Úvod / Informácie / Ekonomika, financie, trh / Odborné články

Ekonomika prevádzky poľnohospodárskej techniky XI.

03-04-2017
doc. Ing. Jozef Ďuďák, CSc. | jozef.dudak@uniag.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Ako bolo konštatované už v predchádzajúcej časti príspevku, v súčasnom období sa pri stanovení zdôvodnenej potreby strojov, resp. výrobných zariadení využíva niekoľko metód, ktorých cieľom je hľadanie určitej rovnováhy medzi charakterom prírodných a technologických podmienok výroby a skladbou strojovej techniky na podnikovej úrovni.

Normatívnym metódam výpočtu potreby strojov a ich využívaniu na podnikovej úrovni sme sa už aspoň čiastočne venovali v predchádzajúcom čísle nášho časopisu, v tejto časti príspevku sa pokúsime zamerať na metódy výpočtu potreby strojov pre vybrané pracovné operácie, ktorých základ vychádza z podrobnej kalkulácie nákladov na prevádzku strojov, ku ktorým sú potom pripočítavané aj náklady spojené s oneskoreným vykonaním pracovnej operácie stanovené so zohľadnením koeficientov včasnosti. Aj keď podstata takéhoto postupu výpočtu potreby strojov bola už čiastočne naznačená v predchádzajúcich častiach príspevku, predsa len si tieto metódy zaslúžia väčšiu pozornosť.

Ako už bolo viackrát konštatované, jednou z podmienok úspešnej exploatácie strojovej techniky v podniku je stanovenie jej racionálnej a ekonomicky odôvodnenej potreby. Vypracovaniu metód, ktoré umožňujú takúto potrebu stanoviť, sa najmä v zahraničí venovalo viacero autorov a pracovísk, ktorí vo väčšine svojich publikovaných prác za základné optimalizačné kritérium považujú dosiahnutie maximálneho zisku podniku (farmy) pri minimálnych celkových nákladoch spojených s prevádzkovaním techniky. Pokúsime sa základ takéhoto výpočtu vysvetliť na príklade optimalizačného modelu obsluhy výroby, ktorý možno využiť aj pri výpočte potreby strojov pre podnik.

Optimalizačný model obsluhy výroby

Z hľadiska metodického prístupu možno považovať zabezpečenie poľných mechanizovaných prác za obsluhu výrobného procesu s cieľom vykonania prác v optimálnom agrotechnickom termíne pri minimálnych nákladoch spojených s nasadením techniky. V grafickej podobe možno uvedený metodický prístup znázorniť zodpovedajúco obr. 1, kde priamka No predstavuje náklady na obsluhu výroby - môžu to byť vo svojej podstate náklady spojené s nasadením techniky, krivka Ns vyjadruje straty vo výrobe z dôvodu nedokonalosti obsluhy – napr. v poľnohospodárstve vznikajú straty na úrode pri nedodržaní agrotechnického termínu vykonania operácie, pri práci s nevhodnou technikou, pri práci za nevhodných podmienok nasadenia a pod. Krivka Nc potom predstavuje súčet jednotlivých zložiek nákladov.

Obr. 1: Grafické vyjadrenie optimalizácie obsluhy

Obr. 1: Grafické vyjadrenie optimalizácie obsluhy

Za predpokladu nepriamej závislosti medzi nákladmi na obsluhu a stratami v základnej výrobe zapríčinenými nedokonalou obsluhou bude optimum v bode, v ktorom je súčet celkových nákladov v prepočte na jednotku výroby minimálny. Uvedenú závislosť možno matematicky vyjadriť vzťahom:

Vzorec 36              (36)

Náklady na obsluhu výroby No možno vyjadriť v závislosti od spôsobu organizácie obsluhy. V prípade zabezpečenia poľných mechanizovaných prác možno uvažovať s dvomi riešeniami:

1. pri dodávateľskom spôsobe organizácie obsluhy (využití služieb) sa náklady vypočítajú zo vzťahu:

No = jNm.Wc = jNm.Wd.Td.ns                             (37)

2. pri vykonávaní obsluhy výroby vlastnou technikou sa  vypočítajú zo vzťahu:

No = rNk + jNv.Wc = k.CN.ns + jNv.Wd.Td.ns                    (38)

Straty vo výrobe vznikajúce v dôsledku nevčasného zabezpečenia obsluhy výroby (napr. v dôsledku strát spôsobených vypadávaním zrna pri oneskorenom zbere) možno v závislosti na úrode, termíne totálnych strát a dĺžke času zberu vypočítať napr. zo vzťahu:

Vzorec 39              (39)

Riešením rovnice (36) pre obidva spôsoby organizácie obsluhy výroby po dosadení príslušných vzťahov nájdeme bod, v ktorom je súčet celkových nákladov minimálny. Zistíme ho za podmienky:

Vzorec 40              (40)

 1. Pre dodávateľský spôsob organizácie obsluhy výroby je  riešením vzťah:

Vzorec 41              (41)

2. Pri vykonávaní obsluhy výroby vlastnou technikou je  riešením vzťah:

Vzorec 42              (42)

