Úvod / Informácie / Stroje a zariadenia / Rôzne

Údržba a servis strojov ako súčasť ich prevádzky

12-12-2018
S použitím dostupných zdrojov spracoval: doc. Ing. Jozef Ďuďák, CSc. | jozef.dudak@uniag.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Náklady na prevádzku strojov patria k rozhodujúcim nákladovým položkám v rámci agropodnikania. Okrem samotného obstarania strojov ide predovšetkým o náklady spojené s ich ďalším používaním. Podľa vykonaných prepočtov aj v rámci technológií pestovaných plodín predstavujú náklady na prácu strojov viac ako 40 % z priamych nákladov. Podľa niektorých literárnych zdrojov môže byť jednou z ciest znižovania výrobných nákladov aj pravidelné monitorovanie práce strojov a zabezpečenie primeranej starostlivosti o ich prevádzkyschopnosť cestou realizácie pravidelnej údržby a servisovania.

Podľa normy STN EN 13 306 je údržba definovaná ako proces riadenia všetkých technických a administratívnych činností počas životného cyklu objektu, ktoré sú zamerané na udržanie alebo obnovenie takého jeho stavu, v ktorom môže vykonávať požadovanú funkciu, pri zohľadnení optimálnych nákladov a požiadaviek na kvalitu, bezpečnosť a prostredie.

V súvislosti s prevádzkovaním strojov medzi hlavné technické činnosti údržby zaraďujeme činnosti bežnej údržby, ako sú čistenie, mazanie a nastavovanie strojov, ďalej vykonávanie opráv, realizáciu obnovy formou generálnej opravy či rekonštrukcie. Údržbárske činnosti v podobe revízií a kontrol slúžia na zistenie a posúdenie skutočného stavu strojov, alebo výrobného systému ako celku.

Na rozdiel od výrobného procesu, ktorý jednoznačne definuje technologický postup, je proces údržby takmer vždy unikátny s ťažko vopred opísateľnými pracovnými postupmi, najmä pokiaľ ide o odstraňovanie porúch. Unikátnosť sa prejavuje aj v rozsahu a pravidelnosti vykonávaných prác, rozmanitosti použitého náradia a súvisí predovšetkým s veľkou konštrukčnou rozmanitosťou strojov.

V súčasnosti možno v poľnohospodárskej praxi rozlišovať dve základné formy vykonávania údržbársko-opravárenských činností, a to ich vykonávanie vo vlastnej réžii (predovšetkým bežná údržba a jednoduchšie opravy strojov) a zabezpečovanie náročnejších opráv a diagnostických prehliadok strojov formou servisu poskytovaného dodávateľmi techniky formou tzv. popredajných služieb.

Údržby strojov vo vlastnej réžii

Medzi typické funkcie, ktoré v súčasnosti vykonáva technický úsek v oblasti údržby strojov v poľnohospodárskom podniku, možno zaradiť predovšetkým také činnosti, ako preventívna (denná) údržba, zabezpečenie bezpečnosti prevádzky strojov, odstraňovanie bežných porúch formou opráv strojov a technická príprava plánovaných zložitejších opráv. Hospodárske ciele vykonávania údržieb a opráv strojov vo vlastnej réžii často vychádzajú z hlavného cieľa a vyjadrujú, čo sa snažíme dosiahnuť údržbou vo vzťahu k výrobe. Sú zamerané na dosiahnutie čo najlepšej disponibility strojov ako kľúčovej podmienky pre zaistenie vysokej produktivity výroby a na minimalizáciu potrebných zdrojov (finančných, ľudských). Základné hospodárske ciele sledované údržbou možno zhrnúť do nasledovných bodov:

  • minimalizácia prerušení výroby v dôsledku negatívnych javov (havária, porucha, ...),
  • dosiahnutie alebo predĺženie plánovanej technickej životnosti strojov,
  • realizácia údržbárskych činností pred vznikom poruchy, čím sa zabraňuje, resp. minimalizujú možné negatívne následky,
  • efektívne využívanie interných údržbárskych kapacít.

