Ekonomika prevádzky poľnohospodárskej techniky II.
Pre racionálne riadenie prevádzky strojov a obnovy strojového parku je potrebné poznať údaje o ponuke poľnohospodárskych strojov na trhu, ako aj ich technických a ekonomických parametroch. Tak isto je potrebné poznať celý rad údajov o využití strojov, nákladoch na prevádzku a nákladoch na udržiavanie prevádzkovej spoľahlivosti. Nakoľko v tejto oblasti chýbajú kvalitné a hlavne priebežne aktualizované informácie pre rozhodovanie, je obnova poľnohospodárskej techniky poznamenaná týmto nedostatkom a jej riadenie býva veľmi často skôr intuitívne, ako racionálne.
Údaje o ponuke poľnohospodárskych strojov na našom trhu spravidla nechýbajú. Aj prostredníctvom nášho časopisu, ako aj niektorých ďalších odborných periodík sú potenciálni zákazníci a priaznivci jednotlivých značiek strojov pravidelne informovaní o novinkách v ponuke tej-ktorej firmy. Väčšina predajcov techniky má zriadenú aj vlastnú internetovú stránku, na ktorej sú uvedené základné informácie o sortimente ponúkaných strojov a ich základných technických parametroch. Okrem toho sa väčšina predajcov techniky pravidelne zúčastňuje rôznych výstav, alebo Dní poľa, prípadne organizujú Dni otvorených dverí, na ktorých návštevníkov o nimi ponúkanej technike informujú a presviedčajú ich o jej technických kvalitách.
Horšie je to však s informáciami, ktoré sa zameriavajú na ekonomické charakteristiky ponúkanej techniky, aspoň teda na našom trhu. Dostať sa k niektorým informáciám o cenách strojov, cenách náhradných dielov, prípadne cenách servisných služieb, je niekedy dosť ťažké. Väčšina predajcov techniky tieto informácie prezradí len vtedy, keď rokuje s konkrétnym zákazníkom, ktorého má viac-menej „spracovaného“, prípadne keď reaguje na výzvu v rámci verejného obstarávania a zasiela podklady do vyhlásenej súťaže.
Je pravdou, že súčasná teória zákona o cenách je postavená na princípe realizácie cien na trhu vzájomnou dohodou medzi dvoma subjektami. Jednoznačne z nej vyplýva, že základom trhovej ekonomiky v otázkach cenovej tvorby je ich liberalizácia, o ktorú sa táto teória opiera. Výška ceny závisí od konkrétnej situácie na trhu, ako aj od politiky, ktorú podnik v danej situácii sleduje. Na základe tohto môžeme povedať, že správna je akákoľvek cena, na ktorej sa kupujúci a predávajúci dohodnú, za predpokladu, že žiadna z týchto strán nemá výraznú prevahu a že existuje aspoň minimálna úroveň konkurencie medzi nimi vo vzťahu uskutočnenia kúpy a predaja. K cenovej regulácii zo strany štátu by malo dochádzať iba okrajovo a vo vymedzenom rozsahu. Toľko teória - aká je však prax?
Pred niekoľkými týždňami boli zverejnené viaceré „Výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok z programu rozvoja vidieka SR na roky 2014 – 2020. Časť týchto výziev je zameraná aj na nákup novej techniky pre oblasť špeciálnej rastlinnej a živočíšnej poľnohospodárskej výroby. Aj keď snahou SPPK v spolupráci so zástupcami združenia AGRION bolo spracovať určitý materiál, v ktorom by sa aspoň orientačne informovalo o cenách ponúkanej techniky, a dokonca sa v tejto oblasti aj nejaký informačný materiál vytvoril, celé snaženie sa nakoniec ukázalo ako zbytočné, nakoľko v konečnom rozhodnutí boli do úvahy zobraté iba kategórie dotačne podporovaných skupín strojov bez ich finančných limitov. Takže výsledná cena nakupovaného stroja bude stanovená na základe konkrétneho rokovania medzi zákazníkom a predajcom v duchu vyššie uvedenej teórie o trhových cenách a štát sa ju nebude snažiť žiadnym opatrením regulovať.
