čo má význam pri protieróznej ochrane územia, ale aj pri zásobovaní klíčencov vodou. Vyvýšené kopčeky pôdy v noci ochladnú a ráno sa na nich vyzráža rosa, ktorú môžu využiť mladé rastlinky na štart vegetácie.

Pri bezorbových systémoch obrábania pôdy nadobúda na význame spolu so sejbou aj zapravenie hnojív do pôdy. Tento systém ukladania tuhých alebo kvapalných hnojív pod osivo oddelené od hnojiva tenkou vrstvičkou pôdy označujeme ako hnojenie pod pätu. Osivo nesmie prísť do kontaktu s hnojivom, až neskôr sa hnojivo podieľa na formovaní koreňového systému plodiny smerom do hĺbky. Hnojíme tak jednoznačne plodinu a nie burinu v medziriakoch. Pri plodinách pestovaných v širokých medziriadkoch je potrebné chrániť pôdu pre eróziou. Odporúča sa používať jednoznačne pôdoochranné pestovateľské technológie. Zároveň by mali byť pri týchto spôsoboch sejby rešpektované pravidlá  o protieróznej ochrane územia. Sejačka má byť cielene nastavená z hľadiska výsevku, šírky medziriadkov, hĺbky sejby a rovnomernosti vysievania semien. Výsevné pätky musia mať požadovanú ostrosť a musia byť vo vodorovnej rovine a má byť správne nastavený značkovač.

Kvalitu sejby danú požadovaným rozmiestnením semien v riadku ovplyvňuje okrem iného množstvo a veľkosť pozberových zvyškov predplodiny, predsejbová príprava pôdy a vyrovnanosť pôdneho povrchu. Nezanedbateľnú úlohu má samozrejme kvalita osiva a technické parametre použitej sejačky. Za ostatné roky došlo pri pestovaní širokoriadkových plodín k výrazným zmenám nielen z hľadiska pestovateľských technológií, ale aj z hľadiska použitej techniky pre presnú sejbu.

Pri zakladaní širokoriadkových plodín je potrebné dodržiavať určité zásady, ktoré platia ako pre konvenčné technológie pestovania širokoriadkových plodín, tak aj pre pôdoochranné technológie. Požadované uloženie kvalitného osiva do pôdy spolu s vhodnými pôdnymi a poveternostnými podmienkami vytvára predpoklady vysokej vzchádzavosti a rovnomerne zapojeného porastu. Predpokladom dodržania uvedených podmienok je aj použitie vhodnej obslužnej techniky.

Predsejbová príprava

Z pohľadu predsejbovej prípravy pôdy pri jednotlivých plodinách požadujeme, aby repné semeno bolo uložené do hĺbky 30-50 mm na aktívnu kapilárnu vrstvu, aby aj pri nedostatočných zrážkach bolo semeno zásobené vlahou kapilárnej vody zo spodných vrstiev. Pri kukurici siatej vzhľadom na väčšie rozmery semena je táto hĺbka ešte väčšia v rozsahu 50-80 mm. Vo všeobecnosti platí, že najlepší prestup vody z pôdy do semena je umožnený vtedy, ak veľkosť pôdnych častíc v oblasti uloženia osiva sa rovná 1/5 až 1/10 jeho priemerného rozmeru. Pri predsejbovej príprava sa snažíme zabezpečiť v čo najväčšej miere tzv. drobnohrudkovitú štruktúru pôdy. Táto je  charakterizovaná maximálnym podielom pôdnych agregátov v rozmedzí 0,25 až 10 mm. Na druhej strane sa musí nad semenom nachádzať kyprá, nie veľmi rozdrobená vrstva pôdy, ktorá umožňuje výmenu plynov, prehrievanie pôdy, odstraňuje nadbytočnú vodu, chráni klíček pred účinkami herbicídov a neskorých mrazov. Zároveň zabraňuje tvorbe prísušku a umožňuje rýchle vzchádzanie klíčkov. Na dosiahnutie týchto podmienok klíčenia musí byť podriadená celá predsejbová príprava pôdy. Uskutočniť kyprenie pôdy na hĺbku budúceho uloženia osiva môže byť problematické a to hlavne na pozemkoch s nevyrovnaným povrchom. V praxi sa preto pôda kyprí na hĺbku o 30 – 50 mm väčšiu, ako je hĺbka sejby a naviazanie kapilárnej vlahy sa zabezpečuje dodatočným utláčaním pôdy pred, alebo za výsevnou pätkou. Vplyv nerovnomerného prekyprenia pôdy je úzko spätý s kolísaním hĺbky sejby a tým aj nepravidelným vzchádzaním porastu.

