Slovenské šialenstvo na poli riadenia rizík
„Ľady sa pohli“ v oblasti riadenia poľnohospodárskych rizík. Dôvodom nie je len poskytovanie štátnej pomoci na úhradu časti zaplateného poistného, ktoré bolo poľnohospodárom vyplácané v roku 2019 a aktuálne finišuje výzva na vyplácanie pri pre rok 2020 ale aj uvedomovania si faktu, že bez riadenia rizík a teda optimalizácie a napredovania bude náročné prežiť.
Viac štátnej pomoci
V tomto mesiaci začína meteorologická jar, jarná rovnodennosť aj nová etapa slovenského poľnohospodárstva. Aká táto etapa bude si snáď nikto netrúfa povedať. No treba myslieť pozitívne. Slováci a najmä poľnohospodári majú úžasnú schopnosť prispôsobiť sa dobe. Na poli riadenia rizík sa to teda rozbehlo za posledných 12 mesiacov ako neriadená strela.
V prvom rade sa podniky začali zaoberať intenzívnejším zaujímaním sa o vlastné dlhodobé problémy. Sú to najmä vodný manažment, jeho riadenie, napríklad prostredníctvom medziplodín, spracovaním pôdy, manažmentom živín, ochrany pôdy či ochrany rastlín. Do každej z týchto oblastí vstupujú nové technológie, ktoré aj my snažíme podporovať. Akútne potrápili najmä hlodavce a byrokracia. Odvodové zaťaženie v poľnohospodárstve je naďalej neúnosné, snáď sa tým začne niekto konečne zaoberať. Rekordná zmena za posledných 12 mesiacov vo výške štátnej pomoci bola priam neuveriteľná . Naposledy si pamätám číslo 1 mil. eur. Hmm, čím to asi bude tá zmena žeby dátum 29. február 2020 bol zázračný? Rok 2019 bol z pohľadu štátnych podpôr prelomový: Zelená nafta, podpora na poistné, kafilérie(spracovanie a odvoz), vyplatené sucho za rok 2017 vo výške 17 mil. eur. No nezabudnime, že stále je na čom pracovať. Do výzvy na zaplatenie časti poistného sa dostal aj majetok slúžiaci na účely poľnohospodárskej prvovýroby. Teda patrí tam hnuteľný aj nehnuteľný majetok, kde sa dali uplatniť riziká týkajúce sa živelného poistenia teda – požiar, víchrica, živel na budovy, zásoby, stroje. Neuplatniteľné z toho boli náklady na lom stroja, vodovodné škody, a ostatné. Veľa otázok vyplývalo do ktorej kategórie ktoré riziko zaradiť – v žiadosti sa riziko nesprávne nazýva predmet poistenia.
Polemika pri vypisovaní žiadostí
Najväčšia diskusia vznikla pre triedení kategórií (predmet poistenia) rizík podľa európskej legislatívy. V žiadosti sa vyberá zo 4 kategórií, v poistných zmluvách sú riziká buď rozdelené alebo spojené, ak je vyčíslenie spojené, poisťovňa vám musí rozdeliť koľko za ktoré riziko platíte, aby ste si ho vedeli zaradiť podľa kľúča nižšie. Na každú zmluvu odporúčam samostatný list, aby sa to dalo ľahko kontrolovať a mali ste v tom prehľad.
- poistenie proti stratám v dôsledku prírodných katastrof, podľa čl.2 odsek 9 NK. „prírodné katastrofy“ sú zemetrasenia, lavíny, zosuvy a povodne, tornáda, hurikány, sopečné erupcie a nekontrolované požiare prírodného pôvodu; (sem zaraďujeme požiar a víchricu jej radenie sem je diskutabilné z možnosťou b)
- poistenie proti stratám v dôsledku nepriaznivých poveternostných udalostí, podľa čl.2 odsek 16.NK „nepriaznivá poveternostná udalosť, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe“, sú nepriaznivé poveternostné podmienky, ako napríklad mráz, búrky a ľadovec, námraza, silný dážď alebo veľké sucho, ktoré zničia viac ako 30 % produkcie vypočítanej na základe: a) predchádzajúceho obdobia troch rokov; alebo b) trojročného priemeru za predchádzajúce obdobie piatich rokov okrem najvyššieho a najnižšieho údaja;
odsek 17 NK. „iné nepriaznivé poveternostné udalosti“ sú nepriaznivé poveternostné podmienky, ktoré nespĺňajú podmienky článku 2 ods. 16 tohto nariadenia;
(sem patria živelné poistenie, ľadovec, vyzimovanie, mrazy, nákladové škody) - poistenie proti stratám v dôsledku výskytu chorôb zvierat alebo škodcov rastlín podľa čl.2 ods.18 NK. „škodcovia rastlín“ sú organizmy vymedzené v článku 2 ods. 1 písm. e) smernice Rady 2é 000/29/ES (2);(sem radíme zvieratá)
- poistenie proti stratám v dôsledku vplyvu chránených zvierat podľa čl2 odsek 49NK (tu zatiaľ nie je také poistenie ktoré by sa sem dalo zaradiť napríklad včelstiev proti zničeniu medveďom)
Touto cestou by som sa veľmi chcel poďakovať pracovníkom Pôdohospodárskej platobnej agentúry oddelenia štátnej pomoci, ktorí naozaj majú reálny záujem odborne komunikovať. Ušetrili sme kopec zbytočnej práce, pozhovejú dokladanie poistných zmlúv po 15.5., kedy sa reálne podávajú žiadosti na priame platby na plochu a poistné zmluvy výmerami tieto parametre kopírujú. Naozaj som bol milo prekvapený z prístupu a konštruktívnej debaty a verím, že tento pozitívny trend bude badateľný aj v budúcnosti.