Narastajúca zložitosť strojov, zvyšujúce sa nároky na ich údržbu, požiadavky na zaistenie kvality produkcie a vysokej dostupnosti prevádzkovaných výrobných zariadení, častá zmena produkcie a najmä zavádzanie tzv. autonómnej údržby vymedzujú určitý rámec nárokov na znalosti a zručnosti pracovníkov nielen pri údržbe, ale aj pri obsluhe strojov.

Od obsluhy sú vyžadované čoraz väčšie vedomosti o fungovaní stroja, súvislostiach medzi kvalitou výroby a funkciou jednotlivých uzlov stroja. Tieto skutočnosti viedli k postupnému rozširovaniu pôsobenia útvaru údržby aj do oblasti vzdelávania a tréningu výrobných pracovníkov či prípravy podkladov pre realizáciu najmä tzv. autonómnej údržby. Úspešné zapojenie obslúh strojov do procesu starostlivosti o stroje je podmienené existenciou štandardov čistenia, mazania a kontroly strojov, ktorých vytváranie, resp. modifikácia patrí do kompetencií útvaru údržby. Okrem toho je potrebné formou rôznych tréningov či školení pravidelne oboznamovať obsluhy strojov s požadovanými údržbovými činnosťami a ich vykonávaním podľa štandardov. Podobná situácia je aj v prípade preventívnej, resp. plánovanej údržby. Veľký rozsah diagnostiky strojov sa premieta do tvorby manuálov kontroly, resp. diagnostiky zariadení, pričom technikov údržby treba pravidelne zaškoľovať na vykonávanie nových postupov pomocou nového a neraz i zložitejšieho prístrojového vybavenia.

Využívanie tzv. popredajných služieb

Zabezpečenie vyššie naznačených úloh na podnikovej úrovni sa stáva čoraz väčším problémom. V čase požadovaného šetrenia zdrojov sa ako riešenie ponúka vykonávanie náročnejších prác, ako sú diagnostické posezónne prehliadky strojov, prípadne ich zložitejšie opravy formou tzv. tzv. priemyselnej údržby, ktorú zabezpečujú dodávatelia strojov formou tzv. popredajných služieb.

Popredajné služby patria ku kľúčovým oblastiam, ktorými sa zaoberajú oddelenia technickej podpory zákazníkov prakticky u každého dodávateľa techniky. Realizáciou týchto služieb sa napĺňajú predovšetkým činnosti, ktoré sú potrebné na dosiahnutie maximálnej úrovne spokojnosti u zákazníka potom, ako si zadováži poľnohospodársku techniku určitej značky. K tomu, aby bol dosiahnutý tento cieľ, sú spravidla v každej firme  definované určité procesy a kroky, ktoré začínajú dodaním (odovzdaním) stroja od výrobcu k zákazníkov, až po plnú realizáciu jeho neskoršieho servisu.

Všetko začína už pri dovoze techniky od výrobcu na stredisko predajcu. Tam sú spravidla smerované všetky stroje a prechádzajú kontrolou, či nie sú poškodené a nechýba vybavenie. Pred expedíciou prechádza stroj tzv. predpredajnou prehliadkou, ktorá zahŕňa kontrolu viacerých bodov. V niektorých firmách je po každej prehliadke stroj označený nálepkou s podpisom technika, ktorý túto kontrolu vykonal.

Odovzdanie stroja zákazníkovi prebieha podľa predpísaných procesov, ktoré zahŕňajú odovzdanie návodu na obsluhu, servisnej knižky, zaškolenie obslúh atď. Ak je stroj dlhšie pred odovzdaním zákazníkovi na sklade, spravidla každý mesiac je vykonávaná údržba pre skladované stroje.

Druhá časť činnosti v rámci tzv. popredajných služieb začína servisom strojov. Kvalitný servis pre každú obchodnú spoločnosť znamená veľké množstvo čiastkových činností v rôznych oblastiach, napr. vybavenie servisu, komunikácia, rýchlosť servisu, kvalita urobenej opravy, atď. V snahe udržať si zákazníka je pre každého poskytovateľa popredajných služieb dôležité neustále sa zlepšovať a reagovať na meniace sa podmienky.

