Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Ekonomika, financie, trh / Odborné články

Porovnanie ekonomiky pestovania ozimnej pšenice v rokoch 2012 a 2013

12-06-2014
Ing. Jana Jakubová, Ing. Ladislav Kováč, PhD. | [email protected]
Výskumný ústav agroekológie, Michalovce

Pšenica je najpestovanejšou poľnohospodárskou plodinou na Slovensku. V posledných desiatich rokoch sa jej výmery pohybujú v rozmedzí od 350 do 390 tisíc hektárov. Pre porovnanie výmery druhej najpestovanejšej plodiny kukurice boli v intervale 139 až 232 tisíc hektárov. Najrozšírenejšie je pestovanie ozimnej pšenice, ktorá sa v roku 2013 zasiala na výmere 359 237 ha, čo predstavuje 97,5 % výmery celkovo zasiatej pšenice.

Meteorologické faktory pre dopestovanie vysokej a kvalitnej produkcie ozimnej pšenice v pestovateľskom ročníku 2012-2013 sa dajú hodnotiť ako dobré. Po dlhej a chladnej zime nasledovala dostatočne vlhká jar s nadpriemernými teplotami, ktoré pokračovali aj v mesiacoch jún a júl. V daných mesiacoch bola aj dostatočná zrážková činnosť. Extrémne sucho v letných mesiacoch už na výslednú produkciu ozimnej pšenice nemalo výrazný vplyv. Ekonomiku pestovania pšenice negatívne ovplyvnil náhly a prudký pokles cien obilnín, ktorý prišiel hneď po prvých optimistických predpovediach úrod. Koncom júna sa tak v priebehu týždňa prepadla realizačná cena pšenice o 80-100 € za tonu. Realizačná cena je jeden z najvýraznejších faktorov, ktorý ovplyvňuje rentabilitu pestovania nielen ozimnej pšenice, ale aj ďalších plodín.

Realizačné ceny na trhoch v dnešnom globalizovanom svete môže slovenský farmár len ťažko ovplyvňovať. Môže však vplývať na nákladovosť technológií pestovania jednotlivých poľnohospodárskych plodín. Farmári môžu náklady na hnojivá, osivá a pesticídy ovplyvňovať len čiastočne. Výraznejšie úspory nákladov môžu dosiahnuť voľbou vhodnej technológie pri zakladaní porastov, ako aj v celom pestovateľskom procese. Pri konvenčnom pestovaní ozimnej pšenice asi polovicu nákladov tvoria náklady súvisiace s mechanizovanými prácami na pôde. Tieto náklady sa dajú výrazne znížiť využitím minimalizácie a po vhodnej predplodine aj priamou sejbou do nespracovanej pôdy. Ako vidieť z analýzy v grafe 1 pri pestovaní ozimnej pšenice konvenčnou technológiou v roku 2012 tvorili materiálové náklady 48,0 % a v roku 2013 až 52,3 % celkových nákladov, ostatné náklady súviseli s mechanizovanými prácami.

Graf 1:  Štruktúra nákladov pestovania pšenice ozimnej pri rozdielnych spôsoboch obrábania

Graf 1: Štruktúra nákladov pestovania pšenice ozimnej pri rozdielnych spôsoboch obrábania

Náklady na pestovanie ozimnej pšenice v roku 2013 sú uvedené v tabuľke 1. Pri konvenčnej technológii pestovania ozimnej pšenice, pri ktorej sa využila orba a operácie spojené s predsejbovou prípravou pôdy sa vynaložili náklady vo výške 873,08 €.ha-1, z toho materiálové náklady tvorili 456,65 €.ha-1. Vynechaním orby a plytkým kyprením radličkovým kypričom pri minimalizácii sa z hektára ušetrilo takmer 180 €. Pri priamej sejbe do nespracovanej pôdy sa oproti minimalizácii zvýšili materiálové náklady o 21,75 €.ha-1, čo súviselo so zvýšenou potrebou aplikácie herbicídov. Aj keď sa ušetrili náklady na prácu, pohonné hmoty, opravy a údržbu ako aj fixné náklady, v konečnom dôsledku bola úspora celkových nákladov pri priamej sejbe nižšia ako pri minimalizácii. V porovnaní s rokom 2012 sa v roku 2013 celkové náklady pri konvenčnom obrábaní pôdy pod ozimnú pšenicu zvýšili o 76,36 €.ha-1. Súvisí to so zvýšením všetkých nákladových položiek okrem nákladov na pohonné hmoty a mazadlá, pri ktorých bol zaznamenaný veľmi mierny medziročný pokles. Podobný bol nárast nákladov aj pri minimalizácii a priamej sejbe.

