Ekonomika prevádzky poľnohospodárskej techniky I.
Pri hodnotení efektívnosti prevádzky techniky na podnikovej úrovni spravidla využívame určitý súbor ukazovateľov, ktorý pozostáva z dvoch skupín. Prvou skupinou sú prevádzkové ukazovatele charakterizujúce nasadenie techniky. Hlavnými ukazovateľmi v tejto skupine sú počty odpracovaných prevádzkových hodín stroja, alebo celková dosiahnutá výkonnosť strojovej súpravy. Druhou dôležitou skupinou ukazovateľov sú tzv. nákladové ukazovatele.
Nákladové ukazovatele sú spravidla určitým odrazom ročného nasadenia techniky a zároveň aj úrovne starostlivosti o jej prevádzkovú pohotovosť. Z hľadiska metodického rozlišujeme základné a odvodené nákladové ukazovatele. Základné ukazovatele vyjadrujú vzniknuté materiálové, pracovné a finančné náklady. Odvodené nákladové ukazovatele sú potom určitou syntézou základných nákladových ukazovateľov a syntetických ukazovateľov nasadenia.
V základnej štruktúre ukazovateľov hodnotenia využitia poľnohospodárskej techniky spravidla rozlišujeme analytické a syntetické ukazovatele nasadenia. Hlavná pozornosť by sa mala sústreďovať na denné vyhodnocovanie nasadenia strojov, resp. strojových súprav (analytické ukazovatele) podľa jednotlivých operácií, pri ktorých sa priamym a nepriamym meraním vyhodnocuje výkonnosť, spotreba času a spotreba PHM. Syntetické ukazovatele by sa mali spravidla vyhodnocovať každoročne, alebo od začiatku zaradenia určitého mechanizačného prostriedku do prevádzky.
Pokiaľ ide o prevádzkové ukazovatele charakterizujúce nasadenie techniky, ich hodnoteniu sme sa v našom časopise venovali už v roku 2006, keby boli postupne v sérii šiestich článkov aspoň čiastočne vybrané prevádzkové ukazovatele popísané a bol naznačený aj spôsob ich zisťovania na podnikovej úrovni.
V pripravovanej novej sérii článkov k problematike hodnotenia prevádzky techniky by sme sa chceli zamerať na spôsob zisťovania, prípadne metódy výpočtu nákladových ukazovateľov charakterizujúcich prevádzku techniky.
Ako už bolo naznačené v predchádzajúcej sérii článkov k tejto problematike, na podnikovej úrovni zvolený súbor sledovaných prevádzkových ukazovateľov by mal umožňovať komplexne vyhodnotiť využitie poľnohospodárskej techniky a posúdiť aj jej efektívnosť v prevádzke, no a to bez dôkladného poznania štruktúry nákladov na prevádzku techniky nepôjde.
Základné nákladové ukazovatele predstavujú tzv. priame prevádzkové náklady a spravidla sú najdôležitejším technicko-ekonomickým ukazovateľom prevádzky strojov a súprav. Zároveň môžu slúžiť aj ako kritérium na porovnávanie variantných riešení a určovanie stratégie ročného využívania stroja, alebo strojovej súpravy. Ako je možné náklady na prevádzku stroja, alebo strojovej súpravy stanoviť, pokúsime sa popísať v nasledujúcom texte.
Kalkulácia nákladov na prevádzku techniky
Kalkulácia nákladov na prevádzku strojov, resp. strojových súprav vychádza z ich rozdelenia na dve základné zložky:
- náklady fixné (konštantné), ktoré sú spravidla vyjadrené v € za rok,
- náklady variabilné (premenlivé), ktoré sú u energetických prostriedkov (napr. traktorov) najčastejšie vyjadrené v € na hodinu prevádzky, u plošne pracujúcich súprav sa potom tieto náklady vyjadrujú najčastejšie v € na jednotku spracovanej plochy (ha).
Fixné náklady pozostávajú z nákladov na amortizáciu (odpisy), nákladov na zúročenie, nákladov na uskladnenie, poistenie, daň a pod. Sú v podstate nezávislé na veľkosti ročného nasadenia stroja, resp. strojovej súpravy.
