Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Stroje a zariadenia / Zber úrody

Stavby a objekty na uskladnenie objemových krmív

20-01-2022
S použitím dostupných zdrojov spracoval: doc. Ing. Jozef Ďuďák, CSc. | jozef.dudak@uniag.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Poľnohospodárske stavby, medzi ktoré zaraďujeme aj objekty na skladovanie suchých objemových krmív, tvoria prirodzenú súčasť celého územia Slovenska. Stavali sa už v dávnej minulosti za účelom ustajnenia zvierat, uskladnenia poľnohospodárskych plodín a náradia. Potreba ich výstavby súvisela s tradičným spôsobom obživy pôvodných obyvateľov, ktorý spočíval v obrábaní pôdy a chove hospodárskych zvierat.

Súbežne s výstavbou objektov pre živočíšnu výrobu a najmä objektov a fariem pre hovädzí dobytok sa projekčne pripravovali a budovali aj stavby na uskladnenie sena, slamy, siláže a senáže. V začiatkoch investičnej výstavby poľnohospodárskych podnikoch išlo o technologicky a stavebne jednoduché objekty. Sklady sena boli prevažne drevenej konštrukcie. Postupne sa drevo nahradzovalo oceľovou konštrukciou a murovacími materiálmi. Naskladňovanie sena sa najskôr robilo rôznymi typmi elevátorových (reťazovo-hrablicových) dopravníkov, neskôr ich nahradili tzv. senomety a vyskladňovanie bolo spravidla ručné. Na uskladňovanie sena a slamy často slúžili aj povalové priestory ustajňovacích objektov.

Požiadavky na zvýšenie uskladňovanej kapacity objemových krmív pri budovaní fariem pre hovädzí dobytok viedli k projektovému riešeniu skladov sena rôznych kapacít, často až po 7 000 m3. Sklady sa riešili ako uzavreté priestory halového typu s oceľovou, alebo železobetónovou nosnou konštrukciou. Obvodový plášť sa riešil ako murovaný, zo železobetónových prefabrikátov, alebo z tvarovaného plechu. Plnenie a vyskladňovanie skladov sa už riešilo pneumaticky, alebo portálovým žeriavom s drapákom. Sklady boli vybavené zariadením na dosušenie sena. Vežové sklady sena z celomontovaných perforovaných plechov s pneumatickým plnením a mechanickým vyprázdňovaním sa realizovali ojedinele predovšetkým v strediskách na chov oviec.

Objekty na uskladňovanie siláže

Na uskladnenie siláže sa v začiatkoch tohto obdobia používali technologicky a stavebne jednoduché, investične menej náročné silážne hroble a silážne žľaby. Vývojové tendencie v technológii a technike kŕmenia v 60. rokoch viedli k projekcii a výstavbe vežových skladov z celomontovaných plechov s pneumatickým plnením a mechanickým vyprázdňovaním. Tieto objekty s možnosťou radenia do batérií prezentovali vysoký stupeň mechanizácie s možnosťou ich napojenia na vnútroobjektovú mechanizovanú linku kŕmenia. Vysoká investičná náročnosť vežových skladov siláže a senáže, ale aj ich nižšia prevádzková spoľahlivosť viedla k návratu k horizontálnym skladom - silážnym (senážnym) žľabom.

Silážne žľaby s kapacitou od 1000 až po 10 000 m3 sa budovali spravidla ako povrchové z monolitického betónu, alebo z prefabrikovaných betónových dielcov so zastrešením alebo bez zastrešenia. Veľkokapacitné silážne žľaby so zastrešením a skladovacou výškou 3 - 6 m sa budovali v úsilí šetriť pôdou a uplatniť výkonnú mechanizáciu pri plnení a vyprázdňovaní (mostový žeriav s drapákom). Pri uskladňovaní menšieho množstva siláže sa budovali silážne komory s čiastočným zapustením do terénu, murovaným alebo betónovým obvodovým plášťom.

Objekty na skladovanie suchého objemového krmiva

Definícií suchého objemového krmiva je uvedených v odbornej literatúre viac, najčastejšie sa stretávame s takou, podľa ktorej sa suché objemové krmivo definuje ako rôzne vysušené rastliny, ktorým bežne hovoríme seno a ktoré tvorí podstatnú časť krmovín.