Tabuľka 1: Náklady pri pestovaní ozimnej pšenice podľa spôsobov obrábania pôdy

Obrábanie pôdy
Práca
PHM a mazadlá
Opravy a údržba
Materiálové náklady
Fixné náklady
Náklady spolu
2012
[EUR.ha-1]
KA
23,56
145,87
102,45
382,08
142,76
796,72
MA
15,01
71,92
46,56
382,08
102,36
617,93
PS
15,46
63,66
39,03
404,76
100,33
623,22
2013
 
 
 
 
 
 
KA
24,04
139,83
105,52
456,65
147,04
873,08
MA
15,31
68,94
47,96
456,65
105,43
694,29
PS
15,77
61,09
40,20
478,40
103,34
698,79

KA – konvenčná agrotechnika, MA – minimalizačná agrotechnika, PS – priama sejba

Výsledok hospodárenia podľa technológií pestovania ozimnej pšenice je uvedený v tabuľke 2. Pri hodnotení sa brala do úvahy cena pšenice na komoditnej burze Bratislava (najobchodovanejší futures kontrakt)  tesne po zbere pšenice 13. augusta v roku 2012 (232,75 €.t-1)  a 12. augusta v roku 2013 (153,75 €.t-1). Do výnosov boli zahrnuté dotácie na pôdu v daných rokoch. Výška úrod zodpovedala priemerným hodnotám z pokusov s ozimnou pšenicou na experimentálnom pracovisku v Milhostove (Balla 2012,2013).

Tabuľka 2: Porovnanie ekonomiky pestovania pšenice ozimnej v rokoch 2012 a 2013

Ukazo-vateľ
M.J.
2012
2013
KA
MA
PS
KA
MA
PS
Úroda
[t.ha-1]
5,23
5,60
4,81
4,98
4,51
3,61
Cena za jednotku
[€.t-1]
232,75
232,75
232,75
153,75
153,75
153,75
Celkové náklady
[€.ha-1]
796,72
617,93
623,22
873,08
694,29
698,79
Celková produkcia
[€.ha-1]
1217,28
1303,40
1119,53
765,68
693,41
555,04
Dotácie na ha (SAPS)
[€.ha-1]
173,95
173,95
173,95
188,50
188,50
188,50
Výsledok hospodárenia na ha
[€.ha-1]
594,51
859,42
670,25
81,09
187,62
44,74
Rentabilita na ha
[%]
74,62
139,08
107,55
9,29
27,02
6,40

Zdroj úrod: Balla (2012, 2013)

Rok 2013 bol z pohľadu rentability pestovania ozimnej pšenice nepriaznivý. Výrazný medziročný pokles realizačných cien spôsobil, že pestovanie ozimnej pšenice sa dostalo na hranicu rentability jej pestovania. Pri úrodách dosiahnutých v pokuse bolo pestovanie pšenice po odrátaní dotácií stratové bez ohľadu na použitú technológiu. Takmer vyrovnaný hospodársky výsledok sa bez dotácií dosiahol len pri minimalizácii (strata -0,88 €.ha-1). S dotáciami sa pri priamej sejbe dosiahol zisk len na úrovni 44,74 €.ha-1 a pri konvenčnej technológii pestovania 81,09 €.ha-1. Z tohto aspektu je potrebné zdôrazniť to, že realizačná cena na regionálnej úrovni a pri nižších objemoch predaja v danom čase bola nižšia o 20 až 40  €.t-1. Pre farmárov s nižším objemom produkcie pšenice a pre tých, ktorí boli nútený predať produkciu z dôvodu nedostatku skladovacích kapacít, to znamenalo, že pri pestovaní ozimnej pšenice v roku 2013 sa dostali do straty.

V roku 2012 sa ozimná pšenica predávala za 232,75 €.t-1. Pestovanie pšenice bolo v roku 2012 ziskové pri všetkých troch technológiách. S dotáciami sa pri minimalizácii dosiahol zisk až 859,42 €.ha-1. Pri priamej sejbe do nespracovanej pôdy bol zisk tiež na vysokej úrovni a to 670,25 €.ha-1. Najmenej zisková bola konvenčná technológia pestovania ozimnej pšenice so ziskom 594,51 €.ha-1. Ekonomické hodnotenia potvrdili, že najmä na ťažkých pôdach je pri zakladaní porastov ozimnej pšenice výhodnejšie využiť minimalizačné pestovateľské postupy ako konvenčnú technológiu pestovania. Potvrdzuje to porovnanie hektárovej rentability, ktorá pri minimalizácii bola vo výške 139,08 %, ale pri konvenčnej technológii len 74,62 %.

Na hospodársky výsledok pri pestovaní ozimnej pšenice najvýraznejšie vplýva realizačná cena. Tá je tvorená na burzách a vychádza sa pri tom z mnohých faktorov, ktoré môžeme len ťažko ovplyvniť. Výhodu majú farmári s dostatkom skladovacích priestorov, ktoré umožňujú vyčkať na priaznivejšiu cenu komodity ako je v čase zberu. V tabuľke 3 je vyjadrený priebeh zmien cien pšenice na komoditnej burze v Bratislave od 9.7.2012 do 6.1.2014. V tabuľke sme simulovali vplyv termínu predaja ozimnej pšenici zberanej v roku 2012 a pestovanej konvenčnou technológiou na hospodársky výsledok a takisto aj termín predaja ozimnej pšenice zberanej v roku 2013. Cena ozimnej pšenice sa zvyšovala od júla 2012 z 228,25 €.t-1 do 12. novembra 2012 na 239,25 €.t-1. Pri realizácii pšenice v júli by farmár dosiahol zisk 570,98 €.ha-1, ale keď pšenicu realizoval v novembri jeho zisk sa zvýšil na 628,51 €.ha-1. To znamená, že hektárová ziskovosť sa mu zvýšila o 57,53 €. Už v decembri 2012 sa začali znižovať realizačné ceny pšenice a znižovala sa aj ziskovosť jej pestovania. Ešte pri  januárovom, februárovom a aprílovom predaji v roku 2013 by farmár dosiahol zisk okolo 500 €.ha-1, ale neskorá májová realizácia znížila zisk pod 300 €.ha-1. Pri predaji v júni bol zisk už len 246,72 €.ha-1.