Náklady na amortizáciu vo svojej podstate vyjadrujú úbytok hodnoty spôsobený starnutím stroja. Ich výška závisí od spôsobu obstarania stroja, ktorý ovplyvňuje obstarávaciu cenu a od doby vyradenia stroja (predajom či zošrotovaním), ktorá zase ovplyvňuje zostatkovú cenu stroja a možno ju odvodiť z rozdielu medzi týmito cenami.
Náklady na uskladnenie sa líšia podľa toho, či sa stroj uchováva v zateplenom priestore, pod prístreškom alebo na voľnej (spevnenej) ploche. Pri ich stanovovaní sa vychádza z potrebnej skladovacej plochy (vrátane nevyhnutného manipulačného priestoru okolo) a sadzby za prevádzku uskladňovacej plochy.
Náklady na poistenie a dane môžu byť stanovené buď priamo na základe skutočne zaplatenej výšky (napr. u nákladných automobilov to môže byť povinné zákonné poistenie, dobrovoľné havarijné poistenie, daň z motorového vozidla), alebo percentom z obstarávacej ceny. Pre väčšinu prevádzkovaných energetických prostriedkov a samohybných strojov je účelnejšie vychádzať zo skutočne vyplatené sumy na poistenie, prípadne zdanenie stroja.
Pri výpočte nákladov na zúročenie sa vychádza z obstarávacej ceny a úsudku, že je logicky oprávnené ku kapitálu vynaloženému na kúpu stroja pripočítať aj prínos zodpovedajúci úrokovej sadzbe, ktorú peňažný ústav poskytuje na termínovaný vklad (tzv. miera ušlého zisku), alebo (ak je stroj obstaraný z úveru) výšku úrokov, ktorými je úver zaťažený.
Variabilné náklady pozostávajú predovšetkým z nákladov na pohonné hmoty a mazivá (táto položka však spravidla neplatí pre všetky stroje, iba také, ktoré sú vybavené energetickým zdrojom), náklady na údržbu a opravy a náklady na mzdu obsluhy. Ich výška spravidla závisí od počtu hodín nasadenia stroja (napr. traktora), alebo veľkosti spracovanej plochy pri prevádzke súpravy.
Náklady na pohonné hmoty závisia od viacerých faktorov (druh práce, pôdne podmienky, technický stav stroja, kvalita obsluhy a pod.) Pre ekonomické úvahy postačia priemerné hodnoty a zjednodušené výpočty. Náklady na pohonné hmoty sa stanovujú podľa spotreby paliva a jeho ceny. Spotrebu paliva na jednu hodinu prevádzky buď udáva priamo výrobca, alebo ju možno vypočítať z inštalovaného výkonu motora, koeficientu jeho využitia a mernej spotreby paliva. Spotrebu paliva na jednotku spracovanej plochy potom možno stanoviť na základe hodinovej spotreby paliva a noriem spotreby času na vykonanie práce na jednotke plochy, alebo napr. aj na základe normatívov spotreby nafty. Ceny pohonných hmôt sa riadia cenami bežnými na čerpacích staniciach. Náklady na mazivá sa spravidla odvodzujú od nákladov na palivo. Pre zjednodušenie výpočtov sa náklady za pohonné hmoty a mazivá na jednu hodinu prevádzky uvažujú ako konštantné po celú dobu používania stroja, hoci sa so starnutím a opotrebovaním motora dá očakávať ich mierne zvýšenie.
Náklady na opravu a údržbu závisia opäť od viacerých faktorov ako z oblasti konštrukcie a prevádzkovej spoľahlivosti stroja daných výrobcom, tak aj z oblasti starostlivosti o prevádzkyschopnosť stroja u používateľa. Základom pre výpočet tejto zložky nákladov sú náklady na opravy a údržby stanovené na základe dlhodobého sledovania stroja v prevádzke. Tieto náklady sa stanovujú pre konkrétnu úroveň ročného nasadenia stroja.