Objemové krmivo sa musí pred uskladnením konzervovať. Najjednoduchší spôsob konzervácie je vysušenie. Pokosené rastliny sa čiastočne presušia na zemi. Na dosušenie slúžia dosúšacie zariadenie. Tieto je najvýhodnejšie umiestniť priamo v objekte, kde bude vysušené krmivo skladované. V našich podmienkach sa najviac využíva sušenie studeným vzduchom.

Objekty slúžiace na skladovanie suchého objemového krmiva možno rozdeliť podľa spôsobu skladovania na:

  • sklady horizontálneho typu,
  • sklady vertikálneho typu.

Sklady horizontálneho typu

Medzi objekty slúžiace ako skladovacie priestory horizontálneho typu patria rôzne poľné kôlne a stodoly. Sú charakteristické veľkou pôdorysnou plochou. Skladovacia výška je obmedzená a závisí od mechanizácie plnenia a vyprázdňovania. Možnosť mechanizovaného plnenia a vyprázdňovania je pomerne malá, najmä ak ide o vyprázdňovanie takého rozmerného priestoru.

Poľné kôlne (otvorené stavby) sa používajú na uskladnenie narezanej, alebo lisovanej slamy u voľne ustajneného hovädzieho dobytka, ale aj na uskladnenie objemových krmív. Sú to stavby ľahkej konštrukcie, ktoré ochraňujú skladovaný materiál pre dažďom a snehom. Otvorené sklady nemajú obvodové výplňové konštrukcie ani podperné stredné piliere, aby sa dosiahol čo najväčší skladovací priestor.

Stodoly (uzavreté stavby) sa budujú v poľnohospodárskych podnikoch na trvalé uskladňovanie objemového krmiva. Sú to stavby uzavreté zo všetkých strán, preto lepšie chránia uskladnené materiály proti poveternostným vplyvom a sú lepšie zabezpečené aj proti ohňu.

Krmivo sa v uzavretých skladoch konzervuje sušením. Na tento účel má tento typ stavby zariadenia na umelé dosúšanie skladovaného krmiva. Proces sušenia spočíva v tom, že sa ventilátormi vháňa vzduch do systému rozvodných kanálov, alebo pod roštovú podlahu, na ktorú sa postupne vrství skladované krmivo, čiastočne predsušené na poli. Na sušenie sa používa studený, alebo teplý vzduch. Sušenie upraveným (teplým) vzduchom je účinnejšie, ale aj nákladnejšie.

Sklady vertikálneho typu

V odbornej literatúre, ktorá sa venuje problematike poľnohospodárskeho stavebníctva, sa k skladom na suché krmivo vertikálneho typu zaraďuje tzv. oboroh a senná veža.

Oboroh je popisovaný ako jednoduchá výšková stavba kruhového, alebo mnohouholníkového pôdorysu, v ktorom sa skladuje rezaná slama, alebo seno. Seno a slamu v ňom proti dažďu a iným poveternostným vplyvom chránia plachty, alebo fólie z PVC, ktorými býva oboroh prekrytý. Oborohy sa budujú čo najbližšie k objektom živočíšnej výroby.

Senná veža sa používa na skladovanie a dosúšanie zavädnutého krmiva, porezaného na dĺžku 15 až 20 cm. Výhoda skladovania vo veži spočíva v tom, že objemové krmivo je voľne navrstvené a pri väčšej skladovacej výške sa vlastnou hmotnosťou stlačí viac a tým je lepšie využitý skladovací priestor. V senných vežiach, najmä so širokým priemerom, sa dá uskladnené seno dokonale dosušovať. Uskladnené objemové krmivo sa suší studeným vzduchom, ktorý je vháňaný do sennej veže stredovým kanálom.

K spôsobom uskladňovania suchého objemového krmiva možno zaradiť aj tzv. stohovanie, ktoré patrí k najjednoduchším a najlacnejším spôsobom skladovania hlavne stelivovej slamy. V dnešnej dobe sa stohovanie sena považuje len za núdzovú formu skladovania, pri ktorej vznikajú straty najmä v čase odberu sena na kŕmenie.