Optimalizácia potreby obilných kombajnov

Vyššie naznačený metodický postup sa pokúsime vysvetliť na príklade stanovenia odôvodnenej potreby obilných kombajnov, nasadených pri zbere obilnín. Analýza technickej vybavenosti procesu zberu obilnín a jej účelnosti sa ako príklad v publikovaných prácach vyskytuje dosť často, čo má svoje opodstatnenie. Umožňuje totiž stanoviť hranice pre určenie racionálneho počtu nasadzovaných obilných kombajnov, t.j. takého počtu, pri ktorom ešte jedno € vynaložené na prevádzku obilného kombajnu prinesie minimálne jedno € vo forme prírastku hodnoty úrody. Jednotlivé faktory procesu zberu rôzne ovplyvňujú výsledný efekt zberového procesu a majú vplyv na optimálny počet nasadenej techniky. Dôležitosť a význam technicko-ekonomickej analýzy zberu obilnín narastá najmä v súvislosti s rastom cien kľúčových strojov linky pre zber obilnín - obilných kombajnov, ako aj s narastaním nákladov na prevádzkovanie už používaných starších obilných kombajnov (hlavne ich zložky nákladov na udržiavanie a opravy).

Pre dodávateľský spôsob organizácie obsluhy výroby uvažujme s cenou služieb jNm = 63,- €.ha-1 (bez DPH). Nech dosiahnutá denná výkonnosť obilného kombajnu je Wd = 25 ha.deň-1. Zber z výmery Wc =1000 ha plánujeme ukončiť za Td = 8 dní. Výkupná cena obilnín nech je v priemere Cv = 130,- €.t-1. Uvažujme s úrodou Uz = 7 t.ha-1  a termínom totálnych strát Ttz = 40 dní.

Pre vykonanie obsluhy výroby vlastnou technikou predpokladajme obstarávaciu cenu obilného kombajnu s adaptérom na zber zrnín CN = 330 000,- €, podiel stálych ročných poplatkov k = 0,279, jednotkové variabilné náklady jNv = 16,86 €.ha-1 (viď príklad v MMvP č. 8/2016).

Po dosadení hodnôt do vzťahov (39), (41) a (42) môžeme vypočítať jednotlivé nákladové položky - tabuľka 1. Pre rozlíšenie boli označené náklady na obsluhu výroby pri dodávateľskom spôsobe symbolom ND a pri obsluhe výroby vlastnou technikou symbolom NV.

V tabuľke sú uvedené jednotlivé nákladové položky, ako aj celkové náklady na výrobu pre obidva spôsoby organizácie obsluhy. Ak by kombajny dosahovali plánovanú výkonnosť Wd = 25 ha.deň-1, s ich počtom by sa skracoval čas trvania zberu a úmerne k tomu by sa znižovali aj náklady súvisiace so stratami na úrode Ns.

Tabuľka 1: Nákladové položky vo funkcii systému obsluhy

Tabuľka 1: Nákladové položky vo funkcii systému obsluhy

Pri dodávateľskom spôsobe obsluhy výroby sa za hektár pozberaných obilnín spravidla zaplatí pevná sadzba, v našom prípade je to pri výmere Wc = 1000 ha 63 000,- € , a preto sa oplatí zvyšovať počet nasadených obilných kombajnov, nakoľko s ich počtom sa skracuje čas zberu Td a klesajú aj celkové náklady NcD. Ak by sme chceli zber ukončiť za plánový čas Td = 8 dní, odporúča sa nasadiť 5 kombajnov.

Iná situácia by nastala pri použití vlastnej techniky. Fixná nákladová položka NkV má so zvyšujúcim sa počtom obilných kombajnov rastúci charakter, variabilná nákladová položka NvV sa meniť nebude. Celkové náklady pri použití vlastnej techniky NcV zo začiatku začínajú klesať v dôsledku znižovania hodnoty nákladov súvisiacich so stratami na úrode Ns, ale potom začne prevažovať fixná nákladová položka NkV a celkové náklady NcV začnú rásť. Grafický priebeh jednotlivých zložiek nákladov je uvedený na obr. 2.

Obr. 2: Závislosť nákladov na počte obsluhujúcich prvkov

Obr. 2: Závislosť nákladov na počte obsluhujúcich prvkov

Optimálne počty nasadených obilných kombajnov dostaneme po dosadení do vzťahov (41) a (42). Pri dodávateľskom spôsobe obsluhy výroby v zadanom príklade platí, že ako optimálne sa ukazuje vo vzťahu k dodržaniu plánovaného termínu zberových prác nasadiť 5 zberových strojov, pri zabezpečovaní obsluhy výroby vlastnou technikou je optimálnym nasadenie dvoch zberových strojov. V prvom prípade by zber zadanej parcely trval 8 dní, v prípade zabezpečovania obsluhy výroby vlastnou technikou by sme pre dosiahnutie najnižšej hodnoty celkových nákladov potrebovali zberať približne 20 dní, v rámci ktorých by každý z kombajnov dosiahol celkovú výkonnosť na úrovni 500 ha.