Mzdové náklady sa stanovujú s prihliadnutím na miestne podmienky odmeňovania pracovníkov a musí byť pripočítaný podiel nákladov, ktorý je zamestnávateľ povinný odviesť za zamestnanca na zdravotnom a sociálnom poistení.
Ročné priame a ročné jednotkové náklady
V závislosti od prístupu k hodnoteniu nákladov môžeme hovoriť o tzv. priamych nákladoch ročných a priamych nákladoch jednotkových. Charakteristický trend vývoja fixnej a variabilnej zložky priamych nákladov v závislosti od ročného využívania stroja je zrejmý z priloženého obr.1, z ktorého je zároveň vidieť, že predovšetkým jednotková hodnota fixnej zložky nákladov bude závislá od ročného nasadenia (výkonnosti) stroja. Aj súvislosti s uvedeným je ročné nasadenie stroja (výkonnosť) najčastejšie skúmaným prevádzkovým ukazovateľom stroja, čo bolo uvedené už v predchádzajúcej sérii príspevkov k tejto problematike. Zároveň bolo uvedené aj to, že pod „nasadením“ energetického prostriedku (traktora, nákladného automobilu) sa rozumie počet odpracovaných hodín, pri ostatných mechanizačných prostriedkoch je to potom najčastejšie počet hektárov spracovanej plochy (plošne pracujúce súpravy), alebo hmotnosť naloženého, prípadne prepraveného materiálu (napr. u dopravných a manipulačných súprav).
Graf: Charakteristika nákladov v závislosti od ročného nasadenia (výkonnosti) stroja
Na základe vyššie uvedeného môžeme zároveň konštatovať aj to, že podiel fixnej (konštantnej) a variabilnej (premenlivej) zložky nákladov na celkových priamych nákladoch strojov a strojových súprav je rôzny. Významne je ovplyvňovaný nadobúdacou (obstarávacou)cenou stroja a mierou jeho ročného využívania. V praxi to znamená, že stroje s vysokou nadobúdacou cenou a obmedzenou dobou nasadzovania počas roka majú výrazne vyššiu fixnú zložku nákladov a naopak, stroje s nižšou nadobúdacou cenou a možnosťou celoročného využívania majú vyššie variabilné náklady. Treba uviesť aj to, že efektívne využívanie akéhokoľvek stroja počas roka síce znižuje podiel jednotkovej zložky fixných nákladov na priamych nákladoch, ale zvyšuje zložku ročných variabilných nákladov.
Vyššie popísané rozdelenie nákladov spojených s prevádzkovaním stroja, resp. strojov súpravy je potom premietnuté do metodiky výpočtu jednotlivých nákladových položiek podľa konkrétnych výpočtových vzťahov (vzorcov), ku ktorým sa postupne dostaneme.
Príklad hodnotenia nákladov na prevádzku traktora na podnikovej úrovni
Výpočet nákladov podľa vyššie uvedenej zaužívanej metodiky členenia nákladov je značne komplikovaný a často sa mu z uvedeného dôvodu v podnikovej praxi nevenuje dostatočná pozornosť. V takomto prípade je však vhodné sledovanie vybraných prevádzkových ukazovateľov strojov, ako aj dosahovanej hodnoty nákladov na prevádzku konkrétneho stroja na podnikovej úrovni, prípadne aj ich štruktúru, zabezpečiť na základe štatistických výkazov, ktoré vychádzajú z podnikovej účtovnej evidencie. Jedným z príkladov takéhoto sledovania nákladov sú údaje zistené z podnikovej evidencie na základe štatistického výkazu „Operatívny rozbor nákladov / výnosov podľa strojov“. Príklad vykazovania nákladov na prevádzku vybraného traktora je uvedený v priloženej tabuľke 1. Konkrétny typ hodnoteného traktora, ako aj podnik, v ktorom je traktor prevádzkovaný z objektívnych dôvodov neuvádzame.