Tento spôsob uskladnenia často vyžaduje len urovnanie (úpravu) podkladu, ktorým môže byť aj okrej pozemku, na ktorom sa skladovaný produkt pestoval. V prípade budovania špeciálnych stohovísk sa odporúča podklad upraviť. Môžeme zvoliť hlinenú mazaninu na dusanom násype s betónovou obrubou, tyčovinu uloženú na vodorovných trámoch podopretých murovanými pilierikmi, alebo drevenými pilótami. Tento podklad musí byť proti okolitému terénu vyvýšený o 30 až 50 cm, aby spodná vrstva uloženej slamy nevlhla od povrchovej vody. Prístupu hlodavcov zabráni u betónovej obruby rímsička, u drevených podpôr plechová manžeta. Proti dažďu chránime slamu plachtou, ktorej okraje zaťažíme zavesenými kameňmi, alebo fóliou z plastickej látky. Menšie stohy sa môže prekryť ľahkou plechovou, alebo drevenou strieškou, ktorá sa môže pohybovať vo vertikálnom smere na vodiacich stĺpikoch. Stohy orientujeme kratšou stranou proti smeru prevládajúcich vetrov.

Zásady navrhovania objektov pre skladovanie suchých objemových krmív

Krmoviny sú základom živočíšnej výroby v poľnohospodárstve a preto je dôležité venovať im patričnú pozornosť. Najmä ich výrobe a uskladňovaniu v čase medzi dvoma zbermi. Objekty slúžiace na uskladnenie krmív musia uchovať ich plnú výživovú hodnotu až do doby spotreby. Objemové krmivá sú veľmi dôležitým faktorom, ktorý reguluje úžitkovosť hospodárskych zvierat. Musia byť budované pri minimálnych nákladoch, nakoľko ich plná kapacita je využívaná iba raz do roka, zároveň však musia spĺňať všetky kritériá, ktoré sú nevyhnutné pre správne uskladnenie krmív.

Objekty pre rastlinnú výrobu majú svojim stavebným riešením vytvárať optimálne podmienky na úpravu a skladovanie. Svojim mechanizačným vybavením prispievajú k znižovaniu spotreby práce a energie pri manipulácii s plodinami na ekonomické optimum. Technológia úpravy a skladovania musí účelne nadväzovať na technológiu zberu, pričom zabezpečuje zjednodušenie a skrátenie procesov na poli a pre záverečné fázy zberu vytvára stabilné, komplexne mechanizované linky v rámci skladovacích priestorov. Tento prístup eliminuje nepriaznivé vplyvy počasia a zabezpečuje plynulú prevádzku.

Všeobecné nároky na umiestnenie týchto stavieb sú nasledovné:

  • šetrenie poľnohospodárskou pôdou,
  • vhodné komunikačné napojenie z dôvodu značných dopravných nárokov, ktoré sklady poľnohospodárskych produktov vyžadujú,
  • vhodné napojenie na inžinierske siete a zdroje energie,
  • požiadavky na tvorbu a ochranu životného prostredia a vzťahu k ochranným pásmam.

Pri navrhovaní objektov na skladovanie suchých objemových krmív je potrebné dodržiavať jednak všeobecné zásady a jednak dané technické požiadavky, ktoré vyplývajú z príslušných zákonov, vyhlášok a noriem, upravujúcich danú problematiku.

Všeobecné zásady navrhovania hospodárskych stavieb, medzi ktoré sa zaraďujú aj objekty na skladovanie suchých objemových krmovín je možné rozdeliť do troch skupín:

  1. Urbanistické, geografické a klimatické vplyvy - výber miesta pre umiestnenie skladu. Všeobecne sa odporúča dávať prednosť nezamokreným miestam, chráneným pred prudkým vetrom, dostatočne slnečným. Dôležitým vplyvom je aj únosnosť základovej pôdy a nízka hladina podzemných vôd. Najlepšie je vyberať rovinu až mierny svah, hlavne pri umiestňovaní veľkých halových skladov. Každý sklad musí mať prístupovú cestu. Taktiež nie je možné pri výstavbe zaberať poľnohospodársku a lesnú pôdu. Pozemok pod stavbou musí byť dostatočne veľký hlavne z dôvodu dostupnosti požiarnou technikou.
  2. Doprava a manipulácia - spôsob dopravy a technologické zariadenia určené na manipuláciu s uskladneným materiálom majú byť jednoduché, výkonné a spoľahlivé a majú čo najviac uľahčiť ľudskú prácu. Trasy dopravy majú byť čo najkratšie a má byť na nich čo najmenej prekládok , ktoré sú spravidla zdrojom časových a kvalitatívnych strát. V prípade, že sa na plnenie skladu používa traktor s veľkoobjemovým prepravníkom, musíme zvoliť systém okruhov a lebo prejazdov s otočkou, nakoľko sa tieto nemôžu otáčať vo vnútri budovy. Traktory s neseným zdvíhacím zariadení vyžadujú bezpečnú výšku v priestore pre prácu. V prípade používania prostriedkov, ktoré sú tlačené alebo ťahané ľudskou silou, musí byť pre ne zaručený prejazdný profil pre vozidlo i človeka.
  3. Mikroklíma skladov - vnútorné prostredie skladov má významný vplyv na hodnotu uskladneného krmiva. Toto prostredie je charakterizované veľkosťou priestoru, jeho usporiadaním a vybavením, kvalitou vzduchu, vlastnosťami obvodových konštrukcií. Na kvalitu vnútorného ovzdušia pôsobia vonkajšie atmosférické vplyvy. Prostredie skladu musí byť ľahko čistiteľné a dezinfikovateľné a musí zabezpečiť minimalizáciu strát na skladovanom krmive v dôsledku mechanického poškodenia, hnitia a i., ale taktiež musia byť zdravotne nezávadné. Je nevyhnutné zaistiť prívod vzduchu do skladu.

Správna výrobná prax pri skladovaní krmív

Ide o pravidlá vychádzajúce zo všeobecne záväzných európskych predpisov, ktoré ustanovujú určité zásady a požiadavky potravinového práva, požiadavky na hygienu krmív ako aj primárnu zodpovednosť krmivárskych podnikov za bezpečnosť krmív. V súvislostiach so skladovaním objemových krmív sa týchto pravidlách uvádzajú nasledovné požiadavky.

Požiadavky na sklady pre skladovanie suchých voľne ložených objemových krmív

Pre tieto účely spravidla slúžia senníky alebo halové (hangárové) sklady vybavené vhodnou technikou pre plnenie a vyprázdňovanie skladu, napríklad žeriavy so žeriavovými dráhami alebo mobilnými nakladačmi a pokiaľ slúžia na dosúšanie objemových krmív aj aktívnym vetraním. Sklady musia byť konštrukčne riešené tak, aby bolo zamedzené vniknutiu povrchovej vody alebo zrážkovej vody, aby bol obmedzený vplyv klimatických podmienok na skladovanie krmív a ich podlaha musí byť nepriepustná. Komunikácie v sklade musia byť spevnené a bezprašné, aby sa zabránilo pri plnení skladu znečisťovaniu podláh skladu. Technika používaná na plnenie alebo vyskladňovanie musí spĺňať požiarno-bezpečnostné požiadavky.

Požiadavky na sklady pre skladovanie voľne ložených objemových krmív konzervovaných silážovaním

Pre tieto účely spravidla slúžia otvorené alebo kryté silážne žľaby a silážne veže vybavené vhodnou technikou pre plnenie a vyprázdňovanie. Konštrukčne musia byť riešené tak, aby:

  • bolo zabránené vniknutiu povrchovej vody (nie je vhodné podpovrchové umiestnenie),
  • bol umožnený odvod silážnych štiav zo silážneho priestoru a povrchových vôd do záchytnej nádrže/žumpy,
  • bol vybavený záchytnou nádržou s dostatočnou kapacitou pre zachytenie silážnych štiav o objeme u silážnych žľabov spravidla 10 % objemu úžitkového silážneho priestoru a u silážnych veží 5 %. Záchytná nádrž má byť spravidla podpovrchová, musí byť tesná a jej steny musia byť chránené proti vplyvu silážnych štiav,
  • silážny priestor bol tesný a neprepúšťal silážne šťavy mimo záchytnej nádrže, jeho kapacita umožňovala naplnenie a uzatvorenie silážneho priestoru najdlhšie do 5 dní od začiatku plnenia,
  • bolo umožnené rovnomerné plnenie silážneho priestoru a spevňovanie silážovaného krmiva pri plnení silážneho priestoru,
  • boli minimalizované straty v priebehu skladovania a nedochádzalo k negatívnemu ovplyvňovaniu kvality konzervovaného krmiva,
  • komunikácie v okolí silážneho priestoru boli spevnené, bezprašné a tým sa predišlo znečisťovaniu konzervovaného krmiva.