Tabuľka 3: Hospodársky výsledok pestovania pšenice ozimnej pri rôznych trhových cenách

KA - 2012-2013
KA - 2013-2014
Rozdiel
2012-2013
Dátum
Cena
HV na ha
Dátum
Cena
HV na ha
[€.t-1]
[€.ha-1]
[€.t-1]
[€.ha-1]
[€.ha-1]
9.7.2012
228,25
570,98

8.7.2013

167,75
150,81
-420,17
13.8.2012
232,75
594,51

12.8.2013

153,75
81,09
-513,42
10.9.2012
232,83
594,93

9.9.2013

156,25
93,54
-501,39
15.10.2012
228,42
571,87

14.10.2013

169,25
158,28
-413,59
12.11.2012
239,25
628,51

11.11.2013

171,50
169,49
-459,02
10.12.2012
230,25
581,44

9.12.2013

176,00
191,90
-389,54
7.1.2013
214,75
500,37

6.1.2014

178,00
201,86
-298,51
11.2.2013
214,25
497,76

HV – hospodársky výsledok

11.3.2013
204,75
448,07
15.4.2013
215,50
504,30
13.5.2013
176,25
299,02
10.6.2013
166,25
246,72

História cien je sumárom ceny komodity na seba plynulo nadväzujúcich najobchodovanejších futures kontraktov  na komoditnej burze Bratislava

Pšenicu zberanú v roku 2013 bolo výhodné uskladniť a vyčkať na vyššiu realizačnú cenu. Realizačná cena od zberu pšenice do 6. januára 2014 sa každý mesiac mierne zvyšovala. Tým sa zvyšoval aj hospodársky výsledok na hektár. Farmári, ktorý predávali pšenicu ihneď po zbere boli ziskový len vďaka dotáciám. Zisk sa zásluhou ceny zvyšoval od 81,09 €.ha-1 v auguste 2013, postupne po 201,86 €.ha-1 v januári 2014. Bez dotácií na pôdu bolo pestovanie pšenice ziskové  až pri jej realizácií v decembri 2013.

Zaujímavý je rozdiel v ziskovosti pestovania ozimnej pšenice medzi rokmi. Pri ozimnej pšenici zberanej v roku 2013 v porovnaní s pšenicou zberanou v roku 2012 medziročne v auguste klesla ziskovosť o 513,42 €.ha-1 a v septembri o 501,39 €.ha-1. Ešte októbri a novembri bol pokles ziskovosti nad 400 €.ha-1. V januári 2014 medziročný rozdiel v ziskovosti pšenice klesol výraznejšie a to pod 300 €.ha-1.

V grafe 2 je porovnaná hektárová rentabilita pestovania ozimnej pšenice v závislosti od vývoja realizačných cien v jednotlivých mesiacoch. V roku 2012 sa hektárová rentabilita pohybovala od 62 do 79 %, kým v roku 2013 len od 9 do 23 %. V roku 2012 sa najvyššia rentabilita pestovania pšenice dosiahla pri jej novembrovom predaji. Pšenica zberaná v roku 2013 bola najrentabilnejšia, ak sa predala v januári 2014. Najmenej rentabilná bola pri augustovom predaji.

Graf 2: Rentabilita pestovania pšenice ozimnej na hektár v závislosti od vývoja realizačných cien

Graf 2: Rentabilita pestovania pšenice ozimnej na hektár v závislosti od vývoja realizačných cien

Záver

Rentabilita pestovania ozimnej pšenice je závislá od realizačnej ceny, úrod ako aj od výšky vynaložených nákladov. Ekonomické hodnotenia poukázali, že výrazná úspora nákladov sa dá dosiahnuť využitím minimalizácie prípravy pôdy pod ozimnú pšenicu. Pri tejto technológii sa dosahovali vyššie úrody a aj vyššia hektárová rentabilita pestovania, ktorá sa prejavila vo vyšších ziskoch. Pri realizácii produkcie pšenice pri dostatku skladovacích kapacít je ekonomicky výhodné pšenicu uskladniť a predaj realizovať pri najvýhodnejšej cene. Vo výške realizačnej ceny v rokoch sú veľké rozdiely, ktoré výrazne vplývajú na rentabilitu pestovania ozimnej pšenice.