Na základe uvedeného rozboru je možné stanoviť nielen výšku ročných priamych nákladov traktora, ale napr. posúdiť aj to, ako sa menila štruktúra jednotlivých nákladových položiek v závislosti na dobe prevádzkovania uvedeného traktora (tabuľka 2). V prvých rokoch po jeho obstaraní rozhodujúcu nákladovú položku predstavovali predovšetkým náklady na jeho amortizáciu (odpisovanie), ktoré tvorili vyše 40 %-ný podiel ročných nákladov. Po ukončení odpisovania traktora najvyššiu nákladovú položku predstavovali náklady na spotrebovanú naftu, ktoré v dvoch rokoch hodnoteného obdobia predstavovali až 75 %-ný podiel. S dobou prevádzkovania traktora sa postupne zvyšoval aj podiel nákladov na náhradné diely (ND) a opravy traktora, ktorých hodnota v roku 2014 pri potrebnej náročnejšej oprave dokonca predstavovala až 45,27 %-ný podiel z ročných nákladov.
Tabuľka 1: Hodnotenie nákladov na prevádzku traktora s výkonom motora 210 kW, rok obstarania 2005
Tabuľka 2: Štruktúra nákladov v závislosti na dobe prevádzky traktora
Uvedené hodnotenie nákladov na prevádzku traktora na podnikovej úrovni bolo vybrané len ako príklad zo súboru nákladov na prevádzku 43 traktorov, ktoré podnik vlastní. Takto sledovaný súbor základných nákladových ukazovateľov poskytuje veľmi cenné informácie predovšetkým o štruktúre jednotlivých nákladových položiek a ich vývoji v závislosti na dobe (rokoch) prevádzky nielen jednotlivých strojov, ale napr. aj skupiny strojov rovnakej výkonovej kategórie. Pokiaľ by sme napr. zobrali súbor traktorov ako celok, tak v štruktúre jednotlivých nákladových položiek celého súboru v rozhodujúcej miere prevládajú náklady na spotrebované PHM, ktoré v priemere predstavujú viac ako 65 % z priamych nákladov (v niektorých prípadoch dokonca aj bez ohľadu na vek prevádzkovaného traktora). U ostatných nákladových položiek sa ich podiel líši v závislosti od veku prevádzky traktora (u starších traktorov sú vyššie náklady na opravy a u novších traktorov prevláda položka nákladov na odpisy). Pokiaľ však traktory rozdelíme do určitých výkonových kategórií zistíme, že dochádza k určitým rozdielom v štruktúre nákladov v závislosti od výkonu motora, ako aj veku prevádzky traktorov. K takejto analýze sa ešte neskôr vrátime.
Hodnotenie efektívnosti prevádzky techniky
Jedným z dôležitých predpokladov pre hodnotenie efektívnosti využívania techniky na podnikovej úrovni je poznanie tzv. jednotkových prevádzkových (priamych) nákladov. Už bolo uvedené, že ako jednotkové sa označujú náklady vzťahované na určitú mernú jednotku, napr. 1 h (Mth) prevádzky traktora, alebo jednotku vykonávanej pracovnej operácie, napr. na 1 ha (tzv. plošné operácie), 1 t (ložné operácie), alebo 1 tkm (prepravné operácie) a pod. Takúto hodnotu nákladov v najjednoduchšom prípade zistíme tak, že ročné náklady napr. nášho hodnoteného traktora podelíme jeho skutočne dosiahnutým ročným využitím (počtom odpracovaných hodín v priebehu roka). Tu však už na podnikovej úrovni použitý informačný zdroj, ktorým je štatistický výkaz „Operatívny rozbor nákladov / výnosov podľa strojov“ požadované informácie neposkytuje a musíme sa obrátiť na nejaký iný informačný zdroj, ktorým môže byť napr. „Príkaz na prácu / výkaz práce pracovníka“. Pri použití takéhoto zdroja informácií môžeme zistiť na základe vykazovania pracovnej činnosti v rámci jednotlivých pracovných smien (ide o tzv. analytické ukazovatele nasadenia) aké bolo skutočné ročné využitie hodnoteného stroja (zistíme tzv. syntetický ukazovateľ nasadenia). V našom konkrétnom prípade sme na základe vykonaného vyhodnotenia zistili, že hodnotený traktor v priemere každoročne odpracoval približne 1400 hodín (variabilita tohto prevádzkového parametra sa v hodnotenom období pohybovala v hraniciach 1278 až 1565 hodín prevádzkového nasadenia). Potom sa náklady traktora na 1 hodinu jeho prevádzky pohybovali od 28,50 €/h (rok 2012) až po 52,12 €/h (rok 2008) s priemernou hodnotou 42,32 €/h.