Zvláštnu pozornosť vyžaduje predsejbová príprava pôdy pre osivovú kukuricu, pri ktorej nám nerovnomerné vzchádzanie ovplyvňuje počet vstupov do porastu pri selekcii a kastrácii, čo následne negatívne ovplyvňuje ekonomiku jej pestovania. Urovnaný pôdny povrch s drobnohrudkovitou štruktúrou pôdy vytvára predpoklady nielen pre dodržanie priamych riadkov pri sejbe, čím sa eliminujeme možnosť poškodzovania rastlín pri plečkovaní v medziriadku, ale podobne aj vo fáze zberu kde je predpoklad lepšieho navádzania zberových strojov na riadky. Naopak nevyrovnaný pôdny povrch často spôsobený ťažkými podmienkami pri jesennej príprave pôdy si vyžaduje na jar pri predsejbovej príprave pôdy jeden, dva a niekedy aj viac prejazdov kombinovaného kypriča. Treba si uvedomiť, že každý prejazd otvára pôdu, čím sa stráca cenná vlaha pre klíčenie. Navyše pri jemnej štruktúre pôdy na jar, je spojené s jej zvýšeným utláčaním pneumatikami traktora, čo sa negatívne odzrkadlí znížením poľnej vzchádzavosti rastlín v ovplyvnenej oblasti pôdneho povrchu.

Okrem predsejbovej prípravy pôdy, tak i použité osivo ovplyvňuje nielen kvalitu výsevu, ale aj rovnomernosť a rýchlosť vzchádzania repy. Dnes už nepostačuje dosiahnuť len požadovaný počet jedincov v rozsahu na hektár, ale aj vyrovnaný porast. Oneskorené vzchádzanie časti rastlín na pozemku nemá za následok len skrátenie ich vegetačnej doby, ale spôsobuje aj nežiaducu konkurenciu medzi skôr a neskôr vzídenými rastlinami. Výsledky meraní potvrdzujú, že porasty repy cukrovej s nižšou hustotou sa vyznačujú väčšou výškou nadzemnej časti buliev pri súčasnom náraste jej variability s priamymi následkami v oblasti úrody a zberových strát.

Výsevná technika

Rovnako ako sa zdokonaľoval proces úpravy osív, dochádzalo aj k zmenám v použití výsevnej techniky. V podmienkach praxe sa začínajú presadzovať výsevné ústrojenstvá s pneumatickým výsevným ústrojenstvom a hovoríme o sejbe na konečnú vzdialenosť. V súčasnosti so zvýšením kvality obaľovacieho procesu semien a odstránením niektorých konštrukčných nedostatkov mechanických výsevných ústrojenstiev sa situácia opäť mení v ich prospech. Od výsevných ústrojenstiev požadujeme dodržiavanie rovnomerného oddeľovania jednotlivých semien, čím predchádzame dvojitému vypadnutiu semien alebo nevysiatiu semena. Zároveň požadujeme dodržiavanie vzdialenosti výsevu, aby bol poskytnutý optimálny priestor pre vývoj rastlín.

Z pohľadu zapravenia osiva do pôdy majú na kvalitu sejby vplyv aj jednotlivé pracovné orgány výsevnej jednotky. Výsevné jednotky sú uchytené na pracovnom ráme, ktorý môže byť pevný, alebo pri väčších záberoch delený (lepšie sa prispôsobuje pôdnemu povrchu v priečnom smere na smer sejby). Pri prechode na väčšie zábery 18 a 24 riadkov je potrebné pri agregácii s traktorom zvážiť určité aspekty. Zdvíhacia sila hydrauliky traktora musí byť dva až 2,5 krát väčšia ako je tiaž sejačky. Vysoká hmotnosť sejačky je spojená so zvýšeným utláčaním pôdy a v neposlednom rade nesmieme zabudnúť na potrebu doťaženia prednej nápravy z hľadiska lepšej riaditeľnosti stroja pri preprave. Uchytenie výsevných jednotiek k rámu sejačky je paralelogramové. Takéto uchytenie výsevných jednotiek zabezpečuje výsevnej pätke stály sklon s povrchom pôdy a dodržuje sa hĺbka sejby v celom profile záberu sejačky.

Na kvalitu zapravenia osiva do pôdy má vplyv aj výsevná pätka. Nielenže vytvára výsevnú brázdičku pre uloženie osiva, ale zhutňuje aj dno vytvorenej brázdičky, čím vytvára podmienky pre dobré napojenie osiva na spodné vzlínajúce vrstvy vody v pôde.

Požadujeme, aby pätka vytvárala klinovitý V-tvar, ktorý v oblasti dna brázdičky zadrží osivo.

Takýto tvar je schopná vytvoriť iba neopotrebovaná výsevná pätka. Navyše „ostrá“ výsevná pätka si poradí aj s prípadnými pozberovými zvyškami. Buď ich prereže, alebo odtlačí a osivo padá na pôdu a nie na rastlinnú hmotu. Tým je zabezpečený okamžitý kontakt osiva s pôdnou vlahou, jeho napučiavanie a mobilizácia procesov klíčenia.