Dôležitou súčasťou v oblasti servisných činností v snahe poskytovať kvalitné služby je napr. aj zabezpečenie pravidelných školení pre servisných technikov. Školenia sú spravidla rozdelené podľa vedomostí mechanikov pre technických špecialistov a servisných mechanikov. Pre potreby riešenia zložitejších technických riešení má spravidla servisná sieť každého predajcu techniky k dispozícii technickú podporu založenú ako na báze elektronickej verzie, tak priameho spojenia na technického špecialistu pre daný segment strojov, napr. traktory, kombajny, stroje na obrábanie pôdy, a pod. Technickí špecialisti obchodných firiem často vykonávajú aj servisné školenia, čím sa zaisťuje priama väzba medzi aktuálne riešenými problémami a vyškolenými osobami.

Zákaznícky servis ako súčasť tzv. popredajných činností

Zákaznícky servis predstavuje jednu z možností ako získať konkurenčnú výhodu na trhu. Väčšina trhov je totiž dnes už tak vyspelá, že konkurencia prostredníctvom ceny, kvality, alebo úžitkových vlastností výrobkov môže byť celkom nedostatočná. Potom prichádzajú do úvahy odlišnosti na poli zákazníckeho servisu. Zákaznícky servis je výstupom logistického systému, prostredníctvom výkonnosti služieb zákazníkom možno „merať“ jeho dobré či špatné fungovanie.

Odborná literatúra definuje zákaznícky servis ako proces, ktorý prebieha medzi kupujúcim a predávajúcim. Výsledkom tohto procesu je pridaná hodnota, ktorá zvyšuje hodnotu výrobku alebo služby, ktoré boli predmetom obchodu. Zákaznícky servis chápe väčšina firiem ako:

  • činnosť alebo funkciu, ktorá musí byť riadená (vybavovanie objednávok, spracovanie reklamácií, sťažností,...)
  • výkon meraný v určitých parametroch (schopnosť vyexpedovať objednávku v určitom čase)
  • súčasť celkovej podnikovej filozófie.

Servisné služby je možno rozdeliť na dve základné zložky:

  • servis poskytovaný interným zákazníkom (vnútrofiremný),
  • servis poskytovaný externým zákazníkom.

Cieľom zákazníckeho servisu je udržanie súčasných a získanie nových zákazníkov.

Servis strojov a zariadení

Nedeliteľnou súčasťou rozhodovania sa zákazníka pri nákupe akejkoľvek technológie je aj úvaha o zabezpečení požiadaviek na jej neskoršie servisovanie. Do úvahy je potrebné vziať predovšetkým také faktory, ako potrebu servisovateľnosti, náročnosť servisovania, cenu servisovania, časovú dostupnosť, preventívnosť prehliadok a závislosť servisovania.

Potreba servisovateľnosti

Tendencia pri stavbe strojov je minimálne zaťažovať prevádzkovateľa technológie akýmkoľvek budúcimi nákladmi v oblasti údržby. Napriek tejto snahe sa však nevyhneme potrebe odstraňovať náhodilé či prirodzené poškodenia.  Zákazník pri svojich investičných zámeroch musí vnímať za značkou výrobnej firmy predovšetkým jej snahu o konštrukciu strojov s nízkou potrebou servisovania.

Náročnosť servisovania

V závislosti od druhu technológie je táto servisovaná s rôznymi  stupňami náročnosti. Je pochopiteľné, že stroj, ktorý patrí do kategórie štandardných, je možné servisovať menej kvalifikovaným technikom, prípadne vo vlastných podmienkach ako zariadenie, ktoré vyžaduje preškolený, autorizovaný personál.