Aká by bola vhodná výška podpory na zaplatené poistné?
Čo nás ale čaká? Ak štát chce udržať štátnu pomoc funkčnú pre riadenie rizík bude treba dotiahnuť legislatívu a prepojenie podpory na poistné a poskytovanie ad hoc štátnej pomoci. Určite suma 4 mil. eur po zžití sa s dotačným titulom nebude postačovať. Minulý rok podpora vyšla na približne 55 % zo zaplateného poistného. V tomto roku tipujem, že to bude 40%. Budúci rok, v prípade nenavýšenia prostriedkov, 30 %. Dôvodom je, že celý poistný trh čo sa týka celého poistného v poľnohospodárstve pri vstupe do schémy bol na úrovni okolo 26 mil. eur, z toho poistenie zvierat a plodín zhruba na úrovni 10,5 mil. eur s tým, že dotácia sa stala uplatniteľnou na zvieratá a plodiny tak nám vstupuje do výpočtu číslo 10,5 mil. eur plus zhruba z majetkového poistenia na živel odhadom 2,5 mil. eur. Rovnako musíme rátať z navýšením poistného po dvoch rokoch dotácií na poistenie plodín a zvierat. Tam by som rátal s 20 % presnejšie čísla sa dozvieme. Teda na zaplatené poistné v objeme 14,7 mil. by sme potrebovali na 65% dotáciu podporu zhruba 9,6 mil. eur. Takéto číslo by zabezpečilo ďalší rozvoj a spevnenie transparentného piliera riadenia rizík. Reálna výška poistného plodín pri našej celkovej výmere ornej pôdy je bez problémov 18 až 24 mil. eur plus poistné za zvieratá. Uvidíme ako sa nový kabinet popasuje z požiadavkami a či záujem posledné dva predvolebné roky o transparentné riadenie rizík znovu neupadne do zabudnutia. ako tomu bolo v minulosti. Nedopustime tento scenár.
Pár záverečných rád
Poistný trh sa vyvíja veľmi dynamicky aj po 8 % odvode z poistného okrem PZP si štát vyberá stále časť poistného z poľnohospodárstva späť. Čiže hoc dá dotáciu z každej uzavretej zmluvy si 8 % vyberie späť cez poisťovňu čo si môžete všimnúť aj na vašich konkrétnych zmluvách. Poisťovne sa výrazne menia, vo vnútri inštitúcií panuje čulý pracovný ruch rekonštrukcie. Príklady môžeme nájsť aj pozitívne aj negatívne. Pri dojednávaní zmlúv chcem obzvlášť upozorniť: Nechajte si poradiť odborníkom. Ako ho nájsť, je ťažká otázka. Určite viem, že svojho odborníka si nenájdete pri takom tendri na cenu poistenia, kde je dôležitá len suma koľko platím, ale pozerá sa aj za čo platím. Chcel by som pripomenúť prípady ako napríklad hrad Krásna Hôrka, bytový dom na ulici Mukačevská Prešov, mnoho plodinových poistení. Je potrebné sa viac zamerať na riešenia a ich implementáciu do koncepcie podniku, ušetríte tým omnoho viac finančný prostriedkov. Najdôležitejší je zmysel. Každé lacné nezmyselné riešenie je v skutočnosti riešením drahým a často zbytočným. Vyberajte pridanú hodnotu. To je aj mojím heslom a verím, že sa nám túto pridanú hodnotu spoločne darí prinášať.