Naopak opotrebovaná pätka vytvára U-tvar výsevnej brázdičky (s tendenciou dodatočného odvaľovania – kotúľania sa semien v riadku, alebo „vyskočenia“ z brázdičky), ktorý negatívne vplýva na pravidelné vzdialenosti medzi semenami v riadku. Zároveň opotrebovaná výsevná pätka má tendenciu nedodržiavať hĺbku sejby obzvlášť pri vyšších pracovných rýchlostiach (2 m/s) s dopadom na poľnú vzchádzavosť. Zníženie hĺbky sejby o cca 5 mm od požadovanej hodnoty spôsobuje zníženie poľnej vzchádzavosti v rozsahu 8 – 11 %.

Zatlačovacie a zahrňovacie systémy

Zatlačovacie a zahrňovacie systémy umožňujú nielen možnosť zmeny intenzity utláčania pôdy, ktorá má vplyv aj na hĺbku sejby, ale vytvárajú i výsledný najčastejšie „strieškovitý“ profil riadku. tento profilovaný tvar povrchu je výhodný obzvlášť po vytvorení pôdneho prísušku, kde na vrchole dochádza k praskaniu, a tým následne i ľahšiemu vzchádzaniu rastlín. Pohon výsevných ústrojenstiev je zväčša zabezpečený od oporných kolies sejačky. Určitou inováciou v tejto oblasti je i samostatný elektropohon výsevných jednotiek. Zároveň tento systém umožňuje pomocou elektromagnetickej spojky vypnutie pohonu ktorejkoľvek sekcie, čo sa využíva pri zakladaní koľajových riadkov u organizovaného pohybu strojov po poli. Tieto stroje sú schopné zakladať porast i za asistencie satelitného navádzania GPS.

Pestovanie repy cukrovej koľajovým systémom sa vyznačuje v porovnaní s konvenčným spôsobom pohybu techniky po poli zníženým zastúpením tesne prilepenej zeminy na buľvách a o cca 10% vyššou úrodou buliev. Nezanedbateľná je i približne 17% úspora paliva na jednotku vypestovaných buliev, zníženie zberových strát a možnosť vstupu do porastu aj v poveternostne nevhodnom období.

Pestovanie kukurice siatej v našich podmienkach prechádza od konvenčnej k pôdoochranným technológiám pestovania. Pri konvenčnej technológii pestovania vytvárame výsevnú brázdičku radličkovou výsevnou pätkou podobne ako pri sejbe repy. Pri pôdoochrannej technológii s väčším množstvom rastlinných zvyškov používame kotúčové výsevné pätky, ktoré prerezávajú rastlinné zvyšky a vytvárajú v pôde brázdičku. Konštrukčne môžu byť riešené ako jednokotúčové alebo dvojkotúčové. Výsevný mechanizmus je často doplnený ešte o predné prerezávacie koleso (tzv. kolter), prípadne dvojicu kotúčov odhrňujúcich rastlinné zvyšky do strán. Pri odhrňovaní rastlinných zvyškov do strán však môže na svahoch dochádzať k vodnej erózii v riadkoch. Pri prerezávaní rastlinných zvyškov je dôležité, aby výsevné pätky nevťahovali rastlinné zvyšky na dno vytvorenej brázdičky, čo by mohlo obmedziť príjem vody k semenu s následným zhoršeným klíčením a vzchádzaním rastlín. Pre dosiahnutie požadovaného kontaktu semien s pôdou je potrebné buď semeno zatlačiť do dna brázdičky a to použitím stredného zatlačovacieho kolesa, alebo brázdičku zahrnúť a potom intenzívne utlačiť. Zatlačovacie a zahrňovacie systémy umožňujú nielen zmenu intenzity utláčania pôdy, ktorá má vplyv aj na hĺbku sejby, ale vytvárajú i výsledný jemne profilovaný povrch pozemku. Uvedený tvar podporuje ľahšie vzchádzanie rastlín. Uvedené výhody vytvárajú perspektívu ďalšieho využitia tohto systému do budúcna, i keď je potreba určitého zosúladenie záberov použitej sejačky s technikou na následné ošetrenie porastov.

Úrody a kvalita zberaného produktu závisia aj od kvality zakladania porastov jednotlivých plodín, čo sa jednoznačne premieta aj do ekonomických výsledkov jej pestovania. Z tohto dôvodu stále kladieme vyššie požiadavky na dodržiavanie základných parametrov kvality sejby. Rozhodujúce sú hĺbka sejby a rovnomernosť rozmiestnenia osiva v riadku. Presnou sejbou pri úzkoriadkových i širokoriadkových plodinách  tak zabezpečíme kompletnosť porastu. Kompletne zapojený porastom bez vynechávok.  je základom nielen očakávanej výšky produkcie a jej kvality, ale aj úspešne potláča buriny.