Cieľom vyššie spomínanej aktivity však malo byť nielen spracovanie cenníka strojov, ale následne aj vytvorenie predpokladov pre poskytnutie niektorých ďalších vybraných ekonomických informácií o strojoch ponúkaných na našom trhu, nakoľko od obstarávacích cien strojov sa potom odvíjajú aj ich ďalšie prevádzkové náklady. Pre prípadných záujemcov o nákup techniky by snáď boli takéto informácie zaujímavé a možno aj užitočné.
V niektorých okolitých zahraničných krajinách je v oblasti spracovávania ekonomických informácii potrebných pre racionálne riadenie prevádzky techniky o niečo lepšia situácia ako aktuálne u nás. Na podporu rozhodovania sa nielen pri výbere techniky, ale aj pre oblasť jej prevádzkového nasadenia sú niektorými odbornými inštitúciami spracovávané a pravidelne aktualizované rôzne typy cenníkov strojov, cenníkov poľných mechanizovaných prác, rôzne typy normatívov (spotreby práce, spotreby nafty, spotreby materiálových výrobných vstupov – osív, hnojív, pesticídov), ktoré majú byť nápomocné farmárom pri ich každodennom rozhodovaní. Spracovanie takýchto informácií sa často realizuje priamo z poverenia rôznych či už štátnych rezortných orgánov, alebo stavovských organizácií, ktoré aj takýmto spôsobom chcú byť farmárom nápomocné. Vyššie uvedené skupiny normatívov, ako aj veľa ďalších rozhodovacích informácií sú spracovávané a realizované s využitím rôznych databázových modelovacích programov, ku ktorým majú spravidla farmári voľný prístup a môžu si z nich potrebné, napr. aj ekonomické informácie o strojoch, ľahko zistiť.
Programy pre výpočet nákladov na prevádzku poľnohospodárskej techniky bývajú často jedným z modulov takýchto programov. Spravidla sú založené na výpočte nákladov odvíjajúcich sa od obstarávacích cien strojov pri zohľadnení ďalších ekonomických a prevádzkových parametrov (napr. ceny nafty, olejov, poistenia strojov, ich ročného využitia a pod). Postup kalkulácie nákladov na prevádzku strojov je založený na využití spravidla podobných kalkulačných vzťahov, ktoré si skúsime predstaviť v ďalšom texte.
Prevádzkové náklady strojov
Ako už bolo uvedené v predchádzajúcej časti tohto príspevku výstupné informácie o prevádzkových nákladoch strojov sa členia na dve skupiny. Prvú predstavujú tzv. fixné (konštantné) náklady, ku ktorým spravidla radíme náklady na odpisy, dane a poplatky, poistenie, uskladnenie stroja a úročenie kapitálu. Tieto náklady sú označované ako konštantné preto, že sa spravidla v priebehu roka prevádzky stroja nemenia a preto vznikajú aj vtedy keď stroj vôbec nepracuje. Druhú skupinu nákladov potom predstavujú tzv. variabilné náklady, ku ktorým radíme náklady na pohonné hmoty a mazivá a náklady na opravy a udržiavanie stroja v prevádzkyschopnom stave. V niektorých metodických prístupoch sa pri výpočte nákladov spojených s prevádzkou strojov, resp. strojových súprav (nákladoch na pracovnú operáciu) k variabilným nákladom pripočítavajú aj náklady mzdové, prípadne náklady na spotrebovaný materiál pri práci súpravy. Takto stanovené náklady sa potom často označujú termínom priame prevádzkové náklady.