Často však, predovšetkým menší výrobcovia strojov pri ich konštrukcii nezohľadňujú potrebu servisných zásahov, a tak je do miesta zásahu sťažený prístup, alebo i jednoduchý zásah vyvolá potrebu rozsiahlej demontáže. Vyspelý výrobca tieto skutočnosti zakomponováva priamo do konštrukcie stroja.

Cena servisovania

Táto je obvykle závislá na type stroja – jeho kategórie. Cena servisovania však v sebe nezahrňuje iba čas technika strávený pri oprave, ktorí obvykle vieme intuitívne oceniť v konfrontácii s mzdovými nárokmi ale i iné atribúty ako sú:

  • autorizácia technika – vyspelé firmy vyžadujú aby ich stroje opravovali iba autorizovaní technici, ktorý si potvrdzujú svoju kvalifikovanosť pravidelnými preškoleniami,
  • vzdelávanie technika – prudký rozmach napr. elektroniky vo všetkých typoch strojov vyžaduje trvalé, opakované preškoľovanie v rozsahu niekoľkých týždňov v roku vo výrobných závodoch,
  • kvalifikácia technika – pre zložitejšie zariadenia je práve skutočné vzdelanie technika a nielen nadobudnuté skúsenosti praxou nutnou podmienkou pre výkon funkcie,
  • dostupnosť servisu – pokiaľ trh alebo technológia vyžadujú dostupnosť servisu, napr. i mimo pracovných dní a obvyklej pracovnej doby, toto vytvára potrebu zdvojovania personálu a jeho zameniteľnosti.

Dôležitou súčasťou v oblasti servisných činností v snahe poskytovať kvalitné služby je napr. aj zabezpečenie pravidelných školení pre servisných technikov, ktoré nie sú práve najlacnejšie. Školenia sú spravidla rozdelené podľa vedomostí mechanikov pre technických špecialistov a servisných mechanikov. Pre potreby riešenia zložitejších technických riešení má spravidla servisná sieť každého predajcu techniky k dispozícii technickú podporu založenú ako na báze elektronickej verzie, tak priameho spojenia na technického špecialistu pre daný segment strojov, napr. traktory, kombajny, stroje na obrábanie pôdy, a pod. Technickí špecialisti obchodných firiem často vykonávajú aj servisné školenia, čím sa zaisťuje priama väzba medzi aktuálne riešenými problémami a vyškolenými osobami.

Časová dostupnosť

Myslí sa tým dostupnosť servisu v reálnom čase v havarijnom prípade ako i dostupnosť servisu počas celej životnosti zariadenia, ktorá je obvykle determinovaná dostupnosťou náhradných dielov. Významní výrobcovia garantujú dodávku náhradných dielov až do 25 rokov od ukončenia výroby toho konkrétneho stroja. Samotný servisný zásah je obvykle mimoriadne ovplyvnený schopnosťou doručenia náhradných dielov alebo ich alternácií.

Preventívne prehliadky

Dodávatelia technológií s dlhoročným a pevným obchodno-technickým zázemím vytvárajú podmienky pre realizáciu preventívnych prehliadok. Prevencia obvykle významne znižuje náklady na servisovanie a zamedzuje vzniku nepredvídateľných havárií.

Závislosť servisovania

Predajom technológie sa vytvára partnerský vzťah medzi jej užívateľom a dodávateľom s ekonomickým pozadím. Často sa však môžeme presvedčiť, že dodávateľská firma zaväzuje užívateľa používaním výhradne materiálov, ktoré sama dodáva čo znižuje možnosť ich výberu na trhu, ako i znemožňuje optimalizovať ich obstarávaciu cenu. Sú však prípady, kedy direktívne odporúčanie s väzbou na záruku je opodstatnené a chráni užívateľa i výrobné zariadenie, a umožňuje tomuto dosahovať predpokladané parametre. V každom prípade by však mala byť ponechaná možnosť zamenenia používaných prvkov v strojoch.