Ak chceme posúdiť efektívnosť prevádzky stroja, potrebujeme ďalší zdroj informácií, ktorým môžu byť napr. informácie o cenách práce strojov rovnakej výkonovej kategórie na podnikovej úrovni a vtedy môžeme hodnotiť ktorý z prevádzkovaných strojov má nižšie náklady a teda ho môžeme na základe nákladov považovať za efektívnejší, alebo potrebujeme poznať informácie z nadpodnikových informačných zdrojov, ktorými môžu byť napr. cenníky poľných mechanizovaných prác vykonávaných formou služieb.
Nakoľko v súčasnosti nám pre hodnotenú výkonovú kategóriu traktorov takéto informácie spracované pre podmienky Slovenska chýbajú, pre porovnanie uvádzame informáciu z dostupného cenníka strojov MaKost, ktorý prevádzkuje nemecká spoločnosť KTBL. V tomto informačnom zdroji sa pre podobný výkonový typ traktora prevádzkovaný v Nemecku na základe ich výpočtov uvádzajú ročné prevádzkové náklady na úrovni 46 578 €/rok (pri uvažovanom odpracovaní 10 000 h za dobu životnosti traktora) a jednotkové náklady na hodinu práce sú vypočítané na 55,92 €/h (pri plánovanom ročnom nasadení iba na úrovni 833 h). V porovnaní s uvedenou hodnotou ceny práce prevádzkovanie hodnoteného traktora na podnikovej úrovni môže byť považované za efektívne, aj keď treba zdôrazniť rozdiely v spôsobe a postupoch stanovenia jednotkových nákladov. Výhodnejšie by bolo urobiť porovnanie skutočných nákladov traktora napr. s nákladmi vykalkulovanými na základe vyššie spomínanej metodiky výpočtu nákladov odporúčanej pre naše trhové podmienky, pri použití ktorej by boli zohľadnené nielen platné legislatívne predpisy, ale aj niektoré odporúčania odborných inštitúcií. Napr. na určité rezervy pri využívaní traktora by bolo možné poukázať v oblasti počtu odpracovaných hodín v rámci roka, keď podľa odporúčaných normatívov VÚZT by traktor uvedenej výkonovej kategórie mal odpracovať aspoň 1700 hodín pri jeho 6 ročnom daňovom odpisovaní (v nemeckých cenníkoch sa napr. uvažuje s 12 ročnými účtovnými odpismi).
Záver
Poznanie skutočných nákladov spojených s prevádzkovaním techniky je jedným z dôležitých predpokladov pre hodnotenie jej efektívnosti. Aj keď sú k dispozícii rôzne programy umožňujúce výpočet skutočných prevádzkových nákladov strojov, ako aj rôzne odporúčania pre ročné nasadenie strojov, podľa našich poznatkov sa im v praxi zatiaľ venuje malá pozornosť. Hodnota skutočne odpracovaných hodín, alebo výmera spracovaná jednotlivými súpravami často nedosahuje odporúčané parametre a aj preto máme niekedy problém s vyššími výrobnými nákladmi. Možno by preto bolo dobré uviesť aspoň nejaké príklady kalkulácie nákladov a v praxi sa viac venovať sledovaniu a vyhodnocovaniu nákladov. Začať však treba od tej najnižšej úrovne a to od úrovne nákladov na jednotlivé prevádzkované stroje, o čo sa aspoň teoreticky pokúsime v niektorom z nasledujúcich čísiel nášho časopisu.