Výsledky dosiahnuté za pomoci uvedeného modelu korešpondujú s výsledkami prác niektorých iných autorov, ktorí odporúčajú využívanie techniky formu služieb ako perspektívnu cestu znižovania nákladov na prevádzku techniky, resp. vo svojich prácach odporúčajú aká technika sa oplatí vo vlastníctve farmára a ktorú techniku je vhodnejšie si zabezpečiť prostredníctvom služieb.

Technicko-ekonomická analýza zberového procesu

Popísaný optimalizačný model na stanovenie zdôvodnenej potreby strojovej techniky pre podnik je jednoduchým matematickým modelom takej ekonomickej reality, akou je systém obsluhy výroby pri zabezpečovaní poľných mechanizovaných prác. Do modelu vstupujú viaceré premenné, ktoré ovplyvňujú výsledok výpočtu a práve za pomoci modelu je možné charakter jednotlivých premenných skúmať a využívať pri rozhodovaní. Dôležitosť a význam takéhoto rozhodovania narastá najmä v súvislosti s neustále sa meniacimi ekonomickými podmienkami, za ktorých sa poľnohospodárska výroba uskutočňuje. Model môže zároveň poslúžiť aj pri vypracovávaní podnikových normatívov jednotlivých skupín strojovej techniky. Aj z uvedených dôvodov optimalizačný model na stanovenie zdôvodnenej potreby strojovej techniky pre podnik odporúčame do pozornosti, pretože môže poslúžiť ako vhodný nástroj na podporu rozhodovania sa pri výbere formy zabezpečenia organizácie obsluhy poľných mechanizovaných prác.

Uvedený matematický model však umožňuje uskutočniť aj  podrobnejšiu technicko-ekonomickú analýzu zberu obilnín rôznym počtom a rôznymi typmi obilných kombajnov pri meniacich sa zberových podmienkach. Na základe takejto analýzy možno uviesť aj nasledovné závery:

  • počet obilných kombajnov, ktoré možno nasadiť na zber zadanej výmery obilnín rastie s výkupnou cenou zrna, tzn. že pre poľnohospodárske podniky bude zaujímavé zvyšovať technickú vybavenosť procesu zberu obilnín iba pri raste výkupnej ceny zrna,
  • počet obilných kombajnov, ktoré možno nasadiť na zber rastie s rozsahom práce, t.j. veľkosťou zberovej plochy obilnín. Je však malý predpoklad toho, že sa budú zberové plochy obilnín v podnikoch zväčšovať,
  • počet obilných kombajnov, ktoré treba nasadiť na zber zadanej výmery obilnín klesá pri raste hodinovej (zmenovej) výkonnosti, tzn. že v podnikoch by mala prevládať snaha o maximálne využitie dispozičných obilných kombajnov v priebehu dňa (hlavne celkové zvýšenie súčiniteľa využitia času pracovnej zmeny), resp. pri obnove strojového parku sa orientovať na nákup výkonnejších obilných kombajnov s priaznivejšími hodnotami technicko-exploatačných ukazovateľov (vyššia priechodnosť, väčší objem zásobníka, vyššia spoľahlivosť, atď.),
  • počet obilných kombajnov, ktoré treba nasadiť na zber zadanej výmery obilnín klesá pri rozšírení druhovej a odrodovej skladby obilnín (predĺženie termínu totálnych strát zrna, resp. jeho rozloženie na viac termínov, v ktorých postupne vznikajú straty zrna biologického charakteru ),
  • okrem uvedených parametrov počet obilných kombajnov, ktoré možno nasadiť na zber zadanej výmery obilnín klesá pri raste prevádzkových nákladov. S výrazným rastom cien nových obilných kombajnov, nákladov na udržiavanie a opravy starších obilných kombajnov, ceny nafty a pod., pri nevýraznom raste výkupnej ceny zrna je pre poľnohospodárske podniky málo zaujímavé ďalšie rozširovanie parku obilných kombajnov, pokiaľ si chcú udržať určitú mieru rentability výroby zrna.

Na základe vyššie uvedených záverov k problematike zberu obilnín je možné uvedené závery zovšeobecniť aj na niektoré ďalšie pracovné procesy v poľnohospodárstve.

Záver

Podobných metód podrobného výpočtu potreby strojov je v odbornej literatúre popísaných viac, no z priestorových dôvodov sa im teraz nemôžeme venovať. Aj z naznačeného príkladu je však zrejmé, že metódy podrobného výpočtu zdôvodnenej potreby strojov sú v porovnaní s normatívnymi metódami náročnejšie na prípravu podkladových údajov pre optimalizačný výpočet, a tým aj na čas, ktorý im treba venovať. Na druhej strane však získané výsledky z optimalizačných výpočtov sú pomerne presné. Najpresnejšie riešenia v súčasnosti predstavujú metódy založené na zostavovaní technologických kariet pestovaných plodín, v ktorých sú okrem tzv. „strojových“ nákladov bilancované aj materiálové náklady.