Údržba strojov a náhradné diely

Realizácia mnohých údržbárskych zásahov nie je možná bez použitia náhradných dielov. K výmene súčiastok alebo konštrukčných celkov na stroji dochádza buď pri poruche v dôsledku ich poškodenia, alebo ide o formu prevencie pred poruchou. V súčasnosti narastajúci stupeň unifikácie konštrukcie výrobných strojov môže mať za následok, že mnohé náhradné diely sú spoločné pre viaceré stroje. Preto je presná identifikácia náhradných dielov a dostupnosť potrebných informácií o nich základným predpokladom efektívneho fungovania riadenia zásob náhradných dielov, ale aj údržby ako celku. Problémy v tejto oblasti sa prejavujú predlžovaním trvania zásahov, alebo ich odkladaním v dôsledku nedostatku potrebných dielov, na druhej strane duplicita identických dielov evidovaných ako rôzne skladované položky vedie k nárastu skladových zásob a k neefektívnemu využívaniu finančných zdrojov. Základné dokumenty, ktoré súvisia s náhradnými dielmi a bolo by ich potrebné viesť v mieste, kde sa vykonávajú údržby a opravy strojov, možno uviesť nasledovne:

  • záznam spotreby náhradných dielov,
  • zoznam skladovaných a objednávaných náhradných dielov ,
  • zoznam kritických náhradných dielov (diely pre súrne použitie) ,
  • objednávky a postupy pri nákupe náhradných dielov ,
  • postupy pre identifikáciu náhradných dielov (systémy klasifikácie, kódovania) ,
  • postupy pre manipuláciu, skladovanie a dodávanie náhradných dielov, a pod.

Na podnikovej úrovni ide o úlohy značne náročné, a často sa im nevenuje dostatočné pozornosť. V rámci svojej servisnej činnosti však dodávatelia techniky zabezpečujú aj tzv. kontrolu obrátkovosti náhradných dielov, ktorá je dôležitou súčasťou ich činnosti aj vo vzťahu k výrobcom techniky. Pri komunikácii so servisnou sieťou spravidla výrobcovia strojov kontrolujú spoľahlivosť konkrétnych dielov, analyzujú príčiny ich zlyhania a podrobné informácie o týchto rozboroch sú spravidla podkladom k ďalšiemu zdokonaľovaniu strojov ich neskorším implementovaním do výroby.

Záver

Moderný prístup k servisu čoraz zložitejších strojov prevádzkovaných v súčasnej praxi si spravidla vyžaduje používanie diagnostických nástrojov, ktorými sa dá rýchlo a spoľahlivo identifikovať vzniknutá porucha na stroji. Na tieto potreby spravidla každý poskytovateľ služby používa vlastný diagnostický software, ktorým disponuje každé servisné stredisko. Väčšina poľnohospodárskych podnikov nemôže byť personálne a hlavne materiálne vybavená na takej úrovni, aby mohla takéto činnosti zabezpečovať. Popredajné činnosti dodávateľov techniky poskytované formou služieb preto spravidla zabezpečujú rozsiahle možnosti úspor spočívajúce tak v predlžovaní životnosti strojov či ich komponentov (čím sa znižuje potreba nových investícií, resp. náklady), ako aj pri zvyšovaní efektívnosti a znižovaní energetickej náročnosti prevádzkovaných strojov.

Záverom možno konštatovať, že úlohy údržby, na ktorých plnenie sa v súčasnosti kladie čoraz väčší dôraz, vychádzajú z požiadavky zabezpečenia optimálnych podmienok pre dosahovanie maximálnej produktivity strojov a výrobných zariadení. Od opráv pokazených strojov sa prechádza k zabraňovaniu ich poruchám cestou predchádzania poškodzovaniu súčiastok. Ďalšou kľúčovou úlohou je zaistenie uspokojivej nepretržitej prevádzky stroja po dobu navrhnutej životnosti, prípadne vhodnou údržbou docieliť aj jej predĺženie. V neposlednom rade ide o zabezpečenie čo najväčšej využiteľnosti stroja s minimálnymi odstávkami na údržbu či opravy a zaistenie jeho bezpečnej prevádzky.