Priame prevádzkové náklady na sledovanú operáciu s uplatnením vybraného stroja, resp. strojovej súpravy a ukazovatele kvality práce tohto stroja vzťahujúce sa na jednotku výkonnosti sú potom hlavnými ekonomickými ukazovateľmi, podľa ktorých sa hodnotí efektívnosť mechanizačných prostriedkov. Zároveň tieto náklady v sebe stelesňujú živú a zhmotnenú nutnú prácu. Do priamych prevádzkových nákladov zahrňujeme súhrn nutných hodnôt, ktoré sa museli vynaložiť na to, aby bola sledovaná operácia zabezpečená.
Výpočet priamych prevádzkových nákladov
Ako bolo uvedené v predchádzajúcej časti príspevku, z hľadiska metodického rozlišujeme tzv. ročné a jednotkové priame prevádzkové náklady. Venujme najskôr pozornosť výpočtu ročných priamych prevádzkových nákladov strojovej súpravy.
Pri výpočte priamych ročných prevádzkových nákladov stroja (strojovej súpravy) rN(t) vo funkcii doby a stratégie odpisovania (používania) sa najčastejšie používa nasledovný vzťah:
rN(t)= rNa(t)+rNzu(t)+rNcdan+rNzakpoi+rNpoi+rNg+rNo+
pre energetický prostriedok
+rNa(t)+rNzu(t)+rNcdan+rNzakpoi+rNpoi+rNg+rNo+
pre prívesný stroj
+rNe+rNzp (1)
kde symbol (t) označuje tzv. relatívnu dobu odpisovania strojov.
Na základe tohto vzťahu je možné jednotlivé zložky priamych ročných prevádzkových nákladov ďalej rozčleniť na už spomínané:
a, náklady fixné (stále, nezávislé od veľkosti ročného využitia), ku ktorým patria:
rNa(t) - ročné náklady na amortizáciu (odpisy) vo funkcii doby používania,
rNzu(t) - ročné náklady na zúročenie vlastného kapitálu, alebo úroky z poskytnutých pôžičiek,
rNcdan - ročné náklady na daň z motorových vozidiel (cestná daň),
rNzakpoi - ročné náklady na zákonné poistenie,
rNpoi - ročné náklady na dobrovoľné (havarijné) poistenie,
rNg - ročné náklady na uskladnenie stroja (garážovanie).
b, náklady variabilné (závislé od veľkosti ročného využitia a nezávislé vo vzťahu k jednotke práce), ku ktorým patria:
rNo - ročné náklady na opravy,
rNe - ročné náklady na energiu,
rNzp - ročné náklady na živú prácu.
Náklady na amortizáciu (odpisy) stroja
Termínom amortizácia sa v odbornej ekonomickej literatúre označuje postupné znižovanie hodnoty dlhodobého hmotného a nehmotného majetku z dôvodov jeho postupného opotrebenia. Pod opotrebením sa potom rozumie tá časť hodnoty, ktorú dlhodobý hmotný a nehmotný majetok počas svojho využívania v podniku prenáša na nové výkony (výrobky alebo služby), a to v primeranej výške, v akej stráca svoju ekonomickú užitočnosť. Termínom životnosť sa potom označuje doba, počas ktorej bude dlhodobý majetok podľa očakávania v podniku k dispozícii.
Pre výpočet nákladov na amortizáciu, ktoré budú predstavovať jednu z položiek ročných priamych prevádzkových nákladov, je rozhodujúca tzv. obstarávacia cena. Ide o cenu najčastejšie nového dlhodobého majetku, za ktorú podnik tento majetok nakúpil. Skladá sa z ceny obstarania (nákupnej ceny) a obstarávacích nákladov (náklady na dopravu, montáž, skúšobnú prevádzku, poistné, provízie, clo a podobne). V prípade kúpy staršieho, čiastočne opotrebovaného dlhodobého majetku sa používa tzv. reprodukčná obstarávacia cena. Najčastejšie ju stanovujú znalci v znaleckom posudku, je akýmsi odhadom trhovej ceny, za ktorú by bolo možné obstarať podobný majetok.
Zostatková cena/hodnota je rozdiel obstarávacej ceny a kumulatívnej sumy odpisov (oprávok) k určitému okamihu.
Používané odpisové metódy
Pri výpočte nákladov na amortizáciu (odpisy) sa používajú dva základné typy odpisových metód:
- Časové metódy odpisov
Časové metódy najčastejšie umožňujú počítať tzv. lineárne (rovnomerné, konštantné) odpisy. Ich základnou prednosťou je jednoduchosť výpočtu a rovnomerné zaťaženie nákladov počas celej doby odpisovania. Ich nevýhodou je to, že nevyjadrujú reálne opotrebenie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku. Pri aplikácii tejto metódy je základom obstarávacia cena, alebo z nej odvodená zostatková cena a doba odpisovania. Základný vzťah pre výpočet ročných odpisov má potom tvar:
Ročný odpis = obstarávacia cena / doba životnosti (2)
Časové metódy odpisov však môžu byť založené aj na výpočte tzv. variabilných (premenlivých) odpisov - môžu byť degresívne, ak výška ročného odpisu z roka na rok klesá alebo progresívne, ak výška odpisu v čase stúpa.
Časové metódy odpisov sú z hľadiska použitia veľmi jednoduché a uvádzajú sa aj v aktuálne platných daňových zákonoch. Na ich základe sa spravidla stanovuje nielen výška tzv. daňových odpisov, ktoré umožňujú podnikateľom znižovanie daňového základu pri platení daní z príjmu, ale aj výška tzv. účtovných odpisov, s ktorými podnikatelia kalkulujú vo svojich nákladoch.
Časová metóda odpisov bola použitá aj pri výpočte nákladov na prevádzku strojov v databázovom programovom produkte, o ktorom na svojej informuje VÚZT Praha, pričom bolo uvažované so šiestimi rokmi lineárneho odpisovania. Hodnota vypočítaných nákladov na odpisy, ako aj ostatných nákladových položiek, ktorým budeme venovať pozornosť neskôr, je zrejmá z tabuľky 1.
- Výkonové metódy odpisov
Tzv. výkonové metódy odpisov predstavujú druhú skupinu používaných odpisových metód. Prednostne by sa mali používať sa najmä pri odpisovaní strojov, zariadení a motorových vozidiel. Pri použití takejto metódy odpisov sa berie do úvahy predpokladaný výkon (výkonnosť) za celú životnosť a skutočný výkon (výkonnosť) v rámci určitého obdobia - roka, na základe ktorého sa vypočíta ročný odpis. Pred začiatkom odpisovania je teda potrebné aspoň orientačne stanoviť predpokladaný výkon (výkonnosť) stroja počas jeho predpokladanej životnosti.
Ročný odpis sa potom počíta podľa vzorca:
Ročný odpis = Obstarávacia cena / predpokladaný výkon počas životnosti * skutočný výkon v danom období (rok) (3)
Pre výpočet odpisov podľa niektorej z výkonových metód je potrebné predovšetkým stanoviť hodnotu predpokladaného výkonu (výkonnosti) stroja, ktorú dosiahne počas svojej plánovanej životnosti. Okrem cien strojov by teda mali byť dôležitou súčasťou informačných systémov využívaných pri podpore riadenia prevádzky techniky aj údaje o odporúčaných a možno aj skutočne dosahovaných výkonoch (výkonnostiach) strojov počas ich životnosti. Takéto údaje sa pri výpočte ročných priamych prevádzkových nákladov pre jednotlivé kategórie strojov uvádzajú napr. v nemeckých a švajčiarskych cenníkoch. Príklad výpočtu prevádzkových nákladov pre vybrané traktory, pri ktorom bol použitý databázový programový produkt MaKost, je uvedený v tabuľke 2.
Vysvetľovaniu ďalších nákladových položiek sa budeme venovať v nasledujúcom pokračovaní